Zjavenie Apoštola Jána 4-6

Nádej pre kazdého

Boží trón

4  Potom som videl dokorán otvorené dvere do neba a ten istý hlas, ktorý predtým prehovoril ku mne a znie ako trúbenie poľnice, zasa na mňa zavolal: Vystúp sem hore a ukážem ti, čo sa má stať v budúcnosti!"

² Ihneď som upadol do vytrženia a videl som na nebi trón a na ňom sedieť kohosi,

³ kto sa skvel ako jaspis alebo karneol. Nad trónom sa klenula smaragdovozelená dúha.

⁴ Okolo trónu bolo dvadsaťštyri kresiel a na nich sedelo dvadsaťštyri starcov v bielych rúchach a so zlatými vencami na hlavách.

⁵ Z trónu šľahali blesky a zaznievali hlasy a hromy. Pred trónom horelo sedem fakieľ, predstavujúcich sedem Božích duchov,

⁶ a rozprestieralo sa more trblietavé ako krištáľ. Pri samom tróne a okolo trónu boli štyri živé bytosti plné očí vpredu i vzadu.

⁷ Prvá bytosť vyzerala ako lev, druhá sa ponášala na letiaceho orla.

⁸ A každá z tých štyroch bytostí mala šesť krídel a na nich plno očí, ktoré hľadeli von i dovnútra. Bez prestania vo dne v noci volali: Svätý, svätý, svätý Pán, Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!"

⁹ A zakaždým, keď tie bytosti vzdajú česť, slávu a vďaku tomu, ktorý sedí na tróne a žije na veky vekov,

¹⁰ padá tých dvadsaťštyri starcov na kolená pred tým, ktorý sedí na tróne, a klaňajú sa tomu, ktorý žije na veky vekov, hádžu vence pred trón a volajú:

Tebe, Pane a Bože náš,

patrí všetka sláva, česť i moc!

Ty si stvoril všetko,

z tvojej vôle všetko vzniklo

i trvá."

Baránok a zapečatená kniha

5  Videl som, že ten, čo sedí na tróne, drží v pravej ruke knihu popísanú zvnútra i zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami.

² Vtom som zazrel mohutného anjela, ktorý zvolal silným hlasom: Kto je hodný, aby otvoril túto knihu a rozlomil jej pečate?"

³ Ale nikto na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol tú knihu otvoriť a nazrieť do nej.

⁴ Veľmi som plakal, že sa nenašiel nik, kto by bol hodný otvoriť tú knihu a nazrieť do nej.

⁵ Ale jeden zo starcov mi povedal: Neplač! Ježiš, Lev z Júdovho kmeňa, potomok kráľa Dávida, zvíťazil! On pečate rozlomí a knihu otvorí."

⁶ Vtom som zazrel, že uprostred medzi trónom a tými štyrmi bytosťami a starcami stojí Baránok, ten obetovaný. Mal sedem rohov a sedem očí, to znamená sedem Božích duchov, poslaných do celého sveta.

⁷ Pristúpil k tomu, čo sedel na tróne, a vzal knihu z jeho pravice.

⁸ V tej chvíli štyri bytosti a dvadsaťštyri starcov padlo pred Baránkom na kolená. Každý mal harfu a zlatú nádobu naplnenú vôňou kadidla, čo sú modlitby Božieho ľudu.

⁹ A spievali novú pieseň:

Si hodný prijať tú knihu

a rozlomiť jej pečate,

lebo si bol obetovaný

a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí

zo všetkých kmeňov, jazykov, národov a rás.

¹⁰ Urobil si z nich kráľov a kňazov

nášmu Bohu

a tí budú vládnuť nad celým svetom.

¹¹ A videl som, ako okolo trónu bytostí a starcov stoja myriady anjelov

¹² a volajú silným hlasom:

Hoden je Baránok,

ten obetovaný,

prijať moc, bohatstvo, múdrosť,

silu, česť, slávu i chválu!

¹³ A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori i všetko, čo je v nich, počul som volať:

Tomu, ktorý sedí na tróne, i Baránkovi

patrí chvála, česť, moc i sláva

na veky vekov!

¹⁴ A tie štyri bytosti povedali: Amen!" Starci padli na kolená a klaňali sa.

6  Tu som videl, ako Baránok rozlomil prvú zo siedmich pečatí, a počul som, ako jedna zo štyroch bytostí hromovým hlasom povedala: Poď!"

² Vtom sa ukázal biely kôň a na ňom jazdec s lukom. Dali mu veniec víťaza, aby šiel a dobýjal.

³ Keď baránok rozlomil druhú pečať, počul som, ako druhá z tých bytostí povedala. Poď!"

⁴ Tentoraz vybehol ohnivočervený kôň a na ňom jazdec ozbrojený veľkým mečom. Ten dostal moc narušiť na zemi mier, aby sa ľudia navzájom vraždili.

⁵ Keď rozlomil tretiu pečať, počul som, ako tretia bytosť povedala: Poď!" A tu vybehol čierny kôň a na ňom jazdec s váhami v rukách.

⁶ A z kruhu tých štyroch bytostí som počul hlas: Peceň pšeničného chleba za dennú mzdu alebo tri pecne jačmenného. Ale olej a víno nechaj tak."

⁷ Keď rozlomil štvrtú pečať, počul som, ako štvrtá bytosť povedala: Poď!"

⁸ A tu vybehol kôň mŕtvolne bledej farby a na ňom sa niesla sama Smrť a svet mŕtvych zostával za ním.

A bola im daná moc, aby štvrtinu zeme hubili vojnami, hladom, epidémiami a divou zemskou zverou.

⁹ Keď Baránok rozlomil piatu pečať, zazrel som pod oltárom tých, ktorí boli umučení pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali.

¹⁰ A z celej sily volali: Kedy už, Pane svätý a verný, vykonáš súd a prísne potrestáš obyvateľov zeme za to, že preliali našu krv?"

¹¹ Každý z nich dostal potom biele rúcho a povedali im, aby ešte trochu vyčkali, kým sa k nim nepripoja ďalší spoluslužobníci a bratia, ktorí majú byť ešte usmrtení.

¹² Keď rozlomil šiestu pečať, nastalo veľké zemetrasenie, slnko sčernelo ako smútočný rubáš a mesiac bol červený ako krv.

¹³ Nebeské hviezdy začali padať na zem, ako keď figovník striasa na zem zrelé plody, keď ním lomcuje silný vietor.

¹⁴ Nebo zmizlo pred očami, ako keď sa zavrie kniha, a všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta.

¹⁵ Kráľovia zeme a veľmoži aj vojvodcovia, boháči aj mocní, otroci aj slobodní, všetci utekali do hôr, aby sa schovali v jaskyniach a horských bralách, a volali: Vrchy a skaly, zrúťte sa na nás a skryte nás pred tvárou toho, ktorý sedí na tróne, a pred hnevom Baránkovým! Lebo prichádza deň ich súdu, a kto z nás bude môcť obstáť?"