Book of Common Prayer

Sluha a syn

4  Veď aj s dedičstvom je to tak, že kým dedič nie je plnoletý, nieto rozdielu medzi ním a sluhom, hoci mu patrí všetko.

² Musí poslúchať svojich poručníkov a správcov otcovho majetku až do času, ktorý otec určil.

³ Takisto aj my. Ako nedospelí boli sme vydaní všetkým mocnostiam a tlakom tohto sveta,

⁴ ale keď nadišiel určený čas, poslal Boh svojho Syna. Narodil sa ako každý iný človek a ako taký sa musel podrobovať zákonu,

⁵ aby nás, ktorí sme boli otrokmi zákona, mohol oslobodiť, a tak aby nás Boh mohol znova prijať za svoje deti.

⁶ A keďže sme Božími deťmi, dal nám Boh do srdca aj Ducha svojho Syna, takže s ním môžeme volať Boha svojím Otcom.

⁷ Nie sme už otrokmi, ale Božími deťmi, a ako takí aj dedičmi jeho kráľovstva.

Dôrazné varovanie

⁸ Kým ste ešte nepoznali Boha, slúžili ste bohom, ktorých si ľudia vymysleli sami.

⁹ Ale teraz, keď ste našli Boha, alebo skôr, keď on našiel vás, ako je možné, že sa zase chcete vracať k tomu úbohému náboženstvu nespočetných príkazov a zákazov a stať sa ich otrokmi?

¹⁰ Prečo pripisujete taký význam dodržiavaniu židovských sviatkov?

¹¹ Bojím sa o vás. Azda len všetka práca, ktorú som u vás vykonal, nebola zbytočná.

Viera pohanskej ženy

²⁴ Potom Ježiš opustil Galileu a pobral sa do pohanského kraja v okolí miest Týru a Sidona. Ubytoval sa v jednom dome a chcel, aby to zostalo v tajnosti, ale márne. Správa o jeho príchode sa ihneď rozletela po celom kraji.

²⁵ Dozvedela sa o ňom aj žena, ktorá ho vyhľadala a na kolenách prosila, aby uzdravil jej pomätenú dcérku.

²⁶ Nebola to Židovka, pochádzala z Fenície.

²⁷ Ježiš sa na ňu pozrel a povedal: Ja sa musím najprv postarať o deti, ktoré sú z izraelského národa. Nebolo by správne vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám."

²⁸ Ale žena sa nedala odbiť. "To je pravda, ale aj psi zbierajú, čo zo stola spadne na zem."

²⁹ Jej slová Ježiša odzbrojili: Choď pokojne domov, tvoja dcérka je zdravá."

³⁰ A naozaj, keď sa žena vrátila domov, našla dieťa pokojne spať. Po pomätenosti nebolo ani stopy.

Uzdravenie hluchonemého

³¹ Z Týru odišiel Ježiš do mesta Sidon a odtiaľ sa opäť pobral cez Desaťmestie ku Genezaretskému jazeru.

³² Tam k nemu priviedli hluchého a zajakavého človeka s prosbou, aby ho uzdravil.

³³ Ježiš ho odviedol trochu nabok od ľudí, vložil mu prsty do uší a potom sa mu naslineným prstom dotkol jazyka.

³⁴ Uprel zrak dohora, pomodlil sa a zvolal: Otvor sa!"

³⁵ V tej chvíli hluchonemý počul a začal zrozumiteľne hovoriť.

³⁶ Potom sa Ježiš obrátil k prítomným a žiadal ich, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím väčšmi to prikazoval, tým rýchlejšie sa správa o tom šírila.

³⁷ Ľudia žasli a nevychádzali z údivu: Robí neuveriteľné veci! Hluchým vracia sluch a nemým reč!"