Book of Common Prayer
Anjel sa zjaví Kornéliovi
10 V Cézarey žil rímsky stotník Kornélius, ktorý slúžil v takzvanom Italskom pluku.
2 Tento dôstojník uveril s celou svojou rodinou v jediného Boha. Štedro podporoval chudobných
3 a pravidelne sa modlieval. Raz popoludní okolo tretej, keď sa modlil, zjavil sa mu Boží posol a oslovil ho: Kornélius!"
4 Vystrašene sa naň pozrel a spýtal sa: Čo si želáš, Pane?" Anjel mu odpovedal: Boh vypočul tvoje modlitby a vie o tvojej dobročinnosti.
5 Pošli teraz do Joppy svojich sluhov a pozvi k sebe Šimona zvaného Peter.
6 Býva v dome garbiara Šimona pri mori. Peter ti povie, čo máš robiť."
7 Potom anjel odišiel. Kornélius si hneď zavolal dvoch sluhov a zbožného vojaka zo svojej osobnej stráže.
8 Vyrozprával im, čo sa mu prihodilo, a poslal ich do Joppy.
9 Na druhý deň okolo poludnia, keď sa Kornéliovi poslovia približovali k mestu, vyšiel Peter na plochú strechu domu a modlil sa tam.
10 Bolo práve poludnie a cítil, že je veľmi hladný. Kým mu pripravovali jedlo, upadol do vytrženia.
11 Videl otvorené nebo a z neho akoby niekto spúšťal plachtu uviazanú za štyri rohy.
12 V tej plachte boli všelijaké zvieratá, štvornohé, plazy i vtáci.
13 Vtom začul hlas: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz!" --
14 Za nič na svete, Pane, jakživ som nevzal do úst nič, čo poškvrňuje a znečisťuje."
15 Ale hlas sa ozval znovu: Nepohŕdaj tým, čo Boh pokladá za čisté!"
16 To sa opakovalo tri razy a napokon to všetko bolo znova vynesené hore do neba.
12 No Peter sa predsa rozbehol k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. Vrátil sa a nemohol pochopiť, čo sa stalo.
Vzkriesený Ježiš stretáva svojich učeníkov
13 V ten istý nedeľný deň sa dvaja z Ježišových učeníkov uberali do dediny Emauzy, ktorá je od Jeruzalema vzdialená asi tri hodiny cesty.
14 Idúcky sa zhovárali a znova preberali všetky udalosti okolo Ježišovej smrti,
15 keď sa k nim zrazu pripojil on sám a šiel s nimi.
16 Ale nespoznali ho, lebo oči mali akoby zastreté.
17 O čom sa to rozprávate?" prihovoril sa im. Zostali stáť a na tvárach sa im zračil hlboký smútok.
18 Jeden z nich, Kleofáš, mu odpovedal: Ty si asi jediný z celého Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!"
19 Spýtal sa ich: A čo sa vlastne stalo?" -- Ty si nič nepočul o Ježišovi z Nazareta?" čudovali sa. Bol to prorok, ktorý robil neuveriteľné zázraky, vyučoval s veľkou mocou a vysoko si ho vážil aj Boh, aj ľudia.
20 Ale naši veľkňazi a členovia rady ho zatkli a odovzdali rímskemu panovníkovi, aby ho odsúdil na smrť, a potom ho ukrižovali.
21 A my sme dúfali, že on je ten očakávaný Mesiáš, ktorý vyslobodí Izrael. Stalo sa to už predvčerom,
22 no dnes nás niektoré ženy vyľakali správou: Zavčasu ráno boli pri jeho hrobe, ale nenašli jeho telo,
23 a vraj videli anjelov, ktorí im povedali, že Ježiš žije.
24 Niektorí z nás potom utekali k hrobu a presvedčili sa, že ženy vraveli pravdu, ale jeho nenašli."
25 Ježiš im na to povedal: Akí ste nechápaví! Je také ťažké uveriť tomu, čo predpovedali v Písme proroci?
26 Či nebolo jasne napísané, že Mesiáš musí to všetko vytrpieť, kým nevstúpi do svojej slávy?"
27 A potom im začal citovať všetky state Písma od Mojžišovej knihy až po prorokov a vykladal im všetky slová, ktoré sa vzťahovali naňho.
28 Keď sa priblížili k dedine Emauzy, k cieľu svojej cesty, Ježiš akoby chcel ísť ďalej.
29 Ale oni ho prehovorili, aby zostal s nimi na noc, lebo už sa zvečerievalo. Dal sa teda pozvať a vošiel s nimi do domu.
30 Keď zasadli k večeri, vzal do rúk chlieb, poďakoval Bohu, rozlámal ho a podával im.
31 V tej chvíli sa im otvorili oči a spoznali ho, no vzápätí zmizol.
32 Vraveli si vzrušene: Či nám nehorelo srdce, keď sa celou cestou zhováral s nami a vysvetľoval nám zmysel proroctiev?"
33 Nedbali na to, že je neskoro, a hneď sa pobrali naspäť do Jeruzalema, kde ich jedenásti učeníci a ostatní Ježišovi nasledovníci uvítali slovami:
34 Ježiš naozaj vstal z mŕtvych! Ukázal sa Petrovi!"
35 A oni zasa porozprávali, čo sa im prihodilo na ceste a ako spoznali Ježiša podľa lámania chleba.
Copyright © 1993 by Biblica