Book of Common Prayer
17 Boh chcel tým, ktorým dával zasľúbenie, presvedčivo dokázať nemeniteľnosť svojho rozhodnutia, preto svoje zasľúbenie potvrdil ešte prísahou.
18 A tak tieto dve nezmeniteľné veci -- zasľúbenie a prísaha -- v ktorých Boh predsa nemôže klamať, sú mocným povzbudením pre nás, ktorí k nemu upíname svoju nádej.
19 Táto nádej je pre nás istou a pevnou kotvou duše, ktorá nás spája so samým Bohom až za oponou" v nebi, kam nás predišiel Ježiš. Je naším veľkňazom naveky, ako bol Melchizedech.
Melchizedech -- predobraz Krista
7 Tento Melchizedech bol kráľom v meste Sálem a zároveň bol kňazom najvyššieho Boha. Keď sa Abrahám vracal po víťaznej vojne proti mnohým kráľom, vyšiel mu Melchizedech naproti a požehnal ho.
2 Vtedy Abrahám oddelil desiaty diel zo všetkej koristi a dal mu ho. Meno Melchizedech znamená kráľ spravodlivosti a kráľ Sálema znamená kráľ pokoja.
3 O otcovi a matke Melchizedecha nič nevieme, ani o jeho predkoch niet záznamu. Nevieme ani, kedy sa narodil a kedy zomrel. Jeho život teda nemá začiatok ani koniec. V tom sa podobá Božiemu Synovi a zostáva kňazom naveky.
4 Aký vznešený musel byť tento kráľ a kňaz, keď mu Abrahám, praotec Izraela, dal desiaty diel zo svojej koristi.
5 Leviti, poverení kňazskou službou, majú totiž podľa zákona príkaz brať desiatky od Božieho ľudu, to znamená od svojich bratov, hoci všetci pochádzajú z Abrahámovho rodu.
6 Od Abraháma však dostal desiatok ten, ktorý nepochádzal z rodu Léviho, a Abrahám, ktorý mal zasľúbenie, prijal od neho požehnanie.
7 A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho.
8 Židovskí kňazi dostávajú desiatky ako smrteľní ľudia. Melchizedech však dostal ako ten, o kom Písmo svedčí, že žije.
9 Dalo by sa povedať, že prostredníctvom Abraháma dal desiatky aj Lévi, ktorý sám desiatky prijímal.
10 Ešte sa totiž nenarodil a bol v tele svojho praotca Abraháma, keď mu Melchizedech vyšiel oproti.
27 V tej chvíli sa vrátili učeníci a boli prekvapení, keď zastihli Ježiša v rozhovore so ženou. Ale neodvážili sa spýtať, prečo sa s ňou zhovára, ani o čom sa zhovára.
28 Žena nechala vedro pri studni, rozbehla sa do mesta a každému oznamovala:
29 Poďte so mnou. Stretla som človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som dosiaľ urobila. Nebude to azda Mesiáš?"
30 Obyvatelia mesta sa ihneď pobrali za Ježišom.
31 Medzitým ho učeníci ponúkali, aby sa najedol.
32 Ale odmietol: Nebudem jesť. Mám iný pokrm, ktorý nepoznáte."
33 Priniesol mu azda niekto nejaké jedlo?" spytovali sa učeníci navzájom.
34 Ježiš im odpovedal: Mojím pokrmom je žiť podľa toho, kto ma poslal, a dokončiť jeho dielo.
35 Nazdávate sa, že žatva sa začne až o štyri mesiace, na sklonku leta? Rozhliadnite sa okolo seba! Obrovské lány obilia už dozrievajú.
36 To sú ľudské duše pripravené na žatvu. Ženci, čo budú zhromažďovať ľudské duše do večných obilníc, dostanú bohatú odmenu.
37 A tí, čo siali, sa budú radovať spolu so žencami. Lebo je pravda, že jedni sejú a druhí žnú.
38 Ja som vás poslal žať ta, kde ste nesiali. Iní pred vami sa lopotili, a vy zbierate výsledky ich práce."
39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo, že Ježiš je Mesiáš, lebo tá žena všade rozprávala: Povedal mi všetko, čo som robila."
40 Keď prišli za ním k studni, prosili ho, aby zostal v ich meste. Zdržal sa u nich dva dni.
41 Mnohí ďalší uverili v neho pre jeho slová.
42 Vraveli žene: Teraz už veríme nie preto, čo si nám povedala, ale sami sme počuli a presvedčili sme sa, že je naozaj Spasiteľ sveta."
Copyright © 1993 by Biblica