Prvý List Korinťanom 11:20-29
Nádej pre kazdého
20 Ale vaše spoločné stolovanie sa potom nemôže nazývať slávením pamiatky Pánovej večere.
21 Každý sa ponáhľa, aby zjedol a vypil, čo si sám priniesol, a tak sa niektorí prejedajú, ba aj sa pripijú, kým iní, chudobnejší, zostávajú hladní a smädní. Veď je to na hanbu Božej cirkvi.
22 Vari sa nemôžete najesť doma? Alebo sa chcete vystatovať pred menej zámožnými bratmi a zľahčovať tak Božiu cirkev? Za to vás teda nemôžem chváliť.
Večera Pánova
23 Ja som vám predsa povedal, čo mi Kristus zveril: V tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb,
24 poďakoval zaň Bohu, rozlomil ho a povedal: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Tak to robte aj vy na moju pamiatku."
25 Potom po večeri zdvihol kalich so slovami: Tento kalich je nová zmluva medzi Bohom a vami, spečatená mojou krvou. Myslite na to, kedykoľvek budete z neho piť.
26 Vždy, keď takto spoločne budete jesť a piť, zvestujete Pánovu smrť. Tak robte až do jeho druhého príchodu.
27 Ale ak sa niekto zúčastňuje na tejto pamiatke ľahkovážne, znevažuje obeť Kristovu a berie tak na seba spoluvinu za jeho smrť.
28 Skúmajte teda každý sám seba, kým siahnete po chlebe a kalichu.
29 Lebo kto si pritom neuvedomí, že tu ide o telo a krv Pána Ježiša, je a pije na vlastné odsúdenie, pohŕda Kristovou obeťou.
Read full chapterCopyright © 1993 by Biblica