List Rimanom 1:1-9:25
Nádej pre kazdého
Vstupný pozdrav
1 Milí priatelia! Ja, Pavol, služobník Ježiša Krista, píšem všetkým kresťanom v Ríme. Ježiš Kristus si ma povolal za svojho apoštola a poveril ma, aby som šíril Božiu radostnú správu.
2 V Svätom Písme ju Boh predpovedal už dávno ústami svojich prorokov.
3 Je to správa o jeho Synovi, Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Narodil sa ako človek a je potomok kráľa Dávida,
4 ale zároveň je aj Božím Synom, obdareným Svätým Duchom a mocou, čo dokazuje jeho vzkriesenie.
5 A práve od neho som získal výsadu a poverenie nabádať v jeho mene ľudí všetkých národov, aby v neho uverili a poslúchali ho.
6 Aj vy k nim patríte, lebo aj vás si Ježiš Kristus povolal.
7 A tak všetkým v Ríme, ktorých si Boh zamiloval a ktorých si povolal ako svoj svätý ľud, želám milosť a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.
Pavol túži uvidieť bratov v Ríme
8 Predovšetkým ďakujem Bohu v mene Ježiša Krista za to, že o vašej viere sa hovorí po celom svete.
9 A sám Boh, ktorému z celej duše slúžim a šírim radostnú zvesť o jeho Synovi, vie, ako často na vás myslievam a neprestajne ho prosím,
10 aby mi dožičil navštíviť vás, ak to bude jeho vôľa.
11 Lebo túžim vás uvidieť osobne a upevniť vašu vieru tým, čo mne Svätý Duch daroval.
12 Zároveň túžim po tom, aby sme sa navzájom povzbudili vierou vašou i mojou.
13 Rád by som vám, milí bratia, povedal, že som už neraz pomýšľal prísť k vám, aby som aj u vás ako u iných národov mohol získať ľudí pre Krista, ale zakaždým mi v tom niečo zabránilo.
14 Cítim sa totiž dlžníkom národom vyspelým aj primitívnym, vzdelaným aj nevzdelaným
15 a z toho pramení moja túžba šíriť radostné posolstvo aj u vás v Ríme.
16 Nehanbím sa rozhlasovať túto radostnú zvesť všade, lebo je v nej moc Božia zachrániť každého, kto verí. Platí to predovšetkým pre Židov, ale teraz ju majú počuť aj ostatní ľudia.
17 V nej sa prejavuje Božia spravodlivosť, ktorá sa prijíma vierou a k viere vedie. Veď už prorok Habakuk napísal: Kto Bohu dôveruje, obstojí pred ním a bude žiť."
Boží súd postihne všetkých, ktorí žijú bez neho
18 Ale Boží hnev zasiahne všetkých, ktorí vedú hriešny a nespravodlivý život, a tým potláčajú pravdu.
19 Veď všetko, čo môže človek v Bohu poznať, zjavil Boh aj im.
20 Jeho večnú moc aj božstvo, ktoré sú neviditeľné, môžu vidieť v stvorenej prírode. Preto sa nikto nebude môcť vyhovárať, že o Bohu nevedel.
21 Hoci ľudia oddávna poznali Boha, neuctievali ho ani mu neboli vďační, začali zmýšľať o Bohu prevrátene a to zatemnilo ich myseľ aj nerozumné srdce.
22 Myslia si o sebe, že sú múdri, ale upadli do bláznovstva.
23 Namiesto aby uctievali slávneho a večného Boha, vytvorili si modly z dreva alebo kameňa v podobe smrteľného človeka, alebo aj vtákov, štvornožcov a plazov.
24 Preto ich Boh nechal napospas nečistým vášňam ich srdca, takže zneuctievajú vlastné telá vášňami.
25 Vymenili Božiu pravdu za lož, klaňajú sa a slúžia veciam, ktoré Boh stvoril, namiesto Stvoriteľovi. Jemu jedinému patrí česť a sláva naveky!
26 Preto ich Boh ponechal samých na seba a dovolil, aby upadli do hanebných náruživostí. Ich ženy zamenili prirodzený styk za neprirodzený.
27 Aj muži namiesto prirodzeného pohlavného styku so ženami zahoreli túžbou po sebe, navzájom sa oddávajú hanebnostiam, a tak na vlastnom tele znášajú trest za svoju zvrátenosť.
28 Keďže si nevážili Boha ani ho netúžili poznať, vydal ich Boh napospas ich zvrátenej mysli a nechal ich robiť všetko, čo sa nepatrí.
29 Ich život je plný skazenosti, smilstva, podlosti, chamtivosti a nevraživosti. Podliehajú závisti, ktorá vedie k vraždám, sú samý svár, intrigánstvo a zlomyseľnosť.
30 Ohovárajú a osočujú sa navzájom, nenávidia Boha, sú nafúkaní, spupní, pri dosahovaní svojho cieľa sa nezastavia pred ničím, nectia si rodičov.
31 Sú nerozumní, s nikým sa neznesú, nepoznajú lásku ani zľutovanie.
32 Vedia, že si podľa Božieho rozhodnutia za svoje správanie zaslúžia smrť, a predsa nielenže sami tak konajú, ale ešte nabádajú iných, aby konali podobne.
Nik sa nevyhne Božiemu súdu
2 Tí si naozaj zaslúžia trest," možno povieš. Ale pozor! Nazdávaš sa, že si na tom lepšie? Chceš azda tvrdiť, že si sa nikdy ničoho zlého nedopustil?
2 Vieme, že spravodlivý Boh nenechá bez trestu nikoho, kto takto koná.
3 Iných súdiš a dúfaš, že sám unikneš súdu, hoci robíš to isté?
4 Nepohŕdaš aj ty nesmiernou Božou dobrotou, trpezlivosťou a zhovievavosťou? Neuvedomuješ si, že ťa práve Božia láskavosť vedie k tomu, aby si sa odvrátil od zlého a začal nový život?
5 Ale ty sa naďalej zaťato vzpieraš Bohu a nechceš sa odvrátiť od hriechu, a takto privolávaš na seba Boží hnev v deň súdu.
6 V ten deň Boh spravodlivo odplatí každému podľa jeho zásluhy:
7 večný život dá tým, ktorí sa usilujú o nepominuteľné hodnoty neúnavným konaním dobra a hľadajú slávu a česť.
8 Ale tých, ktorí vo svojej zlobe bojujú proti pravde a dopúšťajú sa bezprávia, stihne hnev a spravodlivý trest.
9 Súženie a úzkosť dopadne raz na každého, kto pácha zlo, už či je Žid -- na toho predovšetkým! -- alebo ktokoľvek iný.
10 Ale tých, čo konajú dobro, čaká sláva, česť a pokoj, nezáleží, či je to Žid, alebo niekto iný.
11 Boh nikoho neuprednostňuje.
12 Každý, kto hreší proti Božím prikázaniam, musí zahynúť, už či ich pozná, alebo nie.
13 Aby bol človek uznaný za bezúhonného, na to nestačí zákon iba poznať, treba ho aj plniť.
14 Ak neverci, hoci Boží zákon nepoznajú, konajú podľa svojho svedomia tak, že je to v súlade s Božími príkazmi,
15 dokazujú tým, že to, čo zákon požaduje, majú napísané vo svojom srdci, ako im to káže svedomie. Ono je ich zákonom, ktorý ich buď obviňuje, alebo ospravedlňuje.
16 To, čo je dnes ľuďom ešte skryté, bude zjavené v deň súdu. A to všetko je obsahom evanjelia, ktoré ja zvestujem.
Kto patrí naozaj k Božiemu ľudu?
17 Ale ak ty Boha poznáš a veríš v neho, ak sa odvolávaš na Božiu lásku,
18 ak poznáš jeho vôľu a vieš rozoznať, čo je dobré a čo zlé, lebo si študoval Sväté Písmo,
19 ak si namýšľaš, že by si mohol byť vodcom slepých a svetlom tým, čo blúdia v tme,
20 a že by si mohol vychovávať nevzdelaných a učiť nedospelých, lebo z Božieho slova čerpáš všetko poznanie a pravdu --
21 áno, učíš iných, prečo sa teda nepoučíš sám? Hlásaš, že sa nesmie kradnúť, a privlastňuješ si cudzí majetok?
22 Iným zakazuješ cudzoložiť, a sám sa dopúšťaš cudzoložstva? Modlárov zatracuješ, no peniaze sa ti stali bohom.
23 Oháňaš sa Božími prikázaniami, ale sám ich nedodržiavaš, a tým zneuctievaš Boha.
24 Nečudo, že sa neveriaci pre takých, ako si ty, posmievajú Božiemu menu!
25 Na svojom vyznaní si môže zakladať len ten, kto podľa neho žije. Ak sa veriaci človek vo svojom konaní rozchádza s učením Písma, je ako pohan.
26 Ak pohania zachovávajú Božie zákony, či im Boh nedá všetky práva a česť, ktoré pôvodne zamýšľal dať Židom?
27 Takíto ľudia budú súdiť vás, Židov, lebo poznáte Božie prikázania, ale podľa nich nežijete.
28 Pravým Židom nie je ten, kto je ním navonok alebo kto sa narodil zo židovských rodičov.
29 Nie! Pravým Židom je ten, ktorého srdce je čisté pred Bohom, a to môže spôsobiť iba Boží Duch, a nie dodržiavanie predpisov. Taký si získa chválu nie od ľudí, ale od Boha.
Pred Bohom nik nie je bez hriechu
3 Je teda nejaká prednosť byť Židom? Dal im Boh nejaké výsady? A má nejaký zmysel rituálne obrezávanie?
2 Áno, v mnohom ohľade má. Židom ako prvým zveril Boh svoje slová.
3 A čo keď im niektorí neuverili -- môžete namietnuť. No myslíte si, že Boh len pre ich nedôveru nedodrží svoje slovo?
4 Určite nie! Práve na tom ukáže, aký je verný aj vtedy, keď mu človek neverí. Tak je to aj v Písme: Každý uzná, že statočne plníš to, čo si sľúbil, a tak víťazne vyjdeš z každého obvinenia."
5 Ale niekto môže namietnuť: Ak na pozadí našej vierolomnosti vynikne Božia spravodlivosť, čo na to povieme? Nie je Boh, po ľudsky povedané, nespravodlivý, keď nás stíha svojím hnevom?"
6 Určite nie! Aký zmysel by potom mal Boží súd?
7 To by sme mohli priamo nabádať k zlu, aby sa dobro vedľa neho ešte väčšmi zaskvelo.
8 Niektorí ľudia to naozaj tak robia, ale my nie, aj keď nás z toho obviňujú. Takí hriešnici budú plným právom odsúdení.
9 Napísal som vám už, že židovský národ má určité prednosti. Ale to neznamená, že Židia sú pred Bohom lepší ako ostatní.
10 O všetkých ľuďoch je napísané v žalme:
11 Na svete niet spravodlivého, niet ani jedného.
Niet rozumného, kto by Boha hľadal.
12 Všetci zblúdili, oddali sa zvrátenosti.
Niet nikoho, kto by dobro konal, niet ani jedného.
13 Z hrdla im páchne ako z otvoreného hrobu,
jazykom svojím rozširujú lesť,
14 ústa majú plné hadieho jedu,
uštipnú, rozsievajú zlobu.
15 Ich nohy sa náhlia preliať krv,
16 kde sa len pohnú,
zanechajú spúšť a biedu.
17 Pokoj pred nimi uteká,
18 bázeň Božia spred očí uniká.
19 Vieme však, že ustanovenia zákona sú záväzné pre všetkých, ktorým boli určené. Každý musí uznať, že je vinný pred Bohom,
20 lebo čo ako by sa usiloval dodržiavať zákon, nezíska si tým ospravedlnenie v Božích očiach. Zákon našu vinu iba bližšie určuje a usvedčuje nás z nej.
Ospravedlnenie pred Bohom môžeme získať len vierou
21 Ale teraz nám Boh ukázal inú cestu, ako získať večný život -- nie tak, že budeme dobrí" a pokúsime sa zachovávať Boží zákon. Už Mojžiš a proroci o nej hovorili, ale až Kristom ju Boh otvoril.
22 Boh nám hovorí, že každý môže byť zbavený viny, ak verí v Krista. Len táto spravodlivosť uňho platí.
23 V jednom sú si všetci ľudia rovní: sú hriešnikmi, ktorí pre svoje viny stratili podiel na Božej sláve.
24 Ale teraz nám Boh vo svojej dobrote daruje to, čo si nik z nás nezaslúžil: vyhlásil nás za nevinných, lebo nás Ježiš vykúpil.
25 Boh poslal svojho Syna, aby sa svojou vlastnou smrťou stal obeťou zmierenia pre tých, ktorí veria. Až doposiaľ Boh trest za naše viny s nekonečnou zhovievavosťou odkladal, teraz ich vložil na Ježiša Krista, ktorý za ne zomrel, a tak dokázal svoju spravodlivosť.
26 Aj dnes ospravedlňuje tých, ktorí v neho veria, a pritom nič nezľavuje zo svojej spravodlivosti.
27 Čím sa teda môžeme pred Bohom chváliť? Ničím! Skutkami? Tie nás nespasia. Zachrániť nás môže iba viera!
28 A tak je isté, že nás v Božích očiach ospravedlňuje viera, a nie dobré skutky, ktoré konáme.
29 Zachraňuje Pán Boh takto iba Židov? Nie je azda Bohom všetkých ľudí? Určite je.
30 Boh je iba jeden a bez rozdielu ospravedlňuje všetkých, ktorí vierou prijmú Krista.
31 Ale nevyhlasujeme zákon za neplatný, ak staviame vieru tak vysoko? Vonkoncom nie! Naopak, platnosť zákona sa tým iba potvrdzuje.
Abrahám ospravedlnený z viery
4 Prečo si Boh práve Abraháma vybral za telesného praotca židovského národa?
2 Určite nie pre jeho dobré skutky! Tým by si mohol získať chválu a uznanie v očiach ľudí, ale nie v Božích.
3 Sväté Písmo hovorí o ňom čosi iné: Abrahám uveril Bohu, preto ho Boh vyhlásil za spravodlivého."
4 Ak niekto vykoná nejakú prácu, má právo na odmenu. Dostane to, čo si zaslúžil.
5 Ale u Boha je to ináč. U Boha nič nedosiahnem, ak sa odvolávam na svoje dobré" skutky. Len ak dôverujem Bohu, že ma napriek môjmu previneniu ospravedlní, môžem pred ním obstáť.
6 O tom hovorí aj kráľ Dávid, ktorý nazýva šťastnými tých ľudí, ktorých Boh ospravedlnil bez ich vlastnej zásluhy:
7 Šťastní sú tí, ktorým Boh odpustil previnenia a ktorých hriechy vymazal.
8 Šťastný je človek, ktorému Boh nepočíta hriechy!"
9 Vzťahuje sa toto zasľúbenie iba na Židov, ktorí sa podrobili náboženskému obradu obriezky? O Abrahámovi sme povedali, že ho Boh vyhlásil za spravodlivého, lebo mu uveril.
10 Kedy sa to stalo? Po jeho obrezaní na znamenie židovstva alebo ešte predtým?
11 Áno, bolo to ešte predtým, ako sa stal Židom. Obriezka ako znamenie židovstva mala iba spečatiť, že ho Boh uznal za spravodlivého ešte skôr, ako toto znamenie prijal.
12 Tak sa stal Abrahám nielen praotcom Židov, ale aj duchovným predchodcom všetkých, ktorí šli cestou viery, ako to urobil pred svojím obrezaním.
13 Abrahámovi a jeho potomkom zasľúbil Boh slávnu budúcnosť nie zato, že dodržiavali prikázania zákona, ale zato, že Bohu neochvejne dôveroval.
14 Keby tu platil iba zákon, viera by bola zbytočná a Božie sľuby dané Abrahámovi by stratili zmysel.
15 Zákon je len meradlom previnenia -- bez zákona niet viny.
16 Pretože je Boh milostivý, zasľúbenie platilo nielen Abrahámovým zákonitým potomkom, ale aj všetkým tým, ktorých s Abrahámom spája rovnaká viera. Preto nezaložil svoj sľub na zachovávaní zákona, ale na viere.
Abrahámov príklad neochvejnej viery
17 On je otcom všetkých nás. Tak treba rozumieť Písmu, ktoré hovorí: Určil som ťa za otca mnohých národov." Boh prijme ľudí zo všetkých národov, ktorí dúfajú v neho podobne ako Abrahám. To je zasľúbenie samého Boha, ktorý oživuje mŕtvych, a o budúcich veciach hovorí s takou istotou, ako keby sa už boli stali.
18 Abrahám uveril, hoci sa to zdalo neuveriteľné, že mu Boh dá naozaj početné potomstvo.
19 Neochabol vo viere ani vtedy, keď si pomyslel na svoje neduživé telo -- veď mal bezmála sto rokov a jeho žena Sára takisto prekročila vek, keď mohla mať deti.
20 Abrahám nikdy nezapochyboval. Uveril Bohu, jeho viera bola čoraz pevnejšia a chválil Boha za požehnanie ešte skôr, ako sa naplnilo.
21 Bol neochvejne presvedčený, že Boh je schopný splniť všetko, čo sľúbil.
22 A práve pre túto jeho vieru odpustil Boh Abrahámovi hriechy a vyhlásil ho za spravodlivého.
23 Toto však nebolo zaznamenané len kvôli Abrahámovi,
24 ale aj kvôli nám. Aj nás ospravedlní, ak mu uveríme. Veď on vzkriesil z mŕtvych Ježiša,
25 ktorý odpykal trest za naše viny a vstal z hrobu, aby nás ospravedlnil.
Pokoj s Bohom
5 A tak teraz, keď sme získali ospravedlnenie v Božích očiach vierou v jeho zasľúbenie, nič nestojí medzi Bohom a nami. Získali sme pokoj.
2 A za to vďačíme jedine Ježišovi Kristovi, ktorý nám to výsadné postavenie vydobyl. S radosťou ďakujeme Bohu za nádej, že raz budeme mať podiel na jeho sláve.
3 Ale ďakujeme mu nielen za túto nádej, ale aj za utrpenie, ktoré musíme pre vieru znášať.
4 Lebo v utrpení rastie naša vytrvalosť a vytrvalosť prehlbuje a upevňuje našu vieru, ktorá zasa vedie k nádeji.
5 A táto nádej nás nikdy nesklame, lebo Boh nám dal svojho Ducha a ten v nás prebúdza lásku.
6 Pamätajme, že Kristus za nás zomrel už vtedy, keď sme ešte žili v hriechu.
7 Aj za najušľachtilejšieho človeka len málokto by bol ochotný obetovať život.
8 Ale nám Boh dokázal svoju lásku práve tým, že poslal Krista, aby zomrel za nás, keď sme ešte boli hriešnikmi.
9 Tým skôr môžeme rátať s jeho milosťou teraz, keď sme Kristovou obeťou zbavení svojich vín!
10 Ak nás Kristova smrť zmierila s Bohom už vtedy, keď nás delilo nepriateľstvo, tým skôr nás Kristov život zachráni pred Božím hnevom teraz, keď sme už zmierení.
11 Bohom sa teda môžeme chváliť vďaka Ježišovi Kristovi, ktorý nás s ním zmieril.
Porovnanie Adama s Kristom
12 Cez jedného človeka, cez Adama, vstúpil na svet hriech aj dôsledok hriechu -- smrť. A pretože všetci podľahli hriechu, takisto všetci podliehajú smrti.
13 Už pred vydaním zákona ľudia neposlúchali Boha, ale nemohli byť odsúdení podľa zákona, lebo ešte nebol vydaný.
14 Výsledkom ich neposlušnosti bola však takisto smrť, i keď nešlo o to isté previnenie ako Adamovo.
Aký protiklad je medzi Adamom a Kristom, ktorý ešte len mal prísť!
15 A aký rozdiel je medzi ľudským hriechom a Božím odpustením!
Veď tento jediný človek, Adam, priniesol smrť mnohým pre svoj hriech. No jediný človek, Ježiš Kristus, priniesol odpustenie mnohým pre Božiu milosť.
16 Jediný Adamov hriech priniesol mnohým trest smrti, kým Kristus z milosti odníma mnoho hriechov a namiesto nich nám ponúka slávny život.
17 A ako pre hriech jediného človeka, Adama, ovládla smrť celý svet, tak prostredníctvom Ježiša Krista budú vládnuť tí, ktorým on jediný vydobyl milosť a odpustenie.
18 Áno, tak ako Adamov hriech priniesol trest pre všetkých, tak Kristova spravodlivosť zmierila ľudí s Bohom a dovoľuje im žiť.
19 Mnohí sa stali hriešnikmi preto, že Adam neposlúchol Boha, a naopak, Kristova poslušnosť mnohým priniesla ospravedlnenie.
20 Boh dal ľuďom svoje zákony, aby si uvedomili, ako veľmi sa proti nim prehrešujú. Ale čím väčšmi si uvedomujú svoju hriešnosť, tým jasnejšie vidia prekvapujúcu Božiu milosť a ochotu odpustiť.
21 Predtým všetkých ľudí ovládal hriech, ktorý ich hnal do smrti, ale teraz vládne Božia milosť a prináša večný život prostredníctvom Krista, nášho Pána.
6 Čo z toho pre nás vyplýva? Budeme ďalej hrešiť, aby nám Boh mohol prejaviť ešte väčšiu milosť a lásku?
2 Isteže nie! Vláda hriechu bola predsa nad nami zlomená. Ako by sme mohli s ním naďalej žiť?
3 Alebo azda neviete, že všetci, ktorí sme sa dali v mene Ježiša Krista pokrstiť, máme podiel aj na jeho smrti?
4 V krste sme teda zomreli s Kristom a pochovali svoju hriešnu prirodzenosť, aby tak, ako Kristus bol vzkriesený slávnou mocou svojho Otca, aj my sme žili novým životom.
5 Keďže sme v krste zomreli podobne ako on, budeme s ním aj žiť.
6 Vieme predsa, že naše staré ja" bolo ukrižované spolu s ním. Naša hriešna podstata sa tým vyslobodila z nadvlády zla, preto už nemusíme hriechu ďalej slúžiť.
7 Veď ten, kto zomrel, je vyslobodený z moci hriechu.
8 Keď sme teda svoje ja" nechali s Kristom zomrieť, musí byť na nás vidieť, že žijeme celkom iný život.
9 Vieme, že Kristus vstal z mŕtvych a už nikdy nezomrie. Smrť už nemá nad ním nijakú moc.
10 Zomrel raz navždy, aby zlomil moc hriechu, a teraz žije v neporušiteľnom spojení s Bohom.
11 A to isté platí aj o vás: Ste mŕtvi pre hriech, preto žite pre Boha, ktorý vám prostredníctvom Ježiša Krista daroval nový život.
12 Nedovoľte, aby vaše mdlé telo ovládal hriech a jeho zlé žiadosti.
13 Ani vaše údy nech nie sú nástrojom zla, ale oddajte sa úplne Bohu. Keďže ste zomreli s Kristom, ktorý vám daroval nový život, máte byť nástrojom spravodlivosti v Božích rukách.
14 Hriech stratil nad vami svoju moc, preto už nepodliehate zákonu, ale žijete z Božej milosti.
Oslobodení pre poslušnosť
15 Znamená to azda, že môžeme pokojne ďalej hrešiť, keďže sa nemusíme báť zákona, lebo sme získali odpustenie z milosti? Rozhodne nie!
16 Komu sa totiž dávame do služieb, ten sa stane naším pánom, buď sa rozhodneme pre hriech, ktorý vedie k smrti, alebo sa rozhodneme pre poslušnosť, ktorá prináša spravodlivosť.
17 Vďaka Bohu, že hoci ste kedysi boli otrokmi hriechu, teraz ste sa celým srdcom priklonili k učeniu, ktoré ste prijali.
18 A tak ste boli oslobodení od hriechu a dali ste sa do služieb spravodlivosti.
19 Aby ste to lepšie pochopili, použijem príklad otrokov a pánov. Ako ste boli predtým otrokmi všelijakých hriechov, tak teraz by ste mali slúžiť všetkému, čo je správne a sväté.
20 Kým ste boli otrokmi hriechu, nestarali ste sa priveľmi o to, čo je dobré.
21 A výsledok? Hanbíte sa na to čo len pomyslieť, lebo ste si za to zaslúžili iba smrť.
22 Ale teraz ste slobodní od moci hriechu a slúžite Bohu. Odmenou za to vám je svätosť a čaká vás večný život.
23 Lebo mzdou hriechu je smrť, ale darom Božím je večný život. Získavame ho prostredníctvom nášho Pána, Ježiša Krista.
Oslobodenie od zákona
7 Milí bratia, vy sa predsa dobre vyznáte v zákone, a tak viete, že je platný len dovtedy, kým človek žije.
2 Tak napríklad, vydatá žena je viazaná vernosťou svojmu mužovi len do jeho smrti. Ak však muž zomrie, zákon prestáva platiť, a žena sa môže vydať.
3 Ak by sa však za manželovho života oddala inému mužovi, stala by sa cudzoložnicou. Ale po manželovej smrti je voľná, a nik ju nebude viniť z cudzoložstva, ak by sa znova vydala.
4 Aj vy ste boli podobne podriadení zákonu, ale Kristova smrť vás od neho oslobodila. A teraz patríte inému Pánovi, vzkriesenému Kristovi, aby ste prinášali ovocie Bohu, to znamená, aby ste žili tak, ako sa jemu páči.
5 Kým sme ešte nepoznali Krista, žili sme v zajatí hriechu a ovládali nás hriešne žiadosti -- túžba po tom, čo zákon zakazuje. Robili sme to, čo vedie do záhuby.
6 Ale teraz, keď sme zomreli tomu, čím sme boli spútaní, sme oslobodení od zákona a môžeme slúžiť Bohu skrze Svätého Ducha celkom novým spôsobom -- s celou svojou mysľou a srdcom, a nie zachovávaním kopy predpisov.
Človek a Boží zákon
7 Chceme tým azda povedať, že Božie zákony sú zlé? Isteže nie! Ale bez Božích prikázaní by som nepoznal, čo je hriech. Keby Božie prikázanie nehovorilo: Nepožiadaš!", ani by som nevedel, že žiadostivosť je zlá.
8 Ale to zároveň prebudilo vo mne silnejšiu túžbu po zakázanom ovocí. A tak bez zákona by som nevedel o moci hriechu vo mne.
9 S príchodom zákona do môjho života hriech začal existovať a s hriechom prišla smrť.
10 Ukázalo sa, že prikázanie, ktoré mi malo dať život, prinieslo mi smrť.
11 Hriech využil prikázanie, aby ma oklamal, a tak namiesto života mi priniesol smrť.
12 Zákon sa však sám osebe zhoduje s Božou vôľou; každé prikázanie je sväté, správne a dobré.
13 Môže teda to, čo je sväté, správne a dobré, spôsobiť smrť? Nie, isteže nie! Ale tým, že hriech využil dobro, aby mi prinieslo smrť, prejavil sa ako hriech, a práve zákon ukázal celú hĺbku jeho hriešnosti.
14 Vieme, že zákon pochádza od Boha, ale ja som len slabý človek, ovládaný hriechom.
15 Sám sebe som záhadou, lebo nerobím to, čo chcem, ale to, čo sa mi protiví.
16 Ak však to, čo robím, je proti mojej vôli, tak uznávam, že zákon je dobrý.
17 To znamená, že zlo nekonám ja, ale hriech, ktorý je vo mne.
18 Viem, že moja stará hriešna povaha je celkom skazená. Aj by som chcel robiť dobre, ale nevládzem.
19 Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale zlo, ktoré nechcem.
20 Ak teda robím to, čo nechcem, príčinou toho je, že som otrokom hriechu.
21 A tak objavujem v sebe takýto zákon: chcem robiť dobro, ale konám zlo.
22 Vo svojej najvnútornejšej bytosti túžim plniť Boží zákon,
23 a predsa konám podľa iného zákona, ktorý je vo mne. Tento rozpor medzi mojím dobrým predsavzatím a nesprávnym konaním dokazuje, že som otrokom hriechu.
24 Ja nešťastný človek! Je niekto, kto ma vyslobodí z tohto otroctva?
25 Vďaka Bohu je. Je to náš Pán, Ježiš Kristus. On ma z neho vyslobodil. Vo svojej mysli súhlasím s Božím zákonom, ale v konaní jednako podlieham zákonu hriechu.
Boh chce, aby sme boli slobodní
8 A tak tí, čo patria Kristu, sa už nemusia báť odsúdenia.
2 Pre nich už totiž neplatí zákon hriechu a smrti, lebo oživujúci Duch ich spod tohto zákona vyslobodil.
3 Z pazúrov hriechu sme sa nevymanili tým, že poznáme Božie prikázania, veď nie sme schopní ich dodržiavať, ale Boh našiel iný spôsob, ako nás zachrániť: poslal vlastného Syna v ľudskom tele, podobnom nášmu hriešnemu telu, ktorý zlomil vládu hriechu nad nami tým, že sa sám obetoval za naše hriechy.
4 A tak Kristovou zásluhou môžeme splniť požiadavky zákona, keď nekonáme to, čo chce telo, ale dáme sa viesť Duchom.
5 Tí, čo žijú podľa vlastnej vôle, sú ovládaní sebeckými túžbami. Ale ten, v kom žije Svätý Duch, robí to, čo sa páči Bohu.
6 Staré telesné zmýšľanie prináša smrť, ale Boží Duch dáva pokoj a život.
7 Človek, ktorý myslí iba na seba, vzpiera sa Bohu, nechce sa podrobiť jeho prikázaniam, ba ani nemôže.
8 Je ovládaný svojimi telesnými túžbami, a preto sa Bohu nemôže páčiť.
9 Ale vy nie ste takí. Ak vo vás pôsobí Boží Duch, premáhate svoje telesné žiadosti. No kto nemá Ducha Kristovho, nepatrí jemu.
10 No ak je vo vás Kristus, vaše telo síce podlieha smrti, lebo ste zhrešili, ale Duch dáva život, lebo ste ospravedlnení.
11 Ak je Boží Duch vo vás, tak Boh, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, oživí aj vaše smrteľné telo Duchom, ktorý je vo vás.
12 Preto, milí bratia, už nemusíme podliehať svojej starej povahe a robiť to, k čomu nás núti.
13 Lebo naše staré žiadosti nás ženú do smrti. Ale ak pomocou Ducha víťazíme nad telesnými žiadosťami, budeme žiť.
14 Všetci, ktorí sa dajú viesť Božím Duchom, sú Božími deťmi.
15 A Boží Duch z nás nerobí vystrašených otrokov, ale členov Božej rodiny a dáva nám právo pristupovať k Bohu bez strachu a nazývať ho svojím Otcom.
16 Sám Boží Duch nám dáva vnútornú istotu, že sme Božie deti.
17 A ako deti máme spolu s Kristom aj podiel na jeho bohatstve. A ak teraz trpíme s Kristom, budeme raz mať podiel aj na jeho sláve.
Nádej pre celé stvorenstvo
18 Som presvedčený, že pozemské utrpenie sa nedá ani porovnať so slávou, ktorou nás Boh raz zahrnie.
19 Veď všetko stvorenstvo dychtivo čaká, kedy sa v plnej sláve zjavia Boží synovia.
20 S hriechom prišlo porušenie na všetko stvorené,
21 a predsa je tu nádej na vyslobodenie všetkého tvorstva. Svojim verným dá Boh slobodu a slávu a ostatnému tvorstvu vráti neporušenosť.
22 Veď vidíme, že všetko stvorenstvo vzdychá a stená ako v pôrodných bolestiach.
23 Ba aj my, ktorým Boh ako prísľub budúcej slávy dal svojho Ducha, túžobne očakávame, kedy nás ako svoje deti prijme k sebe a naše telo oslobodí od všetkej porušiteľnosti.
24 Zachránení sme nádejou. Nádej, to je čakanie na to, čo ešte nemáme. Ak to, na čo čakáme, vidíme pred sebou, nepotrebujeme už dúfať.
25 Ale ak dúfame v niečo, čo ešte nevidíme, učíme sa trpezlivosti.
26 Ak sme pritom slabí, prichádza nám na pomoc Svätý Duch, veď často ani nevieme, ako by sme sa mali modliť, aby nás Boh mohol naozaj vypočuť. A vtedy sa za nás prihovára Svätý Duch s vrúcnosťou, aká sa nedá vyjadriť slovami.
27 A Boh, ktorý vidí do najhlbších záhybov ľudského srdca, vie, že Svätý Duch prosí za nás o to, čo sa zhoduje s jeho vôľou.
28 Ale jedno viem iste: všetko, čokoľvek sa stane, slúži na dobré tým, ktorí milujú Boha a ktorých si povolal podľa svojho odvekého plánu.
29 Koho si Boh totiž vyvolil, toho aj určil, aby sa stal podobný jeho Synovi, prvému medzi mnohými bratmi.
30 A koho Boh na to určil, toho aj povolal do svojej blízkosti, ospravedlnil ho a dal mu svoju slávu.
Božia bezmedzná láska
31 Môžeme si ešte čosi viac želať? Keď je Boh s nami, kto môže byť proti nám?
32 Boh, ktorý za nás obetoval vlastného Syna, ako by nám s ním nedaroval všetko?
33 Kto by sa odvážil obžalovať tých, ktorých si Boh vyvolil? Nikto, lebo Boh sám nás zbavil všetkej viny.
34 Kto by sa odvážil nás odsúdiť? Nikto, lebo Kristus za nás nielen zomrel, ale aj vstal z mŕtvych a teraz nás obhajuje pred Otcom.
35 Čo by nás teda mohlo odlúčiť od Krista a jeho lásky? Utrpenie alebo strach? Prenasledovanie? Hlad? Bieda? Nebezpečenstvo alebo sama smrť?
36 Už žalmista o tom napísal: Denne nás vydávajú pre teba na smrť, sme ako ovce na zabitie."
37 A predsa nad tým všetkým víťazíme v moci Ježiša Krista, ktorý nás tak veľmi miluje.
38 Lebo som presvedčený, že nič nás nemôže odlúčiť od jeho lásky: ani smrť ani život, ani anjeli ani démonské sily, ani prítomnosť ani budúcnosť, nijaká moc,
39 ani nebo ani peklo, ani čokoľvek iné v celom tvorstve nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorú Boh dokázal v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.
Zármutok nad Izraelom
9 Ó Izrael! Ó môj národ! Ako veľmi túžim, aby si aj ty našiel cestu ku Kristovi!
2 Trápim sa a srdce ma neprestajne bolí pre teba.
3 Kristus vie a môže to dosvedčiť aj Svätý Duch, že by som radšej sám chcel byť zatratený, keby to mohlo teba zachrániť. Boh vám dal tak mnoho, a predsa ho nechcete poslúchať.
4 Prijal vás ako svoj vyvolený národ, slávne vás viedol dejinami, uzatváral s vami zmluvy, dával vám svoje zákony, naučil vás, ako ho máte uctievať, a dal vám aj krásne zasľúbenia.
5 Mali ste slávnych praotcov a z vášho národa pochádza aj Kristus. Jeho, ktorý je Bohom a Vládcom všetkého, zvelebujeme naveky!
6 Ale Božie slovo neprestalo platiť: Izraelitmi nie sú všetci tí, čo odvodzujú svoj rodokmeň od Abraháma.
7 Aj keď sú to potomkovia Abrahámovi, Boh mal na mysli iba Izáka, keď Sáre sľúbil Syna.
8 To znamená, že nie všetci potomkovia Abraháma sú Božími deťmi, ale iba tí, čo sa narodili z Božieho sľubu.
9 Aj o synoch, ktorých mal Izák so svojou ženou Rebekou,
10 rozhodol Boh už pred ich narodením.
11 Boh určil ich vzájomné postavenie ešte skôr, ako sa o to mohli zaslúžiť. Zdôraznil tým, že má právo rozhodovať o ľuďoch celkom slobodne, bez ohľadu na to, či robia dobre alebo zle.
12 Rebeke oznámil, že starší zo synov bude slúžiť mladšiemu.
13 V Písme sa o tom hovorí: Miloval som Jakoba, ale Ezaua som nenávidel."
Nikto nemá nárok na Božie milosrdenstvo
14 Znamená to azda, že Boh je nespravodlivý? Rozhodne nie!
15 Mojžišovi predsa povedal: Prejavím svoju priazeň, komu chcem, a zľutujem sa, nad kým chcem."
16 Nezáleží teda na tom, či niekto stojí o Božiu priazeň, alebo sa o ňu tvrdo usiluje, ale či sa Boh nad ním zľutuje.
17 Príkladom toho je faraón, egyptský kráľ, ktorý sa postavil proti Božím príkazom. Je o ňom napísané: Ale predsa som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc, aby sa hlásalo moje meno v celej krajine."
18 Boh sa teda zmiluje, nad kým chce, a komu chce, tomu milosť odoprie.
Božie a ľudské meradlá sú iné
19 Možno niekto namietne: Prečo nás teda Boh karhá? Môžeme sa vzoprieť jeho vôli?
20 Ale, človeče, kto si, že si trúfaš hádať sa s Bohom? Hovorí azda výrobok svojmu tvorcovi: Prečo si ma urobil práve takto?
21 Azda sa hrnčiar spytuje hliny, či z nej má sformovať vázu alebo misu?
22 Nemohol aj Boh ukázať svoj hnev, ale aj svoju zhovievavosť voči ľuďom zrelým na potrestanie,
23 a nemá právo prejaviť svoju dobrotu k ľuďom, ktorých zahrnul milosrdenstvom a určil pre večnú slávu?
24 Podobne povolal aj nás, a to nielen Židov, ale aj z pohanských národov,
25 ako to naznačuje už prorok Ozeáš: Ľud, ktorý nie je môj, povolám za svoj ľud a Nemilovanú nazvem Milovanou".
Copyright © 1993 by Biblica