Book of Common Prayer
2 Milí bratia, sami najlepšie viete, že naša návšteva u vás nebola márna.
2 Viete, ako sme trpeli a akú potupu sme znášali vo Filipách. A predsa nám Boh dal odvahu zvestovať vám Božie radostné posolstvo, hoci sme boli obklopení nepriateľmi.
3 Vidíte teda, že za naším kázaním neboli nijaké pochybné ciele ani bočné úmysly, naša reč bola priama a úprimná.
4 Boh nás poveril úlohou hlásať jeho radostné posolstvo, a preto nechceme byť pekní v očiach ľudí, ale chceme sa páčiť Bohu, ktorý pozná aj najtajnejšie myšlienky nášho srdca.
5 Nikdy sme sa nepokúšali získať niekoho lichôtkami, ako dobre viete, ani sme predstieraným priateľstvom nemámili od nikoho peniaze, Boh nám je svedok.
6 Ani sme pre seba nepožadovali nijaké zvláštne pocty, hoci sme ako apoštoli mali akiste na vašu úctu nárok.
7 Skôr sme dali prednosť matersky láskavému a nežnému prístupu,
8 a tak sme si vás zamilovali, že by sme vám nielen Božie posolstvo odovzdali, ale dali za vás aj vlastný život.
9 Spomínate si ešte, milí bratia, ako tvrdo sme si zarábali u vás na každodenný chlieb? Vo dne v noci sme pracovali, aby sme pri hlásaní radostnej zvesti neboli nikomu na ťarchu.
10 Sami môžete dosvedčiť, aj Boh je svedkom, že sme s každým veriacim zaobchádzali poctivo, spravodlivo a čestne.
11 Ako otec vlastné deti, však sami viete,
12 sme vás povzbudzovali, usmerňovali a nabádali, aby ste žili na česť a radosť Bohu, ktorý vás povolal do svojho kráľovstva a do svojej slávy.
Podobenstvo o zlých vinohradníkoch
9 Potom sa znova obrátil k zástupu a vyrozprával im toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.
10 Keď nastal čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojho sluhu, aby mu odovzdali podiel z úrody. Ale vinohradníci ho zbili a poslali naspäť s prázdnymi rukami.
11 Poslal k nim iného sluhu, ale aj toho zbili, vysmiali sa mu a nič mu nedali.
12 Nato poslal aj tretieho sluhu, ale stihol ho ten istý osud: do krvi ho zbili a vyhnali.
13 Čo mám robiť? spytoval sa majiteľ vinice v duchu.Skúsim to ešte raz. Pošlem k nim svojho milovaného syna, pred ním určite budú mať rešpekt.
14 Ale keď vinohradníci zazreli majiteľovho syna, zosnovali takýto plán:Toto je dedič, zabijeme ho a vinica bude naša.
15 Vyvliekli ho teda z vinice a zabili.
16 Čo myslíte, čo urobí majiteľ s týmito vinohradníkmi? Príde, dá ich povraždiť a vinicu prenajme iným." -- Ale to by vinohradníci predsa nikdy neurobili," namietali tí, čo ho počúvali.
17 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: Čo teda znamenajú slová Písma:Kameň, ktorý stavitelia odhodili ako nepotrebný, stal sa kameňom uholným? "
18 A doložil: Každý, kto spadne na ten kameň, doláme sa, ale na koho spadne, toho rozdrví."
Copyright © 1993 by Biblica