Book of Common Prayer

1  Milí bratia v tesalonickom zbore, ktorí žijete v spojení s Bohom, naším Otcom, a s Pánom Ježišom Kristom,

² želáme vám, Pavol, Silván a Timotej, milosť a pokoj od Boha Otca a Pána Ježiša Krista.

Vďaka za vzrast zboru

³ Bratia, nemôžeme inak, ako stále za vás Bohu ďakovať. A aj sa to patrí, lebo robíte vo viere i vo vzájomnej láske veľké pokroky.

⁴ Chválime sa vami a môžeme vás dať za príklad ostatným zborom v tom, ako neochvejne znášate prenasledovanie a utrpenie.

⁵ V tom sa práve prejaví spravodlivý Boží súd:

⁶ tým, ktorí vás teraz trápia, odplatí utrpením,

⁷ kým vás, ktorí teraz trpíte, vyslobodí spolu s nami. To bude vtedy, keď Pán Ježiš zostúpi so svojimi anjelmi z neba v ohnivom plameni,

⁸ aby potrestal tých, ktorí nechcú Boha poznať a odmietajú jeho ponuku záchrany v obeti Ježiša Krista.

⁹ Ich trest bude večné odlúčenie od Pána, od jeho moci a slávy,

¹⁰ keď príde v ten deň, aby ho oslávil jeho ľud a zvelebovali tí, ktorí v neho uverili, a vy takisto patríte medzi nich.

¹¹ Preto sa za vás neprestajne modlíme, aby vás náš Boh zdokonaľoval a pomáhal vám dosiahnuť cieľ, ku ktorému vás povolal. Prosíme ho, aby vám svojou mocou pomohol uskutočniť každé dobré predsavzatie, a tak odmenil vašu vieru.

¹² Vtedy každý uvidí vo vás Krista a bude oslavovať jeho meno a vašou slávou bude, že patríte jemu. To všetko vám umožnila jeho milosť a moc.

⁵³ A po týchto slovách sa rozišli domov.

Ježiš odpúšťa hriešnici

8  Ježiš odišiel na Olivový vrch,

² ale hneď na svitaní sa znova vrátil do chrámu. Okolo neho sa zhromaždil zástup. Sadol si a učil ich.

³ Onedlho priviedli učitelia Zákona a farizeji ženu pristihnutú pri nevere. Postavili ju doprostred a povedali:

⁴ Túto ženu sme pristihli pri cudzoložstve.

⁵ Mojžišov zákon prikazuje také ženy ukameňovať. Čo ty na to povieš?"

⁶ No to bola iba zámienka, aby ho mohli odsúdiť. Ale Ježiš mlčal, sklonil sa a písal prstom po zemi.

⁷ Keď neprestali doňho dobiedzať, vstal a povedal: Dobre, ukameňujte ju. Ale prvý nech do nej hodí kameň ten, kto nikdy nezhrešil."

⁸ A znova sa sklonil a písal po zemi.

⁹ Tu sa v nich ozvalo svedomie a pomaly sa jeden po druhom vytrácali -- najprv tí najváženejší, až zostal Ježiš so ženou sám.

¹⁰ Vtedy sa znova vystrel a spýtal sa jej: Kde sú tvoji žalobcovia? Ani jeden ťa neodsúdil?"

¹¹ Nie, pane," odpovedala.

Ani ja ťa neodsudzujem. Choď, ale už nehreš!" povedal jej.