Book of Common Prayer

²⁷ Už štrnástu noc nás víchor hnal Stredozemným morom do neznáma, keď okolo polnoci sa zrazu lodníkom zamarilo, že na obzore sa ukázala nejaká pevnina.

²⁸ Námorníci spustili olovnicu a namerali hĺbku okolo štyridsať metrov a o kúsok ďalej už len tridsať metrov.

²⁹ Báli sa, že by sme mohli potme naraziť na nejaké skaliská, preto vzadu spustili štyri kotvy a všetci sme túžobne vyčkávali, kedy sa rozbrieždi.

³⁰ Námorníci chceli zradne opustiť ohrozenú loď. Spustili na more záchranný čln, akože chcú spustiť kotvy z predku lode,

³¹ ale Pavol postrehol ich zámer a povedal dôstojníkovi a vojakom: Pozor na nich! Ak nezostanú na lodi, nepodarí sa vám zachrániť."

³² Tu vojaci presekli laná člna a nechali ho odplávať preč.

³³ Ešte prv ako sa rozvidnelo, povzbudzoval Pavol všetkých na lodi: Už štrnásty deň takto vyčkávate na záchranu, trpíte hladom, a pritom nič nevezmete do úst.

³⁴ Radím vám, aby ste sa najedli. Je to pre vaše dobro, inak nebudete vládať vyjsť na breh. Veď som vám povedal, že sa nikomu ani vlas na hlave neskriví."

³⁵ Vzal chlieb, pred všetkými zaň nahlas poďakoval Bohu, rozlámal ho a začal jesť.

³⁶ Všetkých to povzbudilo a takisto sa dali do jedenia.

³⁷ Bolo nás na lodi dokopy dvestosedemdesiatšesť osôb.

³⁸ Keď sme sa najedli, námorníci začali vyhadzovať do mora obilie, aby zmenšili ponor lode.

³⁹ Konečne sa rozvidnelo. Zazreli sme pred sebou pás plochého pobrežia so zálivom, ale nik nepoznal, o akú pevninu ide. No rozhodli sme sa, že ak sa bude dať, pristaneme s loďou v zátoke.

⁴⁰ Námorníci odsekli kotvy a nechali ich v mori a zároveň uvoľnili povrazy kormidiel a s prednou plachtou proti vetru zamierili k brehu.

⁴¹ Nabehli však na plytčinu a na nej loď zaviazla. Prova sa pevne zaborila do dna; korma lode bola vystavená náporu prudkých vĺn a pomaly sa začala rozpadávať.

⁴² Vojaci už chceli pozabíjať všetkých väzňov, aby niektorý z nich nedoplával na breh a neutiekol.

⁴³ Ale dôstojník chcel zachrániť Pavla, preto im to nedovolil. Nariadil, aby najprv skočili do vody tí, čo vedia plávať,

⁴⁴ a ostatní nech si zadovážia dosky alebo nejaké trosky z lode a na nich nech sa pokúsia dostať na breh. Takto sa nikto neutopil a všetci sa dostali v poriadku na breh.

Petrovo vyznanie a prvá predpoveď utrpenia

¹⁸ Raz, keď sa pobral do ústrania modliť, spýtal sa učeníkov: Za koho ma vlastne ľudia pokladajú?" --

¹⁹ Niektorí za Jána Krstiteľa," odpovedali mu, iní za Eliáša, ďalší vravia, že to vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." --

²⁰ A za koho ma pokladáte vy?" spýtal sa ich priamo. Ty si Boží Syn, Mesiáš," odpovedal Peter.

²¹ Ježiš im však kládol na srdce, aby zatiaľ o tom nikomu nehovorili,

²² a dodal: Syn človeka musí mnoho trpieť. Židovskí vodcovia, veľkňazi a učitelia Zákona ho odsúdia, zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych."

²³ Potom všetkým povedal: Kto chce ísť za mnou, nech prestane myslieť na seba, deň čo deň nech nesie svoj kríž a nasleduje ma.

²⁴ Kto žije iba pre seba, premárni svoj život, ale kto obetuje život pre mňa, zachová si ho pre večnosť.

²⁵ Veď čo by človek z toho mal, keby získal aj celý svet, ale stratil by večnosť?

²⁶ Kto sa ku mne neprizná a hanbí sa za mňa i za moje slová, za toho sa raz bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sprievode anjelov vo svojej sláve aj v sláve Otcovej.

²⁷ A vravím vám, že niektorí z vás nezomrú skôr, kým neuvidia Božie kráľovstvo."