Book of Common Prayer
Cudzie jazyky v kresťanskom spoločenstve
14 Nech je teda u vás láska na prvom mieste. O duchovné dary sa tiež usilujte, ale predovšetkým o schopnosť zvestovať Božie slovo.
2 Keď niekto hovorí neznámym jazykom, hovorí síce Bohu, ale ľudia z toho nič nemajú, lebo mu nerozumejú.
3 Ak však niekto prehovorí zrozumiteľne, poslucháči ho pochopia a také slová im pomáhajú, povzbudzujú ich a naprávajú.
4 Neznámy jazyk má význam len pre toho, kto ním hovorí, kým zvestovanie Božej vôle buduje kresťanské spoločenstvo.
5 Prajem si, aby ste všetci hovorili inými jazykmi, ale dávam prednosť tomu, aby ste posolstvo prinášali zrozumiteľne. Veď cirkev má úžitok len z toho, čomu môže každý rozumieť.
6 Povedzte sami: na čo by vám bolo, keby som hovoril jazykmi pre vás nezrozumiteľnými, a nikto by nevyložil, v čom je poučenie, aký Boží odkaz vám tlmočím.
7 Pozrite sa na hudobný nástroj -- povedzme na flautu alebo citaru. Keby nevydávali rozdielne zvuky, ako sa pozná, čo sa hrá?
8 Alebo trúbku: ak zatrúbi nezreteľne, kto v tom rozozná signál do boja?
9 Takisto aj vaša reč: ak nie je zrozumiteľná, nikomu nič nedá. Hovoríte do vetra.
10 Na svete sa hovorí stovkami rôznych rečí, a kto ich pozná, dohovorí sa nimi.
11 Ale ak sa mi niekto prihovára rečou, ktorú nepoznám, zostaneme navzájom cudzincami.
12 Viem, že túžite po duchovných daroch. Usilujte sa teda vyniknúť hlavne v tom, čo pomáha budovať cirkev.
13 Preto radím tomu, kto hovorí neznámym jazykom: modli sa, aby si vedel aj vyložiť, čo hovoríš.
14 Keď totiž niekto hovorí takým jazykom, jeho duch sa modlí bez účasti rozumu.
15 Nuž čo robiť? Budem sa modliť duchom aj mysľou, budem spievať duchom", ale aj mysľou".
16 Ako by mohol obyčajný človek pripojiť svoje amen k modlitbe, keby nevedel, čo si hovoril?
17 Áno, ty krásne ďakuješ, ale iný z toho nič nemá.
18 Som vďačný Bohu, že hovorím jazykmi väčšmi než ktokoľvek z vás,
19 ale v zhromaždení poviem radšej päť zrozumiteľných viet ako tisíce nezrozumiteľných.
Ježiš druhý raz hovorí o svojej smrti
30 Ježiš opustil so svojimi učeníkmi tento kraj a prechádzal Galileou, ale nechcel, aby sa o tom vedelo.
31 Túžil byť so svojimi učeníkmi sám a mnohému ich ešte naučiť. Pripravoval ich na to, že Syna človeka onedlho vydajú napospas ľuďom, zabijú ho, ale na tretí deň vstane a bude žiť.
32 Ešte vždy tomu nerozumeli, ale neodvažovali sa ho na to spýtať.
Spor o prvenstvo
33 Potom sa vrátili do Kafarnauma. Keď sa ubytovali v dome, kde sa mienili zdržať, spýtal sa Ježiš učeníkov: O čom ste sa to cestou zhovárali?"
34 Hanbili sa mu odpovedať, lebo sa dohadovali o tom, kto z nich je najväčší.
35 Ježiš si sadol, zavolal si ich k sebe a povedal im: Kto chce byť prvým, ten sa musí podriaďovať všetkým a musí im slúžiť."
36 Potom zavolal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:
37 Kto prijíma v mojom mene takéto malé dieťa, mňa prijíma. A neprijíma len mňa, ale aj toho, ktorý ma poslal."
38 Ján mu povedal: Majstre, videli sme človeka, ako v tvojom mene vyháňa démonov, ale zakázali sme mu to, lebo nepatrí medzi nás."
39 Ježiš namietol: Nemali ste mu brániť. Veď predsa nikto, kto robí v mojom mene zázraky, nemôže sa hneď potom obrátiť proti mne.
40 Kto nie je proti nám, je s nami.
41 A keby vám niekto podal pohár vody len preto, že ste moji, hovorím vám, že nepríde o svoju odmenu.
Copyright © 1993 by Biblica