Book of Common Prayer

²⁵ Okolo polnoci, keď sa Pavol a Sílas modlili a spevom oslavovali Boha, až sa to rozliehalo po celej väznici,

²⁶ nastalo zrazu veľké zemetrasenie. Celá budova sa otriasala až do základov. Všetky dvere sa pootvárali a väzňom spadli okovy.

²⁷ Keď sa žalárnik prebudil a videl, čo sa stalo, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni utiekli.

²⁸ Ale Pavol nahlas skríkol: Nerob to! Všetci sme tu!"

²⁹ Tu žalárnik rozkázal, aby mu priniesli svetlo, vbehol dnu a trasúc sa od strachu, padol pred Pavlom a Sílasom na kolená.

³⁰ Potom ich vyviedol von a spýtal sa: Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?"

³¹ Odpovedali mu: Uver v Pána Ježiša a budeš spasený ty i všetci v tvojom dome."

³² A začali jemu i všetkým v jeho domácnosti zvestovať Božie slovo.

³³ Hneď v tú nočnú hodinu sa ich žalárnik ujal, vymyl a ošetril im rany a dal sa pokrstiť aj s celou svojou rodinou.

³⁴ Potom ich zaviedol do svojho domu, pohostil ich a tešil sa on i celá jeho rodina, že mohli uveriť v Boha.

³⁵ Na druhé ráno poslali sudcovia zriadencov s odkazom: Prepusť tých ľudí!"

³⁶ Žalárnik oznámil Pavlovi, že sú slobodní a môžu odísť.

³⁷ Ale Pavol odpovedal: To teda nie! Nás rímskych občanov verejne a bez súdu zbili a zavreli do väzenia. A teraz by sa nás chceli tajne zbaviť? Nech pekne prídu osobne a prepustia nás!"

³⁸ Zriadenci to oznámili sudcom. Keď počuli, že Pavol a Sílas sú rímski občania, náramne sa preľakli,

³⁹ prišli sa ospravedlniť, vyviedli ich z väzenia a pekne ich požiadali, aby opustili mesto.

⁴⁰ Pavol a Sílas po prepustení z väzenia navštívili Lýdiu, kde sa stretli s veriacimi. Potešili sa navzájom a odišli z Filíp.

Ježiš hovorí o svojej smrti

²⁷ Teraz ma zviera úzkosť. Mám azda poprosiť:Otče, zachráň ma pred tým, čo ma čaká? Nie, veď tým by som zradil svoje poslanie.

²⁸ Otče, osláv svoje meno!"

A vzápätí zaznel hlas z neba: Už som oslávil a ešte oslávim!"

²⁹ Ježiš v tej chvíli stál uprostred veľkého zástupu. Niektorí tvrdili, že zahrmelo, iní sa nazdávali, že to k nemu prehovoril anjel.

³⁰ Hlas, ktorý ste počuli, nezaznel kvôli mne, ale kvôli vám!" vysvetlil Ježiš.

³¹ Práve sa bude konať súd nad týmto svetom. Satan, vládca tohto sveta, bude zvrhnutý.

³² Ale keď ja budem vyvýšený, všetkých pritiahnem k sebe."

³³ Týmito slovami naznačil, že má zomrieť na kríži.

³⁴ Zástup mu odporoval: Zo Zákona sme sa predsa dozvedeli, že Mesiáš má zostať naveky. Prečo teda hovoríš, že Syn človeka musí byť vyvýšený? A kto je vlastne ten Syn človeka?"

³⁵ Ježiš im na to povedal: Ešte malú chvíľu bude svetlo medzi vami. Vážte si ho, kým svieti. Choďte za svetlom, inak sa ocitnete v tme. A bez svetla stratíte cestu.

³⁶ Uverte tomu svetlu a dajte sa ním ožiariť, aby z vás svietilo ďalej, až tu nebude." Po týchto slovách sa Ježiš vytratil zo zástupu a skryl sa pred nimi.