Book of Common Prayer
Oslobodenie od zákona
3 Ach, vy nerozumní Galaťania, kým ste sa to dali tak zmiasť? Či som vám dosť jasne nevysvetlil význam smrti Ježiša Krista na kríži?
2 Veď povedzte, dostali ste Ducha Svätého preto, že ste zachovávali židovský zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti evanjelia?
3 Ako môžete byť takí zaslepení! Začali ste žiť z Ducha Božieho, a teraz sa chcete spoliehať na skutky?
4 Toľko ste vytrpeli pre Krista -- bolo to azda všetko nadarmo?
5 Znova sa vás spytujem: Daroval vám Boh svojho Ducha a urobil toľko zázrakov medzi vami preto, že ste dodržiavali zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti o spasení?
6 Spomeňte si, čo vraví Písmo o Abrahámovi: Abrahám uveril Bohu, a Boh ho preto uznal za spravodlivého."
7 To predsa znamená, že Božím ľudom, pravými synmi Abraháma, sú tí, čo veria a dôverujú Bohu ako Abrahám.
8 Písmo už dávno poukazovalo na to, že Boh spasí skrze vieru aj pohanov. A tak Boh zvestuje Abrahámovi, že skrze neho budú požehnané všetky národy.
9 Teda tí, čo uveria ako Abrahám, získajú požehnanie s ním.
10 Na druhej strane tí, čo sa spoliehajú na svoje záslužné skutky v plnení zákona, sú pod kliatbou, lebo zákon jasne hovorí: Prekliaty je každý, kto sa previní hoci aj proti jedinému prikázaniu zákona."
11 Je teda jasné, že nijakými skutkami večný život nezískame. Už prorok Habakuk vraví, že spravodlivý bude žiť z viery.
12 Zákon nie je z viery. Tu platí, že iba ten, kto splní všetky jeho predpisy, získa večný život.
13 Z tejto kliatby zákona nás vyslobodil Kristus tým, že vzal naše priestupky aj ich následky -- teda naše prekliatie -- na seba, keď ho povesili na drevený kríž, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve."
14 Požehnanie, ktorým Boh požehnal Abraháma, sa tak rozširuje na všetky národy a skrze vieru môžu všetci prijať aj zasľúbenie Ducha Svätého.
Nasýtenie päťtisícového zástupu
30 Apoštoli sa vrátili z ciest a znova sa zišli u Ježiša. Vyrozprávali mu všetko, čo robili a o čom sa zhovárali s ľuďmi, s ktorými sa stretli.
31 Ježiš im navrhol: Utiahnime sa niekam do ústrania a odpočiňme si trochu." Stále boli totiž obklopení húfom ľudí, že sa nemali kedy ani najesť.
32 A tak sa odplavili na odľahlejšie miesto.
33 No ľudia zbadali, ako odchádzajú na člne, a tak bežali po brehu, a kým čln pristál, už tam na nich čakali.
34 Keď Ježiš vystúpil z člna a zazrel ako zvyčajne obrovský zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera, a znova ich učil mnohému, čo potrebovali vedieť.
35-36 Na sklonku dňa prišli za ním učeníci a pripomenuli mu: Mal by si ich už poslať domov. Na tomto opustenom mieste sa široko--ďaleko nedá nič kúpiť na zjedenie a o chvíľu sa zotmie."
37 Ježiš im odpovedal: Tak sa im vy dajte najesť!"
Namietli: Kde by sme vzali toľko jedla? A nachovať toľký zástup, to by stálo veľmi veľa peňazí."
38 Spýtal sa ich: "Koľko tu máte chleba? Choďte a zistite to!" Vrátili sa so slovami: Dokopy päť chlebov a dve ryby."
39 Vyzval ľudí, aby sa rozdelili na skupiny a usadili sa na tráve.
40 Vzniklo sto takých skupín.
41 Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel zrak na nebo a poďakoval za ne Bohu. Lámal ich na kúsky a podával učeníkom, aby ich roznášali.
42 Tak sa všetci najedli dosýta
43 a ešte sa nazbieralo dvanásť košov zvyškov.
44 A nasýtilo sa päťtisíc mužov.
Ježiš kráča po vode
45 Hneď nato Ježiš prikázal učeníkom, aby opäť nasadli do člna a preplavili sa na druhú stranu do Betsaidy. Sám ešte zostal, lebo sa chcel rozlúčiť s ľuďmi a poslať ich domov.
46 Keď sa rozišli, Ježiš sa pobral na vrch modliť.
Copyright © 1993 by Biblica