Pád Babylona

18  Potom som videl iného anjela, ako s veľkou mocou zostupuje z neba, a jeho sláva ožiarila celú zem.

² Zvolal mohutným hlasom: Padol, padol veľký Babylon, stal sa obydlím démonov a skrýšou nečistých duchov i každého zlovestného a nenávideného vtáka.

³ To preto, že sa vínom jeho smilstva opíjali všetky národy, vládcovia sveta s ním smilnili a magnáti zeme bohatli z jeho márnotratnosti a prepychu!"

⁴ Potom som počul z neba iný hlas: Ľud môj, utečte z tohto mesta, nezúčastňujte sa na jeho hriechoch, aby vás nepostihli jeho pohromy.

⁵ Lebo jeho viny sa navŕšili až po nebo a Boh nezabudol na jeho viny.

⁶ Odplaťte tej neviestke, ako si zaslúži. Dvojnásobne sa jej odplaťte za jej skutky. Do pohára, do ktorého nalievala, vlejte jej dvojnásobne!

⁷ Koľko si užila slávy a hýrenia, toľko jej teraz dajte trýzne a žiaľu. Lebo si nahovára: Trónim si ako kráľovná, vdova nie som a smútku neokúsim.

⁸ Preto v jedinom dni postihnú ju všetky pohromy: smrť i smútok, hlad i oheň. Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ju odsúdil."

²¹ Ježiš potom odtiaľ odišiel a pobral sa pešo do Týrskeho a Sidonského kraja.

Ježiš uzdraví pohanskú ženu

²² Tu prišla za ním jedna žena z tých pohanských končín a prosila ho: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn kráľa Dávida! Moja dcéra je posadnutá démonom a veľmi trpí!"

²³ Ale on si ju vôbec nevšímal.

Jeho učeníci naňho naliehali: Zbav sa jej, lebo nás unavuje svojím krikom."

²⁴ Tu sa Ježiš obrátil k žene a povedal jej: Mojím poslaním je pomáhať Židom, a nie pohanom."

²⁵ Ale prišla až k nemu, klaňala sa mu a prosila: Pane, pomôž mi!"

²⁶ Nie je správne brať chlieb deťom a hádzať ho psom!" vyhováral sa.

²⁷ Ale žena namietla: Máš pravdu, ale šteňatám spadnú omrvinky zo stolov svojich pánov."

²⁸ Žena, máš veľkú vieru," povedal jej Ježiš. Nech sa stane, ako si želáš!" V tej chvíli sa jej dcéra uzdravila.