Book of Common Prayer
Jánovo videnie
9 Ja, váš brat Ján, spolu s vami znášam útrapy i prenasledovanie. Podobne ako vy trpezlivo čakám, že Ježiš Kristus znova príde, a potom budem mať spolu s vami podiel na jeho kraľovaní. Pretože som zvestoval Božie Slovo a verejne svedčil o Pánu Ježišovi, vypovedali ma na ostrov Patmos.
10 Raz v Pánov deň ma uchvátil Boží Duch a zrazu som počul, ako mi za chrbtom zaznel hlas, mocný ako zatrúbenie poľnice:
11 Všetko, čo vidíš, zapíš do knihy a pošli to siedmim zborom v Malej Ázii: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sárd, Filadelfie a do Laodicey!"
12 Obrátil som sa, aby som videl, kto sa to so mnou zhovára. A tu som zazrel sedem zlatých svietnikov.
13 Uprostred nich stál ktosi pripomínajúci Syna človeka. Bol zahalený do dlhého plášťa a cez prsia prepásaný zlatou šerpou.
14 Vlasy mal biele ako vlna a bieloskvúce ako sneh. Oči mu žiarili ako plameň ohňa
15 a nohy sa mu jagali ako roztavené zlato. Hlas mu burácal ako morský príboj.
16 V pravej ruke držal sedem hviezd a z úst mu vychádzal ostrý dvojsečný meč. A celá tvár mu žiarila ako slnko, keď svieti v plnej sile.
17 Keď som ho uvidel, padol som k jeho nohám ako mŕtvy. Ale on mi položil na hlavu pravú ruku a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý i Posledný a
18 Živý. Bol som mŕtvy, ale teraz som živý na veky vekov a mám kľúče od smrti i od pekla.
19 Napíš teda, čo si videl -- to, čo je, i čo sa má stať potom.
20 Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl v mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd sú predstavení siedmich zborov a sedem svietnikov je tých sedem zborov.
53 A po týchto slovách sa rozišli domov.
Ježiš odpúšťa hriešnici
8 Ježiš odišiel na Olivový vrch,
2 ale hneď na svitaní sa znova vrátil do chrámu. Okolo neho sa zhromaždil zástup. Sadol si a učil ich.
3 Onedlho priviedli učitelia Zákona a farizeji ženu pristihnutú pri nevere. Postavili ju doprostred a povedali:
4 Túto ženu sme pristihli pri cudzoložstve.
5 Mojžišov zákon prikazuje také ženy ukameňovať. Čo ty na to povieš?"
6 No to bola iba zámienka, aby ho mohli odsúdiť. Ale Ježiš mlčal, sklonil sa a písal prstom po zemi.
7 Keď neprestali doňho dobiedzať, vstal a povedal: Dobre, ukameňujte ju. Ale prvý nech do nej hodí kameň ten, kto nikdy nezhrešil."
8 A znova sa sklonil a písal po zemi.
9 Tu sa v nich ozvalo svedomie a pomaly sa jeden po druhom vytrácali -- najprv tí najváženejší, až zostal Ježiš so ženou sám.
10 Vtedy sa znova vystrel a spýtal sa jej: Kde sú tvoji žalobcovia? Ani jeden ťa neodsúdil?"
11 Nie, pane," odpovedala.
Ani ja ťa neodsudzujem. Choď, ale už nehreš!" povedal jej.
Copyright © 1993 by Biblica