Skutky Apoštolov 23-26
Nádej pre kazdého
Pavol pred veľradou
23 Pavol sa pokojne a bez strachu zahľadel na členov rady a povedal: Bratia! Až dodnes som žil s čistým svedomím pred Bohom."
2 Veľkňaz Ananiáš to pokladal za rúhanie a rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach.
3 Ale Pavol zvolal: Ty pokrytec! Za to teba udrie Boh. Aký si to sudca, keď sa sám previňuješ proti zákonu a dávaš ma biť!"
4 No tí, čo stáli vedľa Pavla, ho napomenuli: Ako si dovoľuješ urážať veľkňaza?"
5 Pavol sa ospravedlnil: Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz. A v Písme sa naozaj hovorí: Nehovor zle o svojom predstavenom!"
6 Pavol vedel, že vo veľrade sú zastúpené dve strany: saduceji a farizeji. Preto nahlas zvolal: Bratia, som farizej ako všetci moji predkovia. Stojím dnes pred súdom, lebo verím vo vzkriesenie a večný život!"
7 Tým sa mu podarilo vniesť do rady rozkol.
8 Saduceji totiž popierajú vzkriesenie, večný život aj existenciu duchovného sveta, kým farizeji toto všetko vyznávajú.
9 Tu sa strhol veľký krik a niektorí židovskí vodcovia vstali a chytili stranu Pavlovi: Nič zlé na ňom nevidíme. Čo ak naozaj k nemu na ceste do Damasku prehovoril duch alebo anjel?"
10 Tu nastala taká haravara, až sa veliteľ zľakol, že Pavla roztrhajú na kúsky. Dal preto príkaz, aby vojaci násilím vytrhli Pavla z ich rúk a odviedli ho do pevnosti.
11 Tej noci sa ukázal Pavlovi Pán a povzbudil ho: Neboj sa, Pavol! Ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme."
Sprisahanie proti Pavlovi
12 Na druhé ráno sa stretlo asi
13 štyridsať Židov a zaprisahali sa, že nebudú jesť ani piť, kým Pavla nezabijú.
14 Zašli k veľkňazom a starším, oznámili im svoje rozhodnutie a naliehali:
15 Požiadajte veliteľa, aby dal znova predviesť Pavla pod zámienkou, že chce dôkladnejšie vyšetriť jeho prípad. A my sa ho zmocníme a zabijeme ho skôr, ako dôjde na miesto."
16 O týchto úkladoch sa dozvedel syn Pavlovej sestry. Podarilo sa mu preniknúť do pevnosti a oznámiť to ujovi.
17 Pavol si zavolal službukonajúceho dôstojníka a požiadal ho: Zaveď tohto chlapca k veliteľovi, chce mu oznámiť niečo dôležité."
18 Dôstojník vyhovel jeho žiadosti.
19 Veliteľ chlapca prijal a pozhováral sa s ním medzi štyrmi očami.
20 Židia kujú sprisahanie," oznámil chlapec. Požiadajú ťa, aby si zajtra dal predviesť Pavla pred veľradu, že ho musia ešte dôkladnejšie vypočuť.
21 Cestou však bude na Pavla striehnuť viac ako štyridsať mužov. Zaprisahali sa, že nebudú ani jesť, ani piť, kým ho nezabijú. Sú odhodlaní na všetko a čakajú iba na tvoj súhlas."
22 Veliteľ prepustil chlapca a povedal mu: Pred nikým ani len nemukni, čo si mi prezradil."
Pavla odošlú do Cézarey
23 Veliteľ si ihneď zavolal dvoch dôstojníkov a prikázal im: Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto pešiakov na cestu do Cézarey, sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov.
24 Dajte koňa aj Pavlovi a postarajte sa, aby ste ho dopravili k miestodržiteľovi Felixovi."
25 Potom napísal list tohto znenia:
26 Klaudius Lyziáš pozdravuje veľaváženého miestodržiteľa Felixa.
27 Muža, ktorého ti posielam, chytili Židia a chceli ho zabiť. Keď som sa dozvedel, že je to rímsky občan, zakročil som so svojím oddielom a vytrhol im ho z rúk.
28 Aby som zistil, z čoho ho vlastne obviňujú, predviedol som ho pred veľradu.
29 Ukázalo sa, že nejde o nijaký vážny zločin, ktorý by si zasluhoval väzenie alebo smrť, iba o ich náboženské spory.
30 No dostal som správu, že ho chcú úkladne zavraždiť, preto ho posielam k tebe. Zároveň som dal na vedomie žalobcom, aby žalobu proti nemu podali u teba."
31 Ešte v tú noc dorazili vojaci s Pavlom do Antipatrídy.
32 Na druhé ráno sa vrátili do pevnosti
33 a jazdci ďalej sprevádzali Pavla do Cézarey. Tu odovzdali list aj väzňa miestodržiteľovi.
34 Felix si prečítal odkaz a spýtal sa Pavla, z ktorej provincie pochádza. Keď sa dozvedel, že je z Cilície,
35 povedal: Vypočujem ťa, až prídu tvoji žalobcovia." Potom dal príkaz, aby Pavla strážili v Herodesovom paláci.
Obžaloba proti Pavlovi
24 O päť dní došiel do Cézarey sám veľkňaz Ananiáš v sprievode niekoľkých členov veľrady a právneho zástupcu Tertula, aby podali na Pavla u miestodržiteľa žalobu.
2 Predvolali Pavla a Tertulus predniesol obžalobu:
3 Vznešený Felix! Tvojou zásluhou žijeme v mieri a vďaka tvojej prezieravej starostlivosti sa nášmu národu žije čoraz lepšie. To všade a vždy uznávame s nesmiernou vďačnosťou.
4 Nechcem ťa dlho zdržiavať, no prosím ťa, aby si bol taký láskavý a vypočul nás.
5 Zistili sme totiž, že tento človek po celom svete vyvoláva medzi Židmi nepokoje, ktoré sa šíria ako morová epidémia, a je hlavou nazarejskej sekty.
6 Pokúsil sa dokonca znesvätiť chrám. Pritom sme ho chytili a chceli súdiť podľa našich zákonov.
7 Ale veliteľ Lyziáš nám ho násilne vytrhol z rúk a žiada,
8 aby jeho žalobcovia prišli k tebe a aby bol súdený podľa rímskych zákonov. Keď ho budeš vypočúvať, sám sa môžeš presvedčiť, že naša obžaloba sa zakladá na pravde."
9 Aj ostatní Židia sa pripojili k obžalobe a potvrdili, že všetko, čo Tertulus povedal, je pravda.
Pavol sa obhajuje pred Felixom
10 Teraz prišiel rad na Pavla. Na miestodržiteľov pokyn vstal a ozval sa: Viem, že už dlhé roky vykonávaš úrad sudcu v tomto národe. Preto sa s dôverou budem pred tebou obhajovať.
11 Môžeš si presne zistiť, že len pred dvanástimi dňami som prišiel do Jeruzalema vzdať Bohu poklonu v chráme.
12 Ale ani v chráme, ani v synagógach, ani na uliciach ma nikto nepristihol, že by som s niekým debatoval, alebo dokonca vyvolával vzburu medzi ľudom.
13 Ba ani tí, čo na mňa teraz žalujú, to nemôžu nijako dokázať.
14 Ale k jednému sa priznávam otvorene: slúžim Bohu našich predkov spôsobom, ktorý oni pokladajú za sektárstvo. Pevne verím všetkému, čo je napísané v Mojžišovom zákone a v prorockých knihách.
15 A pevne dúfam, napokon ako aj mnohí z nich, že Boh raz vzkriesi z mŕtvych spravodlivých aj nespravodlivých.
16 Práve táto viera ma nabáda, aby som sa usiloval zachovať si čisté svedomie pred Bohom aj pred ľuďmi.
17 A tak po mnohých rokoch som sa vrátil, aby som svojmu národu odovzdal peňažnú podporu od iných národov a priniesol obeť v chráme.
18 A vtedy ma tam pri očistnom obrade zazreli. No nebol tam ani zhluk ľudí, ani nedošlo k nijakým výtržnostiam. Boli tam, pravda, niektorí Židia z Malej Ázie.
19 Tí by mali byť teraz tu, ak niečo proti mne majú.
20 Alebo nech tí, čo sú tu prítomní, povedia, z akého zločinu ma usvedčili, keď som stál pred veľradou.
21 Bol to azda iba jediný výrok, ktorý som vykríkol, keď som stál medzi nimi: Pre vieru vo vzkriesenie stojím dnes pred vaším súdom!"
22 Felix, ktorý už bol oboznámený s kresťanským učením, odročil preto rokovanie s odôvodnením: Váš spor rozhodnem až potom, keď príde veliteľ Lyziáš.
23 Dôstojníkovi potom prikázal, aby Pavla držal len v ľahkej väzbe a nebránil jeho priateľom, keby mu chceli poskytnúť nejaké úsluhy.
Felix váha s rozhodnutím
24 O niekoľko dní prišiel Felix so svojou manželkou Druzilou, ktorá bola Židovka. Dal si zavolať Pavla a chcel sa od neho viac dozvedieť o viere v Ježiša Krista.
25 Keď sa však Pavol dotkol problému spravodlivosti, sebaovládania a budúceho súdu, Felix znervóznel a povedal: Nadnes stačí. Keď budem mať čas, dám si ťa zase zavolať."
26 A naozaj, často posielal po Pavla a debatoval s ním, ale zrejme najmä preto, že čakal od neho nejaký úplatok.
27 Aby si získal priazeň Židov, nechával Pavla naďalej vo väzení. Tak to trvalo dva roky, kým Felixa nevystriedal v úrade Porcius Festus.
Pavol pred Festom
25 Na tretí deň po prevzatí úradu odcestoval Festus z Cézarey do Jeruzalema.
2 Tu ho vyhľadali veľkňazi a ďalší židovskí predstavitelia a pripomenuli mu svoj spor s Pavlom.
3 Usilovali sa získať jeho priazeň a prehovoriť ho, aby dal previesť Pavla naspäť do Jeruzalema. Chceli však Pavla cestou prepadnúť a zavraždiť.
4 Festus im odpovedal: Pavol je vo väzbe v Cézarey, kde sa ja sám čoskoro vrátim.
5 Vyšlite so mnou svojich splnomocnencov, a ak toho človeka z niečoho obviňujete, zúčastnite sa na súdnom procese."
6 Po ôsmich či desiatich dňoch sa Festus vrátil do Cézarey a na druhý deň začal proces s Pavlom.
7 Len čo ho priviedli, zástupcovia z Jeruzalema ho hneď obkľúčili a zasypali ho mnohými vážnymi obvineniami, ale nemohli ich nijako dokázať.
8 Pavol ich všetky vyvrátil. Som nevinný," bránil sa. Neporušil som ani židovské zákony, ani som neznesvätil chrám, ani som sa nestaval proti rímskej vláde."
9 Festus sa chcel zapáčiť Židom, preto navrhol Pavlovi, aby sa súd konal v Jeruzaleme.
10 Pavol vytušil nebezpečenstvo, preto odmietol:
11 Nie. Dožadujem sa svojho práva, aby ma vypočul sám cisár. Proti Židom som sa ničím neprevinil a ty to veľmi dobre vieš. Ak som vinný a vykonal som niečo, čo si zasluhuje smrť, som ochotný zomrieť. Ale ak sú ich žaloby proti mne nepodložené, nik nemá právo vydať ma do ich rúk. Preto sa odvolávam na cisárov súd!"
12 Festus sa šiel poradiť so svojimi radcami a potom oznámil: Keďže si sa odvolal k cisárovi, pôjdeš k cisárovi."
Festus sa radí s kráľom Agrippom
13 O niekoľko dní zavítal do Cézarey kráľ Herodes Agrippa so svojou sestrou Berenikou. Prišli pozdraviť Festa
14 a zdržali sa uňho niekoľko dní. Pri jednej príležitosti im Festus predložil Pavlov prípad: Zdedil som tu po Felixovi zvláštneho väzňa.
15 Keď som bol v Jeruzaleme, žalovali naňho veľkňazi a ostatní židovskí vodcovia a žiadali odo mňa rozsudok smrti.
16 Pravdaže, poučil som ich, že rímske právo nikoho neodsúdi, kým nevypočuje obidve strany, a že každý musí dostať možnosť obhajovať sa.
17 Keď sem prišli z Jeruzalema jeho žalobcovia, ihneď som zvolal súd a rozkázal som priviesť toho muža.
18 Očakával som ktovieaké zločiny,
19 išlo však iba o nejaké ich náboženské spory a o nejakého Ježiša, ktorého Židia dali popraviť. Ale Pavol tvrdí, že žije.
20 V týchto otázkach sa nevyznám, preto som mu navrhoval, aby sa súd konal priamo v Jeruzaleme.
21 Ale Pavol sa odvolal a žiadal, aby zostal vo väzbe až do cisárovho rozhodnutia. A tak je tu vo väzení, kým budem mať príležitosť poslať ho do Ríma."
22 Agrippa povedal: Ten človek ma zaujíma, rád by som ho vypočul." Festus mu sľúbil: Zajtra budeš mať možnosť."
23 Na druhý deň prišli Agrippa a Berenika s celou kráľovskou pompou do súdnej siene. Sprevádzali ich vysokí dôstojníci a poprední mestskí hodnostári. Festus dal predviesť Pavla a predstavil ho:
24 Kráľ Agrippa a vážení prítomní! Toto je človek, ktorého tak neodbytne žiadajú Židia v Jeruzaleme aj tu.
25 No podľa môjho názoru tento človek nevykonal nič, za čo by si zaslúžil smrť. Ale keďže sa odvolal na jeho cisárske veličenstvo, nemôžem ho k nemu neposlať.
26 Ale čo uviesť v obžalúvacom spise, ktorý musím vystaviť? Preto som ho dal znova predvolať pred vás, najmä pred teba, kráľ Agrippa, aby si ho vypočul a aby som mohol uviesť dôvod.
27 Lebo pokladám za nerozumné poslať väzňa k cisárovi bez udania viny."
Pavlova obhajobná reč
26 Agrippa vyzval Pavla: Povedz, čo môžeš uviesť na svoju obhajobu."
2 Pavol zdvihol ruku na spôsob rečníkov a začal: Som šťastný, kráľ Agrippa, že sa môžem práve pred tebou obhajovať proti žalobám Židov.
3 Viem, že si výborný znalec židovských zákonov a vyznáš sa aj vo všetkých sporných otázkach. Preto prosím, aby si ma trpezlivo vypočul:
4 Môj život poznajú od mladosti všetci Židia. Vedia, ako som žil medzi svojím národom v Jeruzaleme,
5 a keby chceli, mohli by dosvedčiť, že som patril k najhorlivejšiemu náboženskému smeru, k farizejom.
6 A dnes stojím pred súdom práve preto, lebo pevne verím, že Boh splní zasľúbenie, ktoré dal našim predkom.
7 Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto zasľúbenie dosiahne, a vo dne aj v noci horlivo slúži Bohu. Pre túto nádej ma Židia obžalovali zo zločinu.
8 No je to zločin veriť vo vzkriesenie z mŕtvych? Zdá sa vám to neuveriteľné, že Boh vzkriesi mŕtvych?
9 Pravda, vtedy som sa aj ja nazdával, že musím všemožne bojovať proti učeniu Ježiša Nazaretského
10 a bol som najhorlivejším prenasledovateľom jeho stúpencov v Jeruzaleme. Vyžiadal som si splnomocnenie od veľkňazov a dal som mnohých kresťanov uväzniť. A ak mali byť usmrtení, súhlasil som s tým.
11 V synagógach som dával ľudí bičovať a nútil som ich, aby sa rúhali Kristovi. Vo svojej zaslepenej horlivosti som ich chcel prenasledovať aj v iných mestách.
12 Preto som sa vybral so splnomocnením a poverením veľkňazov do Damasku.
13 A tu zrazu za bieleho dňa, práve napoludnie, svetlo z neba, jasnejšie ako slnko, oslepilo mňa aj mojich sprievodcov.
14 Všetci sme preľaknutí padli na zem a ja som počul hlas v hebrejčine:Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Márne sa proti mne vzpieraš!
15 Spýtal som sa:Kto si, Pane? A on mi odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ.
16 Ale teraz vstaň! Zjavil som sa ti preto, aby si bol mojím služobníkom a aby si svedčil o tom, čo si zažil a čo ti dám ešte poznať.
17 Budem ťa chrániť pred izraelským národom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam.
18 Budeš im otvárať oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu, od moci satanovej k Bohu. A tým, čo uveria vo mňa, odpustím hriechy a dám im miesto medzi tými, ktorí získali posvätenie vierou vo mňa.
19 Iste uznáš, kráľ Agrippa, že toto nebeské zjavenie som nemohol neposlúchnuť.
20 Preto som musel hneď v Damasku, potom v Jeruzaleme a celom Judsku a napokon aj medzi pohanmi nabádať ľudí, aby sa kajali a obrátili k Bohu a dosvedčili to novým životom.
21 To je môjzločin, pre ktorý sa ma Židia zmocnili v chráme a chceli ma zabiť.
22 Ale Boh ma zakaždým vytrhol z ich rúk, a tak tu dnes môžem stáť a vydávať svedectvo ľuďom prostým i vznešeným. Nehlásam nič iné, len čo predpovedali proroci a Mojžiš:
23 že Mesiáš bude trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych, a tak prinesie svetlo Židom aj pohanom."
24 Tu mu Festus skočil do reči: Pavol, ty si sa zbláznil. Tá tvoja veľká učenosť ťa pripravila o rozum."
25 Pavol sa bránil: Nezbláznil som sa, vznešený Festus. Moje slová sú pravdivé a viem, čo hovorím.
26 Kráľ Agrippa to môže potvrdiť, lebo sa v týchto otázkach výborne vyzná. Aj preto hovorím tak smelo, lebo som presvedčený, že o tom všetkom vie, veď sa to nedialo niekde v ústraní.
27 Kráľ Agrippa, veríš tomu, čo predpovedali proroci? Ja viem, že tomu veríš."
28 Agrippa mu odpovedal: Takmer si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom."
29 A Pavol odpovedal: Kiežby dal Boh, aby si sa nielen ty, ale aj všetci, čo ma počúvajú, stali skôr či neskôr tým, čím som ja -- pravda, bez týchto reťazí."
30 Kráľ, miestodržiteľ, Berenika aj ostatní vstali
31 a odišli. Zhodne navzájom usúdili: Tento človek neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo väzenie."
32 A Agrippa povedal Festovi: Keby sa nebol odvolal k cisárovi, mohol byť už teraz na slobode."
Skutky Apoštolov 23-26
Nádej pre kazdého
Pavol pred veľradou
23 Pavol sa pokojne a bez strachu zahľadel na členov rady a povedal: Bratia! Až dodnes som žil s čistým svedomím pred Bohom."
2 Veľkňaz Ananiáš to pokladal za rúhanie a rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach.
3 Ale Pavol zvolal: Ty pokrytec! Za to teba udrie Boh. Aký si to sudca, keď sa sám previňuješ proti zákonu a dávaš ma biť!"
4 No tí, čo stáli vedľa Pavla, ho napomenuli: Ako si dovoľuješ urážať veľkňaza?"
5 Pavol sa ospravedlnil: Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz. A v Písme sa naozaj hovorí: Nehovor zle o svojom predstavenom!"
6 Pavol vedel, že vo veľrade sú zastúpené dve strany: saduceji a farizeji. Preto nahlas zvolal: Bratia, som farizej ako všetci moji predkovia. Stojím dnes pred súdom, lebo verím vo vzkriesenie a večný život!"
7 Tým sa mu podarilo vniesť do rady rozkol.
8 Saduceji totiž popierajú vzkriesenie, večný život aj existenciu duchovného sveta, kým farizeji toto všetko vyznávajú.
9 Tu sa strhol veľký krik a niektorí židovskí vodcovia vstali a chytili stranu Pavlovi: Nič zlé na ňom nevidíme. Čo ak naozaj k nemu na ceste do Damasku prehovoril duch alebo anjel?"
10 Tu nastala taká haravara, až sa veliteľ zľakol, že Pavla roztrhajú na kúsky. Dal preto príkaz, aby vojaci násilím vytrhli Pavla z ich rúk a odviedli ho do pevnosti.
11 Tej noci sa ukázal Pavlovi Pán a povzbudil ho: Neboj sa, Pavol! Ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme."
Sprisahanie proti Pavlovi
12 Na druhé ráno sa stretlo asi
13 štyridsať Židov a zaprisahali sa, že nebudú jesť ani piť, kým Pavla nezabijú.
14 Zašli k veľkňazom a starším, oznámili im svoje rozhodnutie a naliehali:
15 Požiadajte veliteľa, aby dal znova predviesť Pavla pod zámienkou, že chce dôkladnejšie vyšetriť jeho prípad. A my sa ho zmocníme a zabijeme ho skôr, ako dôjde na miesto."
16 O týchto úkladoch sa dozvedel syn Pavlovej sestry. Podarilo sa mu preniknúť do pevnosti a oznámiť to ujovi.
17 Pavol si zavolal službukonajúceho dôstojníka a požiadal ho: Zaveď tohto chlapca k veliteľovi, chce mu oznámiť niečo dôležité."
18 Dôstojník vyhovel jeho žiadosti.
19 Veliteľ chlapca prijal a pozhováral sa s ním medzi štyrmi očami.
20 Židia kujú sprisahanie," oznámil chlapec. Požiadajú ťa, aby si zajtra dal predviesť Pavla pred veľradu, že ho musia ešte dôkladnejšie vypočuť.
21 Cestou však bude na Pavla striehnuť viac ako štyridsať mužov. Zaprisahali sa, že nebudú ani jesť, ani piť, kým ho nezabijú. Sú odhodlaní na všetko a čakajú iba na tvoj súhlas."
22 Veliteľ prepustil chlapca a povedal mu: Pred nikým ani len nemukni, čo si mi prezradil."
Pavla odošlú do Cézarey
23 Veliteľ si ihneď zavolal dvoch dôstojníkov a prikázal im: Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto pešiakov na cestu do Cézarey, sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov.
24 Dajte koňa aj Pavlovi a postarajte sa, aby ste ho dopravili k miestodržiteľovi Felixovi."
25 Potom napísal list tohto znenia:
26 Klaudius Lyziáš pozdravuje veľaváženého miestodržiteľa Felixa.
27 Muža, ktorého ti posielam, chytili Židia a chceli ho zabiť. Keď som sa dozvedel, že je to rímsky občan, zakročil som so svojím oddielom a vytrhol im ho z rúk.
28 Aby som zistil, z čoho ho vlastne obviňujú, predviedol som ho pred veľradu.
29 Ukázalo sa, že nejde o nijaký vážny zločin, ktorý by si zasluhoval väzenie alebo smrť, iba o ich náboženské spory.
30 No dostal som správu, že ho chcú úkladne zavraždiť, preto ho posielam k tebe. Zároveň som dal na vedomie žalobcom, aby žalobu proti nemu podali u teba."
31 Ešte v tú noc dorazili vojaci s Pavlom do Antipatrídy.
32 Na druhé ráno sa vrátili do pevnosti
33 a jazdci ďalej sprevádzali Pavla do Cézarey. Tu odovzdali list aj väzňa miestodržiteľovi.
34 Felix si prečítal odkaz a spýtal sa Pavla, z ktorej provincie pochádza. Keď sa dozvedel, že je z Cilície,
35 povedal: Vypočujem ťa, až prídu tvoji žalobcovia." Potom dal príkaz, aby Pavla strážili v Herodesovom paláci.
Obžaloba proti Pavlovi
24 O päť dní došiel do Cézarey sám veľkňaz Ananiáš v sprievode niekoľkých členov veľrady a právneho zástupcu Tertula, aby podali na Pavla u miestodržiteľa žalobu.
2 Predvolali Pavla a Tertulus predniesol obžalobu:
3 Vznešený Felix! Tvojou zásluhou žijeme v mieri a vďaka tvojej prezieravej starostlivosti sa nášmu národu žije čoraz lepšie. To všade a vždy uznávame s nesmiernou vďačnosťou.
4 Nechcem ťa dlho zdržiavať, no prosím ťa, aby si bol taký láskavý a vypočul nás.
5 Zistili sme totiž, že tento človek po celom svete vyvoláva medzi Židmi nepokoje, ktoré sa šíria ako morová epidémia, a je hlavou nazarejskej sekty.
6 Pokúsil sa dokonca znesvätiť chrám. Pritom sme ho chytili a chceli súdiť podľa našich zákonov.
7 Ale veliteľ Lyziáš nám ho násilne vytrhol z rúk a žiada,
8 aby jeho žalobcovia prišli k tebe a aby bol súdený podľa rímskych zákonov. Keď ho budeš vypočúvať, sám sa môžeš presvedčiť, že naša obžaloba sa zakladá na pravde."
9 Aj ostatní Židia sa pripojili k obžalobe a potvrdili, že všetko, čo Tertulus povedal, je pravda.
Pavol sa obhajuje pred Felixom
10 Teraz prišiel rad na Pavla. Na miestodržiteľov pokyn vstal a ozval sa: Viem, že už dlhé roky vykonávaš úrad sudcu v tomto národe. Preto sa s dôverou budem pred tebou obhajovať.
11 Môžeš si presne zistiť, že len pred dvanástimi dňami som prišiel do Jeruzalema vzdať Bohu poklonu v chráme.
12 Ale ani v chráme, ani v synagógach, ani na uliciach ma nikto nepristihol, že by som s niekým debatoval, alebo dokonca vyvolával vzburu medzi ľudom.
13 Ba ani tí, čo na mňa teraz žalujú, to nemôžu nijako dokázať.
14 Ale k jednému sa priznávam otvorene: slúžim Bohu našich predkov spôsobom, ktorý oni pokladajú za sektárstvo. Pevne verím všetkému, čo je napísané v Mojžišovom zákone a v prorockých knihách.
15 A pevne dúfam, napokon ako aj mnohí z nich, že Boh raz vzkriesi z mŕtvych spravodlivých aj nespravodlivých.
16 Práve táto viera ma nabáda, aby som sa usiloval zachovať si čisté svedomie pred Bohom aj pred ľuďmi.
17 A tak po mnohých rokoch som sa vrátil, aby som svojmu národu odovzdal peňažnú podporu od iných národov a priniesol obeť v chráme.
18 A vtedy ma tam pri očistnom obrade zazreli. No nebol tam ani zhluk ľudí, ani nedošlo k nijakým výtržnostiam. Boli tam, pravda, niektorí Židia z Malej Ázie.
19 Tí by mali byť teraz tu, ak niečo proti mne majú.
20 Alebo nech tí, čo sú tu prítomní, povedia, z akého zločinu ma usvedčili, keď som stál pred veľradou.
21 Bol to azda iba jediný výrok, ktorý som vykríkol, keď som stál medzi nimi: Pre vieru vo vzkriesenie stojím dnes pred vaším súdom!"
22 Felix, ktorý už bol oboznámený s kresťanským učením, odročil preto rokovanie s odôvodnením: Váš spor rozhodnem až potom, keď príde veliteľ Lyziáš.
23 Dôstojníkovi potom prikázal, aby Pavla držal len v ľahkej väzbe a nebránil jeho priateľom, keby mu chceli poskytnúť nejaké úsluhy.
Felix váha s rozhodnutím
24 O niekoľko dní prišiel Felix so svojou manželkou Druzilou, ktorá bola Židovka. Dal si zavolať Pavla a chcel sa od neho viac dozvedieť o viere v Ježiša Krista.
25 Keď sa však Pavol dotkol problému spravodlivosti, sebaovládania a budúceho súdu, Felix znervóznel a povedal: Nadnes stačí. Keď budem mať čas, dám si ťa zase zavolať."
26 A naozaj, často posielal po Pavla a debatoval s ním, ale zrejme najmä preto, že čakal od neho nejaký úplatok.
27 Aby si získal priazeň Židov, nechával Pavla naďalej vo väzení. Tak to trvalo dva roky, kým Felixa nevystriedal v úrade Porcius Festus.
Pavol pred Festom
25 Na tretí deň po prevzatí úradu odcestoval Festus z Cézarey do Jeruzalema.
2 Tu ho vyhľadali veľkňazi a ďalší židovskí predstavitelia a pripomenuli mu svoj spor s Pavlom.
3 Usilovali sa získať jeho priazeň a prehovoriť ho, aby dal previesť Pavla naspäť do Jeruzalema. Chceli však Pavla cestou prepadnúť a zavraždiť.
4 Festus im odpovedal: Pavol je vo väzbe v Cézarey, kde sa ja sám čoskoro vrátim.
5 Vyšlite so mnou svojich splnomocnencov, a ak toho človeka z niečoho obviňujete, zúčastnite sa na súdnom procese."
6 Po ôsmich či desiatich dňoch sa Festus vrátil do Cézarey a na druhý deň začal proces s Pavlom.
7 Len čo ho priviedli, zástupcovia z Jeruzalema ho hneď obkľúčili a zasypali ho mnohými vážnymi obvineniami, ale nemohli ich nijako dokázať.
8 Pavol ich všetky vyvrátil. Som nevinný," bránil sa. Neporušil som ani židovské zákony, ani som neznesvätil chrám, ani som sa nestaval proti rímskej vláde."
9 Festus sa chcel zapáčiť Židom, preto navrhol Pavlovi, aby sa súd konal v Jeruzaleme.
10 Pavol vytušil nebezpečenstvo, preto odmietol:
11 Nie. Dožadujem sa svojho práva, aby ma vypočul sám cisár. Proti Židom som sa ničím neprevinil a ty to veľmi dobre vieš. Ak som vinný a vykonal som niečo, čo si zasluhuje smrť, som ochotný zomrieť. Ale ak sú ich žaloby proti mne nepodložené, nik nemá právo vydať ma do ich rúk. Preto sa odvolávam na cisárov súd!"
12 Festus sa šiel poradiť so svojimi radcami a potom oznámil: Keďže si sa odvolal k cisárovi, pôjdeš k cisárovi."
Festus sa radí s kráľom Agrippom
13 O niekoľko dní zavítal do Cézarey kráľ Herodes Agrippa so svojou sestrou Berenikou. Prišli pozdraviť Festa
14 a zdržali sa uňho niekoľko dní. Pri jednej príležitosti im Festus predložil Pavlov prípad: Zdedil som tu po Felixovi zvláštneho väzňa.
15 Keď som bol v Jeruzaleme, žalovali naňho veľkňazi a ostatní židovskí vodcovia a žiadali odo mňa rozsudok smrti.
16 Pravdaže, poučil som ich, že rímske právo nikoho neodsúdi, kým nevypočuje obidve strany, a že každý musí dostať možnosť obhajovať sa.
17 Keď sem prišli z Jeruzalema jeho žalobcovia, ihneď som zvolal súd a rozkázal som priviesť toho muža.
18 Očakával som ktovieaké zločiny,
19 išlo však iba o nejaké ich náboženské spory a o nejakého Ježiša, ktorého Židia dali popraviť. Ale Pavol tvrdí, že žije.
20 V týchto otázkach sa nevyznám, preto som mu navrhoval, aby sa súd konal priamo v Jeruzaleme.
21 Ale Pavol sa odvolal a žiadal, aby zostal vo väzbe až do cisárovho rozhodnutia. A tak je tu vo väzení, kým budem mať príležitosť poslať ho do Ríma."
22 Agrippa povedal: Ten človek ma zaujíma, rád by som ho vypočul." Festus mu sľúbil: Zajtra budeš mať možnosť."
23 Na druhý deň prišli Agrippa a Berenika s celou kráľovskou pompou do súdnej siene. Sprevádzali ich vysokí dôstojníci a poprední mestskí hodnostári. Festus dal predviesť Pavla a predstavil ho:
24 Kráľ Agrippa a vážení prítomní! Toto je človek, ktorého tak neodbytne žiadajú Židia v Jeruzaleme aj tu.
25 No podľa môjho názoru tento človek nevykonal nič, za čo by si zaslúžil smrť. Ale keďže sa odvolal na jeho cisárske veličenstvo, nemôžem ho k nemu neposlať.
26 Ale čo uviesť v obžalúvacom spise, ktorý musím vystaviť? Preto som ho dal znova predvolať pred vás, najmä pred teba, kráľ Agrippa, aby si ho vypočul a aby som mohol uviesť dôvod.
27 Lebo pokladám za nerozumné poslať väzňa k cisárovi bez udania viny."
Pavlova obhajobná reč
26 Agrippa vyzval Pavla: Povedz, čo môžeš uviesť na svoju obhajobu."
2 Pavol zdvihol ruku na spôsob rečníkov a začal: Som šťastný, kráľ Agrippa, že sa môžem práve pred tebou obhajovať proti žalobám Židov.
3 Viem, že si výborný znalec židovských zákonov a vyznáš sa aj vo všetkých sporných otázkach. Preto prosím, aby si ma trpezlivo vypočul:
4 Môj život poznajú od mladosti všetci Židia. Vedia, ako som žil medzi svojím národom v Jeruzaleme,
5 a keby chceli, mohli by dosvedčiť, že som patril k najhorlivejšiemu náboženskému smeru, k farizejom.
6 A dnes stojím pred súdom práve preto, lebo pevne verím, že Boh splní zasľúbenie, ktoré dal našim predkom.
7 Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto zasľúbenie dosiahne, a vo dne aj v noci horlivo slúži Bohu. Pre túto nádej ma Židia obžalovali zo zločinu.
8 No je to zločin veriť vo vzkriesenie z mŕtvych? Zdá sa vám to neuveriteľné, že Boh vzkriesi mŕtvych?
9 Pravda, vtedy som sa aj ja nazdával, že musím všemožne bojovať proti učeniu Ježiša Nazaretského
10 a bol som najhorlivejším prenasledovateľom jeho stúpencov v Jeruzaleme. Vyžiadal som si splnomocnenie od veľkňazov a dal som mnohých kresťanov uväzniť. A ak mali byť usmrtení, súhlasil som s tým.
11 V synagógach som dával ľudí bičovať a nútil som ich, aby sa rúhali Kristovi. Vo svojej zaslepenej horlivosti som ich chcel prenasledovať aj v iných mestách.
12 Preto som sa vybral so splnomocnením a poverením veľkňazov do Damasku.
13 A tu zrazu za bieleho dňa, práve napoludnie, svetlo z neba, jasnejšie ako slnko, oslepilo mňa aj mojich sprievodcov.
14 Všetci sme preľaknutí padli na zem a ja som počul hlas v hebrejčine:Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Márne sa proti mne vzpieraš!
15 Spýtal som sa:Kto si, Pane? A on mi odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ.
16 Ale teraz vstaň! Zjavil som sa ti preto, aby si bol mojím služobníkom a aby si svedčil o tom, čo si zažil a čo ti dám ešte poznať.
17 Budem ťa chrániť pred izraelským národom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam.
18 Budeš im otvárať oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu, od moci satanovej k Bohu. A tým, čo uveria vo mňa, odpustím hriechy a dám im miesto medzi tými, ktorí získali posvätenie vierou vo mňa.
19 Iste uznáš, kráľ Agrippa, že toto nebeské zjavenie som nemohol neposlúchnuť.
20 Preto som musel hneď v Damasku, potom v Jeruzaleme a celom Judsku a napokon aj medzi pohanmi nabádať ľudí, aby sa kajali a obrátili k Bohu a dosvedčili to novým životom.
21 To je môjzločin, pre ktorý sa ma Židia zmocnili v chráme a chceli ma zabiť.
22 Ale Boh ma zakaždým vytrhol z ich rúk, a tak tu dnes môžem stáť a vydávať svedectvo ľuďom prostým i vznešeným. Nehlásam nič iné, len čo predpovedali proroci a Mojžiš:
23 že Mesiáš bude trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych, a tak prinesie svetlo Židom aj pohanom."
24 Tu mu Festus skočil do reči: Pavol, ty si sa zbláznil. Tá tvoja veľká učenosť ťa pripravila o rozum."
25 Pavol sa bránil: Nezbláznil som sa, vznešený Festus. Moje slová sú pravdivé a viem, čo hovorím.
26 Kráľ Agrippa to môže potvrdiť, lebo sa v týchto otázkach výborne vyzná. Aj preto hovorím tak smelo, lebo som presvedčený, že o tom všetkom vie, veď sa to nedialo niekde v ústraní.
27 Kráľ Agrippa, veríš tomu, čo predpovedali proroci? Ja viem, že tomu veríš."
28 Agrippa mu odpovedal: Takmer si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom."
29 A Pavol odpovedal: Kiežby dal Boh, aby si sa nielen ty, ale aj všetci, čo ma počúvajú, stali skôr či neskôr tým, čím som ja -- pravda, bez týchto reťazí."
30 Kráľ, miestodržiteľ, Berenika aj ostatní vstali
31 a odišli. Zhodne navzájom usúdili: Tento človek neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo väzenie."
32 A Agrippa povedal Festovi: Keby sa nebol odvolal k cisárovi, mohol byť už teraz na slobode."
Copyright © 1993 by Biblica