List Rimanom 8:18-10:21
Nádej pre kazdého
Nádej pre celé stvorenstvo
18 Som presvedčený, že pozemské utrpenie sa nedá ani porovnať so slávou, ktorou nás Boh raz zahrnie.
19 Veď všetko stvorenstvo dychtivo čaká, kedy sa v plnej sláve zjavia Boží synovia.
20 S hriechom prišlo porušenie na všetko stvorené,
21 a predsa je tu nádej na vyslobodenie všetkého tvorstva. Svojim verným dá Boh slobodu a slávu a ostatnému tvorstvu vráti neporušenosť.
22 Veď vidíme, že všetko stvorenstvo vzdychá a stená ako v pôrodných bolestiach.
23 Ba aj my, ktorým Boh ako prísľub budúcej slávy dal svojho Ducha, túžobne očakávame, kedy nás ako svoje deti prijme k sebe a naše telo oslobodí od všetkej porušiteľnosti.
24 Zachránení sme nádejou. Nádej, to je čakanie na to, čo ešte nemáme. Ak to, na čo čakáme, vidíme pred sebou, nepotrebujeme už dúfať.
25 Ale ak dúfame v niečo, čo ešte nevidíme, učíme sa trpezlivosti.
26 Ak sme pritom slabí, prichádza nám na pomoc Svätý Duch, veď často ani nevieme, ako by sme sa mali modliť, aby nás Boh mohol naozaj vypočuť. A vtedy sa za nás prihovára Svätý Duch s vrúcnosťou, aká sa nedá vyjadriť slovami.
27 A Boh, ktorý vidí do najhlbších záhybov ľudského srdca, vie, že Svätý Duch prosí za nás o to, čo sa zhoduje s jeho vôľou.
28 Ale jedno viem iste: všetko, čokoľvek sa stane, slúži na dobré tým, ktorí milujú Boha a ktorých si povolal podľa svojho odvekého plánu.
29 Koho si Boh totiž vyvolil, toho aj určil, aby sa stal podobný jeho Synovi, prvému medzi mnohými bratmi.
30 A koho Boh na to určil, toho aj povolal do svojej blízkosti, ospravedlnil ho a dal mu svoju slávu.
Božia bezmedzná láska
31 Môžeme si ešte čosi viac želať? Keď je Boh s nami, kto môže byť proti nám?
32 Boh, ktorý za nás obetoval vlastného Syna, ako by nám s ním nedaroval všetko?
33 Kto by sa odvážil obžalovať tých, ktorých si Boh vyvolil? Nikto, lebo Boh sám nás zbavil všetkej viny.
34 Kto by sa odvážil nás odsúdiť? Nikto, lebo Kristus za nás nielen zomrel, ale aj vstal z mŕtvych a teraz nás obhajuje pred Otcom.
35 Čo by nás teda mohlo odlúčiť od Krista a jeho lásky? Utrpenie alebo strach? Prenasledovanie? Hlad? Bieda? Nebezpečenstvo alebo sama smrť?
36 Už žalmista o tom napísal: Denne nás vydávajú pre teba na smrť, sme ako ovce na zabitie."
37 A predsa nad tým všetkým víťazíme v moci Ježiša Krista, ktorý nás tak veľmi miluje.
38 Lebo som presvedčený, že nič nás nemôže odlúčiť od jeho lásky: ani smrť ani život, ani anjeli ani démonské sily, ani prítomnosť ani budúcnosť, nijaká moc,
39 ani nebo ani peklo, ani čokoľvek iné v celom tvorstve nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorú Boh dokázal v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.
Zármutok nad Izraelom
9 Ó Izrael! Ó môj národ! Ako veľmi túžim, aby si aj ty našiel cestu ku Kristovi!
2 Trápim sa a srdce ma neprestajne bolí pre teba.
3 Kristus vie a môže to dosvedčiť aj Svätý Duch, že by som radšej sám chcel byť zatratený, keby to mohlo teba zachrániť. Boh vám dal tak mnoho, a predsa ho nechcete poslúchať.
4 Prijal vás ako svoj vyvolený národ, slávne vás viedol dejinami, uzatváral s vami zmluvy, dával vám svoje zákony, naučil vás, ako ho máte uctievať, a dal vám aj krásne zasľúbenia.
5 Mali ste slávnych praotcov a z vášho národa pochádza aj Kristus. Jeho, ktorý je Bohom a Vládcom všetkého, zvelebujeme naveky!
6 Ale Božie slovo neprestalo platiť: Izraelitmi nie sú všetci tí, čo odvodzujú svoj rodokmeň od Abraháma.
7 Aj keď sú to potomkovia Abrahámovi, Boh mal na mysli iba Izáka, keď Sáre sľúbil Syna.
8 To znamená, že nie všetci potomkovia Abraháma sú Božími deťmi, ale iba tí, čo sa narodili z Božieho sľubu.
9 Aj o synoch, ktorých mal Izák so svojou ženou Rebekou,
10 rozhodol Boh už pred ich narodením.
11 Boh určil ich vzájomné postavenie ešte skôr, ako sa o to mohli zaslúžiť. Zdôraznil tým, že má právo rozhodovať o ľuďoch celkom slobodne, bez ohľadu na to, či robia dobre alebo zle.
12 Rebeke oznámil, že starší zo synov bude slúžiť mladšiemu.
13 V Písme sa o tom hovorí: Miloval som Jakoba, ale Ezaua som nenávidel."
Nikto nemá nárok na Božie milosrdenstvo
14 Znamená to azda, že Boh je nespravodlivý? Rozhodne nie!
15 Mojžišovi predsa povedal: Prejavím svoju priazeň, komu chcem, a zľutujem sa, nad kým chcem."
16 Nezáleží teda na tom, či niekto stojí o Božiu priazeň, alebo sa o ňu tvrdo usiluje, ale či sa Boh nad ním zľutuje.
17 Príkladom toho je faraón, egyptský kráľ, ktorý sa postavil proti Božím príkazom. Je o ňom napísané: Ale predsa som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc, aby sa hlásalo moje meno v celej krajine."
18 Boh sa teda zmiluje, nad kým chce, a komu chce, tomu milosť odoprie.
Božie a ľudské meradlá sú iné
19 Možno niekto namietne: Prečo nás teda Boh karhá? Môžeme sa vzoprieť jeho vôli?
20 Ale, človeče, kto si, že si trúfaš hádať sa s Bohom? Hovorí azda výrobok svojmu tvorcovi: Prečo si ma urobil práve takto?
21 Azda sa hrnčiar spytuje hliny, či z nej má sformovať vázu alebo misu?
22 Nemohol aj Boh ukázať svoj hnev, ale aj svoju zhovievavosť voči ľuďom zrelým na potrestanie,
23 a nemá právo prejaviť svoju dobrotu k ľuďom, ktorých zahrnul milosrdenstvom a určil pre večnú slávu?
24 Podobne povolal aj nás, a to nielen Židov, ale aj z pohanských národov,
25 ako to naznačuje už prorok Ozeáš: Ľud, ktorý nie je môj, povolám za svoj ľud a Nemilovanú nazvem Milovanou".
26 A na inom mieste: Tí, o ktorých bolo povedané: Vy nie ste môj ľud, budú nazvaní synmi Boha živého."
27 O Izraelovi hovorí Izaiáš: Keby ich bolo ako morského piesku, len hŕstka sa ich zachráni.
28 Lebo Hospodin vykoná svoj súd na zemi rýchlo a úplne."
29 A ešte predtým Izaiáš predpovedal: Keby nám Hospodin zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme spustli ako Sodoma a Gomore by sme sa podobali."
Nesprávna cesta k Bohu
30 Čo teda povieme nakoniec? To, že pohania, ktorí nehľadali cestu k Bohu, sa k nemu dostali, a to vierou v Ježiša Krista,
31 ale Izrael, vyvolený národ, ktorý sa usiloval získať si spravodlivosť pred Bohom zachovávaním jeho zákonov, spravodlivosť nikdy nedosiahol.
32 Prečo? Lebo sa usiloval získať spravodlivosť svojimi skutkami, a nie vierou v Krista. Preto sa im Kristus stal kameňom úrazu".
33 O ňom už prorok Izaiáš napísal: Hľa, kladiem na Sion kameň úrazu a skalu pohoršenia, ale kto v neho verí, nebude zahanbený."
Omyl Izraela
10 Milí bratia, z celého srdca túžim a neprestajne prosím Boha, aby aj môj národ bol spasený.
2 Lebo môžem dosvedčiť, že nadšene a horlivo chce slúžiť Bohu, ale chýba mu správne poznanie.
3 Nepochopili totiž, že Kristus za nich zomrel, aby ich zmieril s Bohom. Namiesto toho si vlastným úsilím chcú získať ospravedlnenie v Božích očiach, a tak sa Božej spravodlivosti vzpierajú.
4 Kristus naplnil zákon, a tým ukončil jeho vládu. Kto v neho uverí, bude ospravedlnený.
5 Ale ak by predsa chcel niekto obstáť pred Bohom plnením zákona, na toho sa vzťahujú Mojžišove slová: Človek, ktorý plní moje ustanovenia, bude žiť."
6 Ale kto našiel cestu k Bohu vierou v Krista, ten môže povedať: Nezaoberaj sa myšlienkou, kto vstúpi do neba, aby Krista priviedol dolu,
7 ani nehovor, kto zostúpi do hlbín, aby Krista vyviedol z ríše mŕtvych."
8 Kto verí, ten povie: Blízko teba je slovo, je v tvojich ústach a v tvojom srdci." Je to slovo o viere v Krista, ktorého zvestujeme.
9 Lebo ak svojimi ústami vyznáš: Ježiš Kristus je Pán!" a ak celým srdcom uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš zachránený.
10 Lebo ak vo svojom srdci uveríme, získame ospravedlnenie pred Bohom, a ak svoju vieru vyznáme ústami, upevníme svoje spasenie.
11 Boh už ústami proroka Izaiáša povedal: Kto verí, nebude zahanbený."
12 A tu nie je nijaký rozdiel medzi Židmi a ostatnými národmi. Boh je jeden a ten istý Pán, ktorý zo svojho bohatstva štedro dáva všetkým, čo ho o to prosia.
13 Lebo každý, kto vzýva meno Pánovo, bude zachránený," predpovedal už prorok Joel.
Izrael neprijíma Božiu ponuku
14 Ale ako môže niekto Boha vzývať, ak v neho neverí? A ako môže uveriť, ak o ňom nepočul? A ako počujú, keď im Božie slovo nikto nezvestoval?
15 Už Izaiáš o tom povedal: Aké vzácne je, keď po vrchoch idú nohy toho, kto nesie posolstvo a ohlasuje pokoj a spásu."
16 Ale nie každý, kto toto radostné posolstvo počuje, ho aj prijme. Ten istý prorok Izaiáš si povzdychol: Kto uveril našej zvesti?"
17 Tak teda viera sa zrodí vtedy, keď niekto počuje radostnú zvesť. A hlásaním radostnej zvesti nás poveruje Kristus.
18 Ale ako je to so Židmi? Azda Božie slovo nikdy nepočuli? Pravdaže počuli. Veď aj žalmista Dávid napísal: Ich hlas sa rozlieha po celej zemi, a ich slová až na okraj sveta."
19 Zostáva teda otázka: Čo ak toto posolstvo nepochopili? Veď už za Mojžišových čias Boh hovoril, že prebudí vo svojom ľude žiarlivosť a popudí ho tým, že dá spasenie nerozumným národom.
20 A neskôr Izaiášovými ústami povedal: Dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali."
21 Ale o svojom vlastnom ľude musel povedať: Celý deň som vystieral ruky k národu neposlušnému a vzdorovitému."
Copyright © 1993 by Biblica