Book of Common Prayer
Vzdal sa Boh svojho ľudu?
11 Spytujem sa teda: Zavrhol azda Boh svoj národ? Rozhodne nie! Veď aj ja som Žid, potomok Abrahámov z Benjamínovej vetvy.
2 Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý si vyvolil od počiatku. Z Písma sa dozvieme, že už Eliáš sa ponosoval na svoj národ:
3 Pane, tvojich prorokov povraždili a tvoje oltáre zbúrali. Už len ja som zostal pri tebe, a teraz aj mňa chcú zabiť."
4 A čo mu na to odpovedá Boh? Sedemtisíc verných -- okrem teba -- sa neklania cudzím bohom."
5 Takisto aj dnes je tu zvyšok verných.
6 Boh si ich však nevyvolil pre ich zásluhy, ale zo svojej milosti. Teda nie na základe dobrých skutkov, lebo milosť by nebola milosťou.
7 Čo z toho vyplýva? Izrael nedosiahol Božiu priazeň, po ktorej túžil. Dosiahli ju len vyvolení.
8 Oči ostatných boli zaslepené. Majú síce oči, ale nevidia, majú uši, ale nepočujú. A tak je to až dodnes.
9 Dávid hovorí v jednom svojom žalme: Obetný oltár nech sa im osídlom a pascou stane, do ktorej sami sa chytia a dostanú zaslúženú odplatu.
10 Oči nech sa im zatmia, aby nevideli, a šiju nech majú navždy zohnutú pod bremenom zákonov."
Varovanie pred namyslenosťou
11 Spytujem sa teda: Potkli sa azda preto, aby padli celkom? Vôbec nie! Ich pád však umožnil záchranu pohanov, a to prebudilo u Židov žiarlivosť.
12 Ak teda ich zlyhaním svet získal a ich úpadok obohatil pohanov, čo potom, až sa všetci obrátia?
19 Tieto slová opäť vyvolali medzi Židmi roztržku. Niektorí vraveli:
20 Je posadnutý zlým duchom, alebo sa načisto zbláznil. Prečo ho vôbec počúvate?"
21 Ale iní namietali: Posadnutý takto nehovorieva. A či môže zlý duch otvoriť oči slepým?"
Hovor s nami otvorene
22 Boli práve sviatky vysvätenia jeruzalemského chrámu. Bolo to v zime.
23 Ježiš sa prechádzal v chráme, v Šalamúnovej sieni.
24 Tu ho obstúpili Židia a vyzvali ho: Dokedy nás chceš napínať? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene!"
25 Už som vám to neraz povedal, ale vy ste to nikdy nebrali vážne," odpovedal im. Moje činy vydávajú svedectvo o tom, že som Mesiáš. Veď ich konám z Božieho poverenia.
26 Neveríte mi, lebo nepatríte do môjho stáda.
27 Moje ovce poznajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.
28 Dávam im večný život, nikdy nezahynú a nikto ich z mojej ruky nevytrhne.
29 Dal mi ich môj Otec; a on je mocnejší ako akákoľvek mocnosť, preto ich nik nemôže vytrhnúť z jeho ruky.
30 A ja a Otec sme jedno."
31 Tieto slová Židov tak popudili, že začali zbierať kamene a chceli ho zabiť.
32 Z Božieho poverenia som vykonal veľa dobrých činov, aby som pomohol ľuďom. Pre ktorý z nich ma chcete ukameňovať?" spýtal sa Ježiš.
33 Nechceme ťa zabiť pre tvoje činy, ale preto, že sa rúhaš. Ty, obyčajný človek, sa vyhlasuješ za Boha," vysvetľovali mu Židia.
34 Ježiš sa bránil slovami Písma: Vo vašom Zákone predsa Boh vyhlásil: Ste bohovia.
35 Ak Boh nazýva bohmi tých, ktorým adresoval svoje slová -- a Písmo musí platiť --
36 prečo obviňujete mňa, ktorého Otec posvätil a poslal do sveta, že sa rúham, keď som povedal: Som Boží Syn.
37 Ak som nekonal Otcove skutky, neverte mi.
38 Ale ak by ste ani mne neverili, verte skutkom, ktoré konám, a presvedčte sa, že Otec je vo mne a ja v Otcovi."
39 Židia sa chceli znova Ježiša zmocniť, ale unikol im.
40 Odišiel na druhý breh Jordánu a zdržiaval sa na mieste, kde predtým Ján krstil.
41 Mnohí prichádzali za Ježišom a vraveli: Ján síce nerobil zázraky, ale všetko, čo hovoril o tomto mužovi, je pravda."
42 A mnohí tam v Ježiša uverili.
Copyright © 1993 by Biblica