Book of Common Prayer

²⁴ Tu mu Festus skočil do reči: Pavol, ty si sa zbláznil. Tá tvoja veľká učenosť ťa pripravila o rozum."

²⁵ Pavol sa bránil: Nezbláznil som sa, vznešený Festus. Moje slová sú pravdivé a viem, čo hovorím.

²⁶ Kráľ Agrippa to môže potvrdiť, lebo sa v týchto otázkach výborne vyzná. Aj preto hovorím tak smelo, lebo som presvedčený, že o tom všetkom vie, veď sa to nedialo niekde v ústraní.

²⁷ Kráľ Agrippa, veríš tomu, čo predpovedali proroci? Ja viem, že tomu veríš."

²⁸ Agrippa mu odpovedal: Takmer si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom."

²⁹ A Pavol odpovedal: Kiežby dal Boh, aby si sa nielen ty, ale aj všetci, čo ma počúvajú, stali skôr či neskôr tým, čím som ja -- pravda, bez týchto reťazí."

³⁰ Kráľ, miestodržiteľ, Berenika aj ostatní vstali

³¹ a odišli. Zhodne navzájom usúdili: Tento človek neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo väzenie."

³² A Agrippa povedal Festovi: Keby sa nebol odvolal k cisárovi, mohol byť už teraz na slobode."

Na ceste do Ríma

27  Konečne sa rozhodlo, že sa budeme plaviť loďou do Itálie. Pavla a ešte niekoľkých väzňov zverili dôstojníkovi Júliovi z cisárskeho oddielu.

² Nastúpili sme na adramytskú loď, ktorá sa mala plaviť do prístavov v provincii Ázia. Bol s nami aj Aristarchos z Tesaloniky v Macedónsku.

³ Na druhý deň sme pristávali v Sidone. Július sa správal k Pavlovi veľmi láskavo a dovolil mu navštíviť v meste svojich priateľov, ktorí mu dali všetko, čo potreboval.

⁴ Vial nepriaznivý vietor, preto sme sa ďalej plavili medzi Cyprom a pevninou:

⁵ preplavili sme sa popri Cilícii a Pamfýlii a napokon sme pristáli v Myre v Lýcii.

⁶ Tam našiel dôstojník alexandrijskú loď, ktorá sa plavila do Itálie, a nalodil nás na ňu.

⁷ Niekoľko dní bola plavba veľmi namáhavá a horko--ťažko sme sa dostali do miest oproti Knidu. Pre nepriaznivý vietor sme tam nemohli pristáť, preto sme pokračovali v ceste okolo Salmony chránení Krétou.

⁸ Po namáhavej plavbe pozdĺž pobrežia sme sa dostali na miesto zvané Dobré prístavy neďaleko mesta Lasea.

Vzkriesenie Jairovej dcéry

⁴⁰ Na druhom brehu jazera ho srdečne uvítal zástup ľudí, ktorí ho tu čakali.

⁴¹ Bol medzi nimi aj predstavený židovskej synagógy Jairus. Padol Ježišovi k nohám a úpenlivo ho prosil, aby šiel do jeho domu,

⁴² lebo mu umiera jediná dvanásťročná dcérka. Ježiš sa pobral s ním, predierajúc sa zástupom.

⁴³ Bola tam aj istá žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala, a hoci minula na lekárov celý svoj majetok, ani jednému sa ju nepodarilo vyliečiť.

⁴⁴ Pristúpila k Ježišovi odzadu, dotkla sa spodku jeho plášťa a v tej chvíli pocítila, že prestala krvácať.

⁴⁵ Kto sa ma to dotkol?" spýtal sa Ježiš. Keď sa nikto nechcel priznať, Peter namietol: Majstre, v tejto tlačenici nie je čudo, že do teba niekto sotí."

⁴⁶ Ale Ježiš odpovedal: Niekto sa ma úmyselne dotkol. Pocítil som, ako zo mňa vyšla uzdravujúca sila."

⁴⁷ Keď žena videla, že sa to nedá utajiť, prišla celá rozochvená k Ježišovi, padla pred ním na kolená a pred všetkými sa priznala, prečo sa ho dotkla, aj ako bola hneď uzdravená.

⁴⁸ Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!" povedal jej Ježiš.

⁴⁹ Kým sa zhováral so ženou, priniesol ktosi z Jairovho domu správu: Tvoja dcéra už zomrela, neobťažuj Majstra."

⁵⁰ Keď to Ježiš počul, povedal otcovi: Neboj sa, dôveruj mi, a tvoja dcéra bude zachránená!"

⁵¹ Keď prišli k Jairovmu domu, nedovolil nikomu vojsť dnu. Vzal so sebou iba Petra, Jána, Jakuba a rodičov dievčatka.

⁵² Tam už všetci oplakávali mŕtvu a kvílili nad ňou. Ježiš im povedal: Neplačte, veď neumrela, iba spí."

⁵³ Do očí sa mu vysmiali, lebo vedeli, že je naozaj mŕtva.

⁵⁴ Chytil ju za ruku a zvolal: Dievčatko, vstaň!"

⁵⁵ A hneď ožilo a vstalo. Povedal: Dajte sa mu najesť!"

⁵⁶ Rodičov sa zmocnil úžas i radosť, ale Ježiš im prikázal, aby nikomu nevraveli, čo sa stalo.