Book of Common Prayer
Boh sa priznáva k svojej cirkvi
12 Apoštoli sa pravidelne schádzali v Šalamúnovom stĺporadí v chráme a konali veľké divy a zázraky.
13 Ostatní sa neodvážili k nim pripojiť, ale všetci o nich hovorili s veľkou úctou.
14 Pribúdalo čoraz viac mužov a žien, ktorí uverili v Pána.
15 Došlo to tak ďaleko, že ľudia vynášali na ulice chorých na rohožiach a nosidlách, aby na nich mohol padnúť aspoň Petrov tieň, keď bude prechádzať okolo.
16 Ba mnohí prichádzali do Jeruzalema aj zo širšieho okolia a prinášali svojich chorých a posadnutých zlými duchmi. A všetci boli uzdravení.
Apoštoli znova vo väzení
17 Pribúdanie veriacich vyvolalo veľkú žiarlivosť a strach vo veľkňazovi a jeho prívržencoch -- saducejoch. (Tí totiž učili, že sa nijaké zázraky, a najmä vzkriesenie z mŕtvych, nedejú.)
18 A tak dali apoštolov znova zatknúť, tentoraz do mestského väzenia.
19 Ale anjel otvoril v noci dvere žalára, vyviedol apoštolov von a povzbudil ich:
20 Nebojte sa, choďte naspäť do chrámu a hovorte všetkým, ako môžu získať nový život v Kristu."
21 Poslúchli ho a už na svitaní boli v chráme a učili. Medzitým veľkňaz a jeho stúpenci zvolali zasadnutie rady a kázali predvolať apoštolov.
22 Ale keď strážcovia došli do väzenia, našli ho prázdne. Vrátili sa
23 a ohlásili: Dvere žalára sú zamknuté aj dobre strážené, ale keď sme odomkli, nikoho sme vnútri nenašli."
24 Veliteľ chrámovej stráže aj veľkňazi boli celkom zmätení. Nijako si to nevedeli vysvetliť.
25 Ale vtom ktosi pribehol a oznámil: Tí muži, ktorých ste včera uväznili, sú zasa v chráme a pokojne vyučujú ľudí."
26 Veliteľ ta ihneď utekal aj so strážcami, ale nezmocnili sa ich násilne, lebo sa báli, že ich ľud ukameňuje. Apoštoli sa dobrovoľne dali predviesť pred židovskú radu.
3 Jedným z popredných Židov bol Nikodém, člen židovskej rady. Patril do skupiny farizejov, ktorí prísne dodržiavali všetky náboženské predpisy.
2 Raz v noci vyhľadal Ježiša a povedal mu: Majstre, vieme, že ťa poslal Boh, aby si nás vyučoval. Zázraky, ktoré konáš, sú presvedčivým dôkazom, že je s tebou Boh."
3 Ježiš mu odpovedal: Vieš, čo je najdôležitejšie? Najdôležitejšie je, aby sa človek znova narodil, lebo inak sa nestane občanom Božieho kráľovstva."
4 Znova sa narodiť v mojom veku?" zvolal prekvapene Nikodém. Môže sa azda niekto vrátiť do matkinho tela a narodiť sa po druhý raz?"
5 Ježiš mu vysvetľoval: Ak sa s človekom nestane zásadná zmena a ak nie je na ňom zjavný nový život z Ducha a ak sa na znamenie toho nedá pokrstiť, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva.
6 Život narodený z človeka je telesný. Iba Boží Duch prebúdza duchovný život.
7 Nečuduj sa mojim slovám, že sa treba znovu narodiť.
8 Vietor vanie, kam chce. Počuješ, ako šumí, ale nevieš, odkiaľ a kam veje. Tak je to s každým, kto sa narodí z Ducha."
9 Ako sa to môže stať?" spýtal sa Nikodém.
10 Ty si učiteľ židovského národa, a predsa to nechápeš?" začudoval sa Ježiš.
11 Ver mi, že hovorím o tom, čo viem, a svedčím o tom, čo som videl, a predsa mi neveríš.
12 Ak neveríte, keď hovorím o pozemských veciach, ako uveríte, keď budem hovoriť o nebeských?
13 Nik z ľudí vám nemôže dať také isté svedectvo ako ja, veď som prišiel od Boha.
14 Spomínaš si, čo Izraelitom zachránilo život na púšti, keď ich ohrozovali jedovaté hady? Ako Mojžiš vyzdvihol na stĺp bronzového hada a kto sa naň pozrel s vierou, zachránil si život? Tak aj ja musím byť vyzdvihnutý na kríž.
15 Každý, kto uverí, unikne smrti a bude žiť večne.
16 Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život.
17 Boh svojho Syna neposlal nato, aby svet súdil, ale aby ho zachránil.
18 Kto v neho neverí, odsudzuje sám seba, lebo odmieta milosť ponúkanú samým Bohom.
19 Osudné pre takých ľudí je, že na svet prišlo svetlo, ale oni sa nechcú vzdať tmy, lebo dúfajú, že zakryje ich viny.
20 Zlé činy koná človek potme, aby to nik nevidel. Bojí sa svetla, aby nebol odhalený.
21 Ale ten, kto sa spravuje Božou pravdou, túži po svetle, aby vedel, či sú jeho činy v súlade s Božou vôľou."
Copyright © 1993 by Biblica