Book of Common Prayer

¹³ Preto znovu a znovu musíme Bohu ďakovať, že ste od nás prijali slovo Božej zvesti nie ako slovo ľudské, ale ako slovo Božie, že ste mu uverili a že premenilo aj vaše životy.

¹⁴ A potom sa vám stalo to isté, čo predtým zažili kresťania v Judsku, trpeli ste od vlastných krajanov.

¹⁵ Tam zabíjali Židia svojich vlastných prorokov, zabili aj Ježiša Krista a teraz zasa prenasledujú nás a odvšadiaľ nás vyháňajú. Škodia Bohu aj ľuďom.

¹⁶ My kážeme pohanom, ako sa môžu zachrániť, a oni nám v tom bránia. Ale miera ich hriechov sa čoskoro dovŕši a Boží trest ich neminie.

Apoštolova túžba

¹⁷ Bratia, aj keď sme museli od vás na nejaký čas odísť -- no v duchu sme stále s vami -- rozmýšľali sme, ako sa k vám zasa čo najskôr vrátiť.

¹⁸ Ja, Pavol, som sa o to pokúšal už niekoľko ráz, ale vždy mi to satan prekazil.

¹⁹ Lebo kto bude našou radosťou, našou nádejou, našou odmenou, až budeme raz stáť pre Kristom v deň jeho návratu? Áno, vy ste naša sláva aj radosť!

¹⁹ Veľkňazi a učitelia Zákona by ho boli najradšej hneď zatkli, lebo si uvedomovali, že to hovorí o nich, ale báli sa, že by to v ľude mohlo vyvolať vzburu.

Spor o dani

²⁰ Pokúšali sa ho teda prichytiť pri nejakom výroku, ktorý by mohli ohlásiť rímskemu miestodržiteľovi a pre ktorý by ho mohli zatknúť.

²¹ Hľadali teda vhodnú príležitosť a poslali za ním svojich špehúňov, ktorí sa vydávali za spravodlivých ľudí. Povedali Ježišovi: Majstre, poznáme ťa ako dobrého učiteľa, ktorý vždy vraví pravdu, nedbá na ľudskú mienku a vždy nabáda žiť podľa Božích požiadaviek.

²² Povedz nám teda, či máme platiť dane rímskemu cisárovi, alebo nemáme?"

²³ Ježiš vedel, že to má byť pre neho pasca, a tak im povedal:

²⁴ Ukážte mi peniaz! Čí obraz je na ňom? A čie meno?" Odpovedali mu: Cisárovo."

²⁵ Nato im Ježiš povedal: Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie."

²⁶ Zmĺkli, ohromení jeho odpoveďou a zarazení, lebo sa im nepodarilo prichytiť ho v reči.