Book of Common Prayer
Vstupný pozdrav
1 Milí priatelia! Ja, Pavol, služobník Ježiša Krista, píšem všetkým kresťanom v Ríme. Ježiš Kristus si ma povolal za svojho apoštola a poveril ma, aby som šíril Božiu radostnú správu.
2 V Svätom Písme ju Boh predpovedal už dávno ústami svojich prorokov.
3 Je to správa o jeho Synovi, Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Narodil sa ako človek a je potomok kráľa Dávida,
4 ale zároveň je aj Božím Synom, obdareným Svätým Duchom a mocou, čo dokazuje jeho vzkriesenie.
5 A práve od neho som získal výsadu a poverenie nabádať v jeho mene ľudí všetkých národov, aby v neho uverili a poslúchali ho.
6 Aj vy k nim patríte, lebo aj vás si Ježiš Kristus povolal.
7 A tak všetkým v Ríme, ktorých si Boh zamiloval a ktorých si povolal ako svoj svätý ľud, želám milosť a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.
Pavol túži uvidieť bratov v Ríme
8 Predovšetkým ďakujem Bohu v mene Ježiša Krista za to, že o vašej viere sa hovorí po celom svete.
9 A sám Boh, ktorému z celej duše slúžim a šírim radostnú zvesť o jeho Synovi, vie, ako často na vás myslievam a neprestajne ho prosím,
10 aby mi dožičil navštíviť vás, ak to bude jeho vôľa.
11 Lebo túžim vás uvidieť osobne a upevniť vašu vieru tým, čo mne Svätý Duch daroval.
12 Zároveň túžim po tom, aby sme sa navzájom povzbudili vierou vašou i mojou.
13 Rád by som vám, milí bratia, povedal, že som už neraz pomýšľal prísť k vám, aby som aj u vás ako u iných národov mohol získať ľudí pre Krista, ale zakaždým mi v tom niečo zabránilo.
14 Cítim sa totiž dlžníkom národom vyspelým aj primitívnym, vzdelaným aj nevzdelaným
15 a z toho pramení moja túžba šíriť radostné posolstvo aj u vás v Ríme.
27 V tej chvíli sa vrátili učeníci a boli prekvapení, keď zastihli Ježiša v rozhovore so ženou. Ale neodvážili sa spýtať, prečo sa s ňou zhovára, ani o čom sa zhovára.
28 Žena nechala vedro pri studni, rozbehla sa do mesta a každému oznamovala:
29 Poďte so mnou. Stretla som človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som dosiaľ urobila. Nebude to azda Mesiáš?"
30 Obyvatelia mesta sa ihneď pobrali za Ježišom.
31 Medzitým ho učeníci ponúkali, aby sa najedol.
32 Ale odmietol: Nebudem jesť. Mám iný pokrm, ktorý nepoznáte."
33 Priniesol mu azda niekto nejaké jedlo?" spytovali sa učeníci navzájom.
34 Ježiš im odpovedal: Mojím pokrmom je žiť podľa toho, kto ma poslal, a dokončiť jeho dielo.
35 Nazdávate sa, že žatva sa začne až o štyri mesiace, na sklonku leta? Rozhliadnite sa okolo seba! Obrovské lány obilia už dozrievajú.
36 To sú ľudské duše pripravené na žatvu. Ženci, čo budú zhromažďovať ľudské duše do večných obilníc, dostanú bohatú odmenu.
37 A tí, čo siali, sa budú radovať spolu so žencami. Lebo je pravda, že jedni sejú a druhí žnú.
38 Ja som vás poslal žať ta, kde ste nesiali. Iní pred vami sa lopotili, a vy zbierate výsledky ich práce."
39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo, že Ježiš je Mesiáš, lebo tá žena všade rozprávala: Povedal mi všetko, čo som robila."
40 Keď prišli za ním k studni, prosili ho, aby zostal v ich meste. Zdržal sa u nich dva dni.
41 Mnohí ďalší uverili v neho pre jeho slová.
42 Vraveli žene: Teraz už veríme nie preto, čo si nám povedala, ale sami sme počuli a presvedčili sme sa, že je naozaj Spasiteľ sveta."
Copyright © 1993 by Biblica