Book of Common Prayer

¹² Prosím vás, bratia, usilujte sa ma pochopiť, ako aj ja chápem vás. V ničom ste mi neublížili.

¹³ Keď som vám prvý raz hovoril o Kristovi, neprekážala vám moja telesná slabosť.

¹⁴ A hoci moja choroba mohla vo vás vzbudzovať ošklivosť, neodvrátili ste sa odo mňa s pohŕdaním, ale prijali ste ma ako Božieho posla, ba priam ako samého Ježiša Krista.

¹⁵ Akí ste boli vtedy šťastní. Veď keby to bolo možné, vlastné oči by ste si boli vylúpili a darovali ich mne!

¹⁶ A teraz iba zato, že vám hovorím pravdu, stal som sa vaším nepriateľom?

¹⁷ Falošní učitelia, ktorí sa tak horlivo uchádzajú o vašu priazeň, to s vami nemyslia dobre. Chcú nás rozdeliť, získať vás pre seba.

¹⁸ Ich horlivosť by bola chvályhodná, keby šlo o dobrú vec, a to nielen vtedy, keď som u vás.

¹⁹ Deti moje, som vaším duchovným otcom a trpím pre vás, ako keď žena privádza na svet dieťa, aby som váš život formoval na Kristov obraz.

²⁰ Ako rád by som bol teraz medzi vami a našiel pre vás to pravé slovo, lebo už naozaj neviem, ako vás vyviesť z bludu.

²¹ Ježiš potom odtiaľ odišiel a pobral sa pešo do Týrskeho a Sidonského kraja.

Ježiš uzdraví pohanskú ženu

²² Tu prišla za ním jedna žena z tých pohanských končín a prosila ho: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn kráľa Dávida! Moja dcéra je posadnutá démonom a veľmi trpí!"

²³ Ale on si ju vôbec nevšímal.

Jeho učeníci naňho naliehali: Zbav sa jej, lebo nás unavuje svojím krikom."

²⁴ Tu sa Ježiš obrátil k žene a povedal jej: Mojím poslaním je pomáhať Židom, a nie pohanom."

²⁵ Ale prišla až k nemu, klaňala sa mu a prosila: Pane, pomôž mi!"

²⁶ Nie je správne brať chlieb deťom a hádzať ho psom!" vyhováral sa.

²⁷ Ale žena namietla: Máš pravdu, ale šteňatám spadnú omrvinky zo stolov svojich pánov."

²⁸ Žena, máš veľkú vieru," povedal jej Ježiš. Nech sa stane, ako si želáš!" V tej chvíli sa jej dcéra uzdravila.