Book of Common Prayer

Kristus vstupuje do nebeskej svätyne

9  Aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a svätostánok.

² Svätostánok mal podobu stanu a oponou bol rozdelený na dve časti. Predná časť sa volala svätyňa. Bol tam sedemramenný svietnik a stôl na obetné chleby.

³ Za oponou bola druhá časť svätostánku a volala sa svätyňa svätých.

⁴ Bol tam zlatý kadidlový oltár a zlatom okovaná truhla zmluvy, v nej bola zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule s Desatorom.

⁵ Prikrývalo ju zlaté veko, ktoré sa volalo zľutovnica. Nad ňou boli cherubíni Božej slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. Ale o tom netreba tak podrobne hovoriť.

⁶ Odkedy je to takto ustanovené, do prednej časti stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu.

⁷ Do svätyne svätých smel vstúpiť len raz do roka veľkňaz. Prinášal krv ako obeť za svoje priestupky i za priestupky ľudu.

⁸ Touto bohoslužbou Duch Svätý naznačoval, že ešte nebola otvorená cesta, ktorá by viedla rovno k Bohu.

⁹ To bolo predobrazom dnešných čias, lebo dary a obete, ktoré sa tam prinášali, nemohli dokonale očistiť svedomie toho, kto ich obetoval:

¹⁰ išlo iba o pokrmy, nápoje a rozličné obradné umývania, teda o vonkajšie predpisy, platné iba dovtedy, kým Boh neurčí nové úpravy.

Účinnosť Kristovho kňazstva

¹¹ Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz všetkého dobrého, čo nám Boh zasľúbil, neslúžil v stánku vystavanom rukami, to jest patriacemu k tomuto svetu, ale v stánku väčšom a dokonalejšom.

¹² Namiesto krvi capov a teliat obetoval raz navždy svoju vlastnú krv. Tak nám získal večné vykúpenie.

¹³ Podľa predpisov starej zmluvy bol každý, kto bol poškvrnený hriechom, opäť čistý, ak bol pokropený krvou capov a býkov alebo vodou zmiešanou s popolom obetovanej jalovice.

¹⁴ O čo väčšmi očistí krv Ježiša Krista naše svedomie od našich hriechov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu. Veď Kristus s pomocou večného Ducha priniesol sám seba ako nepoškvrnenú obeť Bohu.

Ježiš uzdraví ochrnutého

5  Potom sa Ježiš pobral do Jeruzalema, lebo bol práve židovský sviatok.

² V strede mesta, neďaleko Ovčej brány, bol rybník, po židovsky zvaný Betezda, okolo ktorého bolo päť prístreší.

³ Ležali tu mnohí chorí, chromí, slepí, ochrnutí a túžobne čakali, kedy sa rozčerí hladina vody.

⁴ Z času na čas zostupoval totiž do rybníka anjel Pánov a rozvíril vodu. Prvý, kto vstúpil do rozvírenej vody, bol uzdravený, nech trpel čímkoľvek.

⁵ Medzi postihnutými ležal človek, ktorý bol chorý už tridsaťosem rokov.

⁶ Keď ho Ježiš uvidel a zistil, že je už tak dlho chorý, spýtal sa ho: Chceš byť zdravý?"

⁷ Chcem," odpovedal chorý, ale nemám nikoho, kto by mi pomohol dostať sa do rybníka, keď sa zvíri voda. Kým sa ta sám dostanem, zakaždým ma niekto predbehne."

⁸ Ježiš mu odpovedal: Vstaň, vezmi si rohož a vráť sa domov."

⁹ Chorý bol v tej chvíli uzdravený. Zvinul rohož a pobral sa preč.

¹⁰ Bola práve sobota, keď Ježiš urobil tento zázrak, preto židovskí predstavení napomínali uzdraveného: Nepatrí sa, aby si dnes odnášal svoje lôžko. Zákon to nedovoľuje."

¹¹ Viem," odpovedal. Ale prikázal mi to človek, ktorý ma uzdravil."

¹² A kto ti také čosi rozkázal?" rozhorčovali sa Židia.

¹³ To uzdravený nevedel, lebo Ježiš zmizol v dave.

¹⁴ Po nejakom čase ho Ježiš vyhľadal v chráme a povedal mu: Teš sa, že si zdravý. Ale už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie."

¹⁵ Muž bežal za Židmi a oznámil im, že ho uzdravil Ježiš.

¹⁶ Tu dorážali Židia do Ježiša a vyčítali mu, že nezachováva sobotu.

¹⁷ Ale Ježiš im odpovedal: Môj Otec neprestajne koná dobro a ja nasledujem jeho príklad."

¹⁸ Po týchto slovách židovskí predstavení ešte väčšmi dychtili ho zabiť, lebo nielenže narúšal zákon o sobote, ale hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi, a tým sa robil rovným Bohu.