Book of Common Prayer

Oslobodenie od zákona

3  Ach, vy nerozumní Galaťania, kým ste sa to dali tak zmiasť? Či som vám dosť jasne nevysvetlil význam smrti Ježiša Krista na kríži?

² Veď povedzte, dostali ste Ducha Svätého preto, že ste zachovávali židovský zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti evanjelia?

³ Ako môžete byť takí zaslepení! Začali ste žiť z Ducha Božieho, a teraz sa chcete spoliehať na skutky?

⁴ Toľko ste vytrpeli pre Krista -- bolo to azda všetko nadarmo?

⁵ Znova sa vás spytujem: Daroval vám Boh svojho Ducha a urobil toľko zázrakov medzi vami preto, že ste dodržiavali zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti o spasení?

⁶ Spomeňte si, čo vraví Písmo o Abrahámovi: Abrahám uveril Bohu, a Boh ho preto uznal za spravodlivého."

⁷ To predsa znamená, že Božím ľudom, pravými synmi Abraháma, sú tí, čo veria a dôverujú Bohu ako Abrahám.

⁸ Písmo už dávno poukazovalo na to, že Boh spasí skrze vieru aj pohanov. A tak Boh zvestuje Abrahámovi, že skrze neho budú požehnané všetky národy.

⁹ Teda tí, čo uveria ako Abrahám, získajú požehnanie s ním.

¹⁰ Na druhej strane tí, čo sa spoliehajú na svoje záslužné skutky v plnení zákona, sú pod kliatbou, lebo zákon jasne hovorí: Prekliaty je každý, kto sa previní hoci aj proti jedinému prikázaniu zákona."

¹¹ Je teda jasné, že nijakými skutkami večný život nezískame. Už prorok Habakuk vraví, že spravodlivý bude žiť z viery.

¹² Zákon nie je z viery. Tu platí, že iba ten, kto splní všetky jeho predpisy, získa večný život.

¹³ Z tejto kliatby zákona nás vyslobodil Kristus tým, že vzal naše priestupky aj ich následky -- teda naše prekliatie -- na seba, keď ho povesili na drevený kríž, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve."

¹⁴ Požehnanie, ktorým Boh požehnal Abraháma, sa tak rozširuje na všetky národy a skrze vieru môžu všetci prijať aj zasľúbenie Ducha Svätého.

¹³ Keď to Ježiš počul, nastúpil do člna a odplavil sa na pusté miesto, aby bol sám.

¹⁴ No len čo ľudia z okolia zistili, akým smerom sa uberá jeho čln, pešo sa pobrali za ním. Keď vystúpil na breh, už ho tam čakali zástupy ľudí. Prišlo mu ich ľúto a uzdravoval chorých.

Nasýtenie piatich tisícov

¹⁵ Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a upozornili ho: Už je neskoro a tu na pustatine sa nedá nič kúpiť. Rozpusť preto zástupy, nech sa rozídu po dedinách a zadovážia si niečo na jedenie."

¹⁶ Ježiš im na to povedal: Kam by chodili, vy sa im dajte najesť!"

¹⁷ Namietli: Veď máme dokopy iba päť chlebov a dve ryby!"

¹⁸ Prineste mi ich sem!"

¹⁹ Potom vyzval ľudí, aby si posadali na trávu. Vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel oči do neba a poďakoval sa za ne Bohu. Potom lámal a dával učeníkom chleby, a tí ich rozdávali ľuďom.

²⁰ Najedlo sa tam dosýta asi päťtisíc mužov.

²¹ Ženy a deti sa do toho počtu nerátali. A keď pozbierali zvyšky, zistili, že ich je plných dvanásť košov.