Book of Common Prayer

² Inak vás musím pochváliť, že na mňa nezabúdate a držíte sa toho, čo som vás naučil.

Spoločné stolovanie

¹⁷ Keď už som pri tom napomínaní, ešte jedna vec ma zarmucuje. Vidím, že vaše zhromaždenia začínajú byť skôr na škodu než na úžitok.

¹⁸ Počul som -- a niečo pravdy asi na tom bude -- že do vašich zhromaždení prenikajú škriepky.

¹⁹ Na tom je dobré vari len to, že sa aspoň jasne odlíši zdravé od nezdravého medzi vami.

²⁰ Ale vaše spoločné stolovanie sa potom nemôže nazývať slávením pamiatky Pánovej večere.

²¹ Každý sa ponáhľa, aby zjedol a vypil, čo si sám priniesol, a tak sa niektorí prejedajú, ba aj sa pripijú, kým iní, chudobnejší, zostávajú hladní a smädní. Veď je to na hanbu Božej cirkvi.

²² Vari sa nemôžete najesť doma? Alebo sa chcete vystatovať pred menej zámožnými bratmi a zľahčovať tak Božiu cirkev? Za to vás teda nemôžem chváliť.

Uzdravenie porazeného

9  Ježiš teda opäť nastúpil do člna, preplavil sa na druhý breh a prišiel do Kafarnauma, do mesta, kde býval.

² Čoskoro doniesli k nemu na nosidlách porazeného človeka. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal chorému: Teš sa, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!"

³ Ale niektorí z učiteľov Zákona sa pohoršovali: Ten človek sa rúha! Na to má právo len Boh!"

⁴ Ale Ježiš čítal ich myšlienky a spýtal sa: Prečo tak zle zmýšľate vo svojom srdci?

⁵ Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo: Vstaň a choď!?

⁶ Ale aby som vám dokázal, že mám tu na zemi moc odpúšťať hriechy, uzdravím tohto človeka." Nato sa obrátil k porazenému a povedal mu: Vstaň a odnes si nosidlá domov!"

⁷ A porazený vstal a odišiel.

Povolanie Matúša

⁸ Toto sa odohralo pred očami zhromaždeného zástupu. Všetci žasli a ďakovali Bohu, že dal človeku takú moc.