Book of Common Prayer
11 Teraz som sa teda predstavil ako naozaj veľmi nerozumný človek. Ale sami ste ma prinútili. Či nebolo skôr vašou povinnosťou zastať sa ma? Aj keď nič neznamenám, nie som nič menej ako tí veľkoapoštoli".
12 Keď som bol medzi vami, poskytol som vám dosť dôkazov na to, že ma poslal Boh; trpezlivo som medzi vami konal to, čo mi uložil, a neboli to maličkosti, ale divy a zázraky.
13 Iba v jednej veci som vás ukrátil" oproti kresťanom na iných miestach: že som od vás nežiadal hmotnú podporu. Túto nespravodlivosť mi teda prepáčte.
Ohlásenie návštevy v Korinte
14 Teraz vás chcem navštíviť už po tretí raz. Ani tentoraz od vás nič nežiadam. Bez vašej podpory sa môžem obísť -- ale vás samých sa vzdať nemôžem. Veď rodičia majú živiť deti, a nie sa dať od nich vydržiavať -- a vy ste moje deti.
15 Rád sa pre vás zrieknem všetkého, aj sám seba, ak vám to bude na úžitok. Ale ako sa zdá, prejavy mojej lásky sa u vás stretávajú skôr s opačným ohlasom.
16 Aj to vraj u vás počuť, že som prešibaný a že som vás dobehol.
17 Ako je to teda, spytujem sa. Chcel azda od vás niečo niektorý z bratov, ktorých som k vám poslal?
18 Ťažil z vašej pohostinnosti azda Títus alebo niekto z jeho sprievodu? Nepridŕžal sa azda rovnakých zásad ako ja? Tak vidíte! Konáme v tom istom duchu, ktorý spravuje každý náš čin -- nie v náš, ale vo váš prospech.
19 Nemyslite si, že sa tým usilujem znova sa dostať do vašej priazne. Boh je mi svedkom, že mi ide ozaj o vaše dobro, o váš duchovný rast -- a nie o získanie priaznivého postavenia.
20 Obávam sa, aby som vás nenašiel, až zase prídem, takých, akých by som nechcel, a vám zase aby som sa nevidel takým, akým vy ma nechcete mať. Nerád by som sa stretol s hádkami a závisťou, s urážlivosťou a ohováraním, vzájomným osočovaním, nadutosťou a roztržkami.
21 Nechcel by som, aby ma Boh pred vami pokoril tak, že by som musel plakať a nariekať nad niektorými, ktorí namiesto toho, aby sa kajali zo svojich pádov, pokojne hrešia ďalej a vy sa iba prizeráte, ako medzi vami prekvitá nemravnosť a bezuzdné vášne.
Ježiš plače nad Jeruzalemom
41 Keď už boli blízko a uvidel na mesto, vstúpili mu do očí slzy a so smútkom povedal:
42 Keby si aspoň dnes pochopilo, čo ti môže priniesť pokoj. Ale ty nič nechápeš,
43 a tak príde deň, keď ťa nepriatelia obkľúčia, oboženú valom a zovrú zo všetkých strán.
44 Napokon ťa zrovnajú so zemou, tvoje deti pobijú a nenechajú kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas, keď k tebe prichádza Boh."
Ježiš vyháňa kupcov z chrámu
45 Potom vstúpil do chrámu a začal z neho vyháňať všetkých, čo tu kupčili,
46 a povedal im: Je napísané: Môj chrám je miestom modlitieb, ale vy ste z neho urobili pelech lotrov!
47 Potom deň čo deň vyučoval v chráme. Veľkňazi a učitelia Zákona ho chceli za pomoci popredných občanov pripraviť o život,
48 ale nevedeli, ako to urobiť, lebo ľud mu priam visel na ústach.
Copyright © 1993 by Biblica