Book of Common Prayer

¹⁷ Tri dni po príchode do Ríma si Pavol pozval k sebe tamojších popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: Bratia, ničím som sa neprevinil proti nášmu národu ani proti našim náboženským obyčajom. A predsa ma v Jeruzaleme zatkli a spútaného odovzdali Rimanom.

¹⁸ Tí ma po výsluchu chceli prepustiť, lebo som nevykonal nič, za čo by som si zasluhoval smrť.

¹⁹ Ale Židia sa proti tomu rázne postavili, a tak mi nezostalo nič iné, iba sa odvolať k cisárovi. Nemienim tu však žalovať na svoj národ.

²⁰ Preto som túžil stretnúť sa s vami a pozhovárať sa o tom. Pre našu spoločnú vieru v Mesiáša nosím tieto reťaze!"

²¹ Odpovedali mu: My sme nedostali z Judska o tebe nijakú správu, ani nikto nehovoril o tebe nič zlé.

²² Ale radi by sme vedeli, aké sú tvoje názory, lebo vieme, že sa táto sekta všade stretáva s odporom."

²³ Dohodli si teda ďalšie stretnutie a zišlo sa ich uňho ešte omnoho viac. Pavol im celý deň hovoril o tom, že Božie kráľovstvo prišlo medzi ľudí v osobe Ježiša Krista. Usiloval sa ich o tom presvedčiť dôkazmi z Mojžišovho zákona a z prorockých kníh.

²⁴ Niektorí sa dali jeho slovami presvedčiť, ale iní odmietali uveriť.

²⁵ Keď sa v nezhode rozchádzali, Pavol im povedal: Presne tak to Duch Svätý predpovedal ústami proroka Izaiáša:

²⁶ Budete počúvať a počúvať, a predsa neporozumiete. Budete hľadieť a hľadieť, a nič neuvidíte,

²⁷ lebo otupelo srdce tohto ľudu. Uši majú zapchaté a oči zavreté, aby sa nestalo, že by očami videli, ušami počuli, srdcom chápali; to by ste sa totiž ku mne obrátili a ja by som vás uzdravil.

²⁸ Preto sa nečudujte," doložil Pavol, že radostnú zvesť o Božej záchrane hlásame pohanom. A tí ju dychtivo prijímajú."

²⁹ Po tých slovách Židia odišli a veľmi sa navzájom hádali.

³⁰ Celé dva roky zostal Pavol vo svojom súkromnom rímskom väzení a mohol prijímať každého, kto ho navštívil.

³¹ A tak slobodne a bez prekážok hlásal Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi.

Uzdravenie posadnutého chlapca

³⁷ Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, vyšiel im oproti veľký zástup ľudí.

³⁸ Z davu vykríkol jeden muž: Majstre, prosím ťa, ujmi sa môjho jediného syna.

³⁹ Často ho ovládne démon a lomcuje ním tak, že syn kričí a na ústa mu vystupuje pena. Záchvat trvá dlho a veľmi ho vyčerpáva.

⁴⁰ Prosil som tvojich učeníkov, aby mi syna uzdravili, ale nemohli."

⁴¹ Ježiš pokarhal učeníkov: Ach, vy obmedzení a neveriaci ľudia! Dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás? Priveď mi sem syna!"

⁴² Ako sa chlapec blížil k nemu, démon ho hodil na zem a zmietal ním. Ježiš vyhnal démona, uzdravil chlapca a odovzdal ho otcovi.

⁴³ Všetci boli ohromení nad týmto jasným prejavom Božej moci.

Ježiš druhý raz predpovedá svoje utrpenie

⁴⁴ Kým sa všetci nadchýnali zázrakmi, ktoré Ježiš urobil, vravel svojim učeníkom: Počúvajte ma a dobre si zapamätajte, čo vám vravím: Syn človeka má byť vydaný do rúk ľudí."

⁴⁵ Ale učeníci nechápali, čo tým myslí, lebo ich myseľ bola zastretá, no neodvážili sa ho na to spýtať.

Spor o prvenstvo

⁴⁶ Raz sa učeníci začali medzi sebou dohadovať, kto z nich je najväčší.

⁴⁷ Ale Ježiš, ktorý poznal ich myšlienky, postavil pred nich dieťa

⁴⁸ a povedal: Podľa toho, ako sa správate k najmenším, dá sa súdiť, aký vzťah máte ku mne, a tak prejavujete svoj postoj k Bohu, ktorý ma poslal. Ten najpokornejší medzi vami je v Božích očiach najväčší."

⁴⁹ Vtedy pristúpil k nemu Ján a povedal mu: Majstre, videli sme človeka, ktorý v tvojom mene vyháňal démonov. Usilovali sme sa mu v tom zabrániť, lebo nepatrí medzi nás."

⁵⁰ Ježiš namietol: Len ho nechajte, kto nie je proti vám, je s vami."