Book of Common Prayer
18 Až po troch rokoch som sa vypravil do Jeruzalema, aby som sa osobne zoznámil s Petrom. Pobudol som u neho dva týždne,
19 ale okrem Jakuba, Ježišovho brata, som sa s inými apoštolmi nestretol.
20 Tak to skutočne bolo. Boh mi je svedkom, že neklamem.
21 Potom som putoval do Sýrie a Cilície,
22 ale v Judsku ma kresťania ešte stále osobne nepoznali.
23 Vedeli iba, že niekdajší nepriateľ a prenasledovateľ kresťanov teraz zvestuje to, proti čomu kedysi tak kruto vystupoval.
24 A chválili za to Boha.
Stretnutie Pavla s apoštolmi
2 Až o štrnásť rokov som sa znova vybral do Jeruzalema, tentoraz s Barnabášom a Títom.
2 Dostal som totiž od Boha pokyn, aby som všetko, čo učím v pohanských krajinách, predložil na uváženie významným osobnostiam cirkvi. Všetko sme v súkromí prerokovali a nikto nemal námietky.
3 Ba ani Títa, ktorý bol Grék, nenútili, aby sa dal obrezať.
4 Otázku obriezky rozvírili až niektorí falošní bratia, ktorým sa nepáčil náš kristovsky slobodný postoj voči nariadeniam Mojžišovho zákona. Chceli by nás znova urobiť otrokmi starých príkazov a zákazov,
5 ale tomu sme sa bránili, aj ubránili. Nikto vás nesmie nútiť, aby ste verili, že spása je v plnení židovských nariadení.
6 Ani nikto z predstaviteľov cirkvi nepokladal za potrebné dodávať niečo k tomu, čo som vás učil. Mimochodom, pred Bohom ani oni nie sú viac ako my, pred Bohom sme si všetci rovní.
7 Naopak, keď Peter, Jakub a Ján, stĺpy kresťanského zboru v Jeruzaleme, videli, ako slávne napreduje Božie dielo medzi pohanmi
8 a že mi v tom Boh pomáha rovnako ako Petrovi v jeho práci medzi Židmi,
9 podali mne i Barnabášovi pravicu na znak súhlasu. Pokračujme ďalej v našej práci," povedali. Vy medzi pohanmi a my medzi Židmi!"
10 Odporúčali nám iba, aby sme nezabúdali na chudobných. A to i mne vždy ležalo na srdci.
Doma nikto nie je prorokom
6 Onedlho odišiel z toho kraja a vrátil sa aj so svojimi učeníkmi do Nazareta, svojho domovského mesta.
2 V najbližšiu sobotu sa pobral do synagógy a tam vyučoval. Ľudia, ktorí ho počúvali, žasli a spytovali sa jeden druhého: Kde sa to len v ňom berie? A skade má toľkú múdrosť? Ba robí aj zázraky!
3 Veď je to predsa tesár, syn Márie! A jeho bratia sú Jakub, Jozef, Júda a Šimon! Aj jeho sestry tu žijú s nami!" A pohoršovali sa na ňom.
4 Ježiš im na to povedal: Nikde si proroka nevážia tak málo ako v jeho vlasti, v jeho dome a jeho rodine."
5-6 Ich nevera ho zarmútila a nemohol tam urobiť nijaký zázrak. Iba na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. Potom chodil po dedinách a vyučoval ľudí.
Ježiš vysiela dvanástich apoštolov
7 Ježiš si zavolal svojich dvanástich učeníkov, vyslal ich po dvoch a dal im moc vyslobodzovať ľudí z moci zla.
8 Prikázal im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali: ani chlieb, ani nijakú batožinu, ani peniaze,
9 ba ani náhradnú obuv alebo šaty.
10 A dal im takýto pokyn: Ak vstúpite do niektorého domu, zostaňte v ňom až do svojho odchodu.
11 No ak by vás niekde nechceli prijať a nevypočuli vaše svedectvo, choďte preč a otraste si aj prach zo svojich nôh na svedectvo proti nim. Sami raz ponesú za svoje správanie zodpovednosť."
12 A tak sa učeníci vydali na cestu a všade nabádali ľudí: Zmeňte svoj život! Obráťte sa k Bohu!"
13 Oslobodzovali ľudí, ktorých ovládali zlí duchovia, mnohých chorých natierali olejom a uzdravovali ich.
Copyright © 1993 by Biblica