List Galaťanom 1-3
Nádej pre kazdého
Pozdrav
1 Moji milí bratia v Galácii,
prijmite odo mňa i od všetkých, ktorí sú tu so mnou, pozdrav so želaním Božieho pokoja a milosti.
2-3 Píšem vám ako apoštol, ktorého do tejto služby povolal nie človek alebo nejaká organizácia, ale sám Ježiš Kristus a Boh Otec, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych.
4 On sa za nás obetoval podľa Božej vôle, a tak nás vytrhol z tohto zlého sveta.
5 Jeho chceme chváliť a oslavovať naveky.
Jediná cesta k Bohu
6 Veľmi sa čudujem, bratia, ako rýchlo ste sa dali zviesť falošným evanjeliom.
7 Pamätajte, že niet inej cesty, ako je tá, ktorú vám ukázal Kristus. Nedajte sa mýliť tými, čo sa usilujú jeho učenie prekrúcať.
8-9 Stihne ich prísny Boží trest, nech by to bol ktokoľvek, hoci aj anjel z neba.
10 Ozaj si myslíte, že sa usilujem, aby som si získal vašu priazeň? Len Bohu sa chcem ľúbiť, inak by som nebol služobníkom Kristovým.
11 Ubezpečujem vás, bratia, že to, čo som vám zvestoval, nie je ľudský výmysel.
12 Sám Ježiš Kristus sa mi zjavil a poveril ma týmto posolstvom.
Povolanie apoštola Pavla
13 Vy predsa viete, ako som sa správal ešte ako Žid, ako som prenasledoval kresťanov a usiloval sa ich vyhubiť.
14 Nebolo v tom čase horlivejšieho a pravovernejšieho Žida ako ja.
15 Ale Boh si ma dávno pred mojím narodením vo svojej nepochopiteľnej milosti vyvolil,
16 aby mi zjavil pravdu o svojom Synovi, a prikázal mi, aby som niesol toto posolstvo do celého sveta, aj pohanom. Vtedy som sa neradil s ľuďmi,
17 ba ani za apoštolmi do Jeruzalema som nešiel. Odišiel som do Arábie, potom som sa zase vrátil do Damasku.
18 Až po troch rokoch som sa vypravil do Jeruzalema, aby som sa osobne zoznámil s Petrom. Pobudol som u neho dva týždne,
19 ale okrem Jakuba, Ježišovho brata, som sa s inými apoštolmi nestretol.
20 Tak to skutočne bolo. Boh mi je svedkom, že neklamem.
21 Potom som putoval do Sýrie a Cilície,
22 ale v Judsku ma kresťania ešte stále osobne nepoznali.
23 Vedeli iba, že niekdajší nepriateľ a prenasledovateľ kresťanov teraz zvestuje to, proti čomu kedysi tak kruto vystupoval.
24 A chválili za to Boha.
Stretnutie Pavla s apoštolmi
2 Až o štrnásť rokov som sa znova vybral do Jeruzalema, tentoraz s Barnabášom a Títom.
2 Dostal som totiž od Boha pokyn, aby som všetko, čo učím v pohanských krajinách, predložil na uváženie významným osobnostiam cirkvi. Všetko sme v súkromí prerokovali a nikto nemal námietky.
3 Ba ani Títa, ktorý bol Grék, nenútili, aby sa dal obrezať.
4 Otázku obriezky rozvírili až niektorí falošní bratia, ktorým sa nepáčil náš kristovsky slobodný postoj voči nariadeniam Mojžišovho zákona. Chceli by nás znova urobiť otrokmi starých príkazov a zákazov,
5 ale tomu sme sa bránili, aj ubránili. Nikto vás nesmie nútiť, aby ste verili, že spása je v plnení židovských nariadení.
6 Ani nikto z predstaviteľov cirkvi nepokladal za potrebné dodávať niečo k tomu, čo som vás učil. Mimochodom, pred Bohom ani oni nie sú viac ako my, pred Bohom sme si všetci rovní.
7 Naopak, keď Peter, Jakub a Ján, stĺpy kresťanského zboru v Jeruzaleme, videli, ako slávne napreduje Božie dielo medzi pohanmi
8 a že mi v tom Boh pomáha rovnako ako Petrovi v jeho práci medzi Židmi,
9 podali mne i Barnabášovi pravicu na znak súhlasu. Pokračujme ďalej v našej práci," povedali. Vy medzi pohanmi a my medzi Židmi!"
10 Odporúčali nám iba, aby sme nezabúdali na chudobných. A to i mne vždy ležalo na srdci.
11 Keď však Peter prišiel do Antiochie, musel som ho verejne pokarhať, pretože si to ozaj zaslúžil.
12 Prišli k nám totiž niektorí bratia od apoštola Jakuba z Jeruzalema, ktorí veľmi úzkostlivo dbali na dodržiavanie obriezky a iných Mojžišových zákonov. Predtým Peter pokojne stoloval s neobrezanými kresťanmi. Teraz sa však zľakol, čo by na to povedali tí pravoverní", a začal sa od nich izolovať.
13 Po ňom sa takisto správali aj ďalší kresťania zo Židov, dokonca aj Barnabáš sa dal strhnúť týmto pokrytectvom.
14 Keď som to videl, hneď mi bolo jasné, že to nie je v súlade s evanjeliom. Preto som povedal Petrovi verejne pred všetkými: Ty si rodom Žid, ale zákon už dávno nedodržiavaš. Prečo chceš zrazu svojím správaním nútiť bratov z pohanov, aby zachovávali židovské predpisy?
15 My obaja sme síce rodom Židia,
16 ale ako kresťania vieme, že ospravedlnenie nedosahujeme plnením nariadení zákona, ale iba vierou v Ježiša Krista. Skutky podľa zákona nikoho pred Bohom neospravedlnia.
Ospravedlnenie vierou
17 My sa teda usilujeme, aby sme boli ospravedlnení v Kristu.
18 Ale ak by sa ukázalo, že viera v Krista na ospravedlnenie nestačí, že je nevyhnutné dať sa aj obrezať a dodržiavať celý zákon, či by to neznamenalo, že viera v Krista nás vlastne zahubila? Sami vidíte, aký by to bol nezmysel! Veď by som hrešil, keby som teraz podporoval to, proti čomu som až doteraz hovoril!
19 Zákon ma totiž odsúdil na smrť a rozsudok bol vykonaný; to znamená, že môj starý život sa skončil a ja žijem teraz novým životom pre Boha. S Kristom som bol ukrižovaný aj ja.
20 Žijem síce, ale to už nie je môj život, to vo mne žije Kristus. Zmysel tomuto životu dáva viera v Božieho Syna, ktorý ma miloval a obetoval sa za mňa.
21 Nepohŕdam touto Božou milosťou. Keby totiž na ospravedlnenie stačilo plniť nariadenia zákona, bola by obeť Pána Ježiša Krista zbytočná.
Oslobodenie od zákona
3 Ach, vy nerozumní Galaťania, kým ste sa to dali tak zmiasť? Či som vám dosť jasne nevysvetlil význam smrti Ježiša Krista na kríži?
2 Veď povedzte, dostali ste Ducha Svätého preto, že ste zachovávali židovský zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti evanjelia?
3 Ako môžete byť takí zaslepení! Začali ste žiť z Ducha Božieho, a teraz sa chcete spoliehať na skutky?
4 Toľko ste vytrpeli pre Krista -- bolo to azda všetko nadarmo?
5 Znova sa vás spytujem: Daroval vám Boh svojho Ducha a urobil toľko zázrakov medzi vami preto, že ste dodržiavali zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti o spasení?
6 Spomeňte si, čo vraví Písmo o Abrahámovi: Abrahám uveril Bohu, a Boh ho preto uznal za spravodlivého."
7 To predsa znamená, že Božím ľudom, pravými synmi Abraháma, sú tí, čo veria a dôverujú Bohu ako Abrahám.
8 Písmo už dávno poukazovalo na to, že Boh spasí skrze vieru aj pohanov. A tak Boh zvestuje Abrahámovi, že skrze neho budú požehnané všetky národy.
9 Teda tí, čo uveria ako Abrahám, získajú požehnanie s ním.
10 Na druhej strane tí, čo sa spoliehajú na svoje záslužné skutky v plnení zákona, sú pod kliatbou, lebo zákon jasne hovorí: Prekliaty je každý, kto sa previní hoci aj proti jedinému prikázaniu zákona."
11 Je teda jasné, že nijakými skutkami večný život nezískame. Už prorok Habakuk vraví, že spravodlivý bude žiť z viery.
12 Zákon nie je z viery. Tu platí, že iba ten, kto splní všetky jeho predpisy, získa večný život.
13 Z tejto kliatby zákona nás vyslobodil Kristus tým, že vzal naše priestupky aj ich následky -- teda naše prekliatie -- na seba, keď ho povesili na drevený kríž, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve."
14 Požehnanie, ktorým Boh požehnal Abraháma, sa tak rozširuje na všetky národy a skrze vieru môžu všetci prijať aj zasľúbenie Ducha Svätého.
Zákon a zasľúbenie
15 Bratia, veď sami viete, že ak sa raz napíše závet a stane sa právoplatným, nemôže ho už nikto zrušiť, alebo k nemu niečo pridať.
16 Boh sa zaviazal sľubom Abrahámovi a jeho potomkovi -- všimnite si, nehovorí sa tu o potomkoch, teda o celom židovskom národe, ale o jedinom potomkovi, a tým sa myslí Kristus.
17 A tak ani zákon, vydaný až o štyristotridsať rokov neskôr, nemôže zrušiť tento závet, sľub daný Abrahámovi, ktorým sa viera stáva rozhodujúcou pre získanie večného života.
18 Keby sa totiž večný život dal získať plnením ustanovení zákona, nemusel Boh Abrahámovi nič sľubovať. A on tak predsa urobil.
Úloha zákona
19 Načo bol potom ešte potrebný zákon? Na to, aby sme poznali, ako sme sa od Boha vzdialili. A mal platiť iba dovtedy, kým príde ten ohlásený Abrahámov potomok -- Kristus, na ktorom sa Božie zasľúbenie malo naplniť. Zákon priniesli ľuďom anjeli prostredníctvom Mojžiša,
20 no s Abrahámom hovoril Boh osobne, bez prostredníka.
21 Znamená to, že Božie zasľúbenia a Boží zákon sú azda v rozpore? Určite nie! Keby tu bol zákon, ktorý by mohol dať večný život, potom by ozaj bolo možné dosiahnuť ospravedlnenie plnením zákona.
22 Podľa Písma sme však všetci v zajatí hriechu
23 a jedine viera v Ježiša Krista nás môže z tohto otroctva vyslobodiť.
24 Zákon nás strážil ako zajatcov a bol naším vychovávateľom, kým neprišiel Kristus, dávno zasľúbený Záchranca.
25 Keď však prišiel Kristus a my sme skrze vieru v neho dosiahli ospravedlnenie, nepodliehame už v tomto prísnemu vychovávateľovi,
26 pretože v Kristovi sme sa stali deťmi Božími.
27 Všetci, ktorí ste v krste vyznali svoju vieru v Krista, ste s ním spojení.
28 Už nieto rozdielu medzi Židom a pohanom, otrokom a slobodným, mužom a ženou. Všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi.
29 A tak, ak ste Kristovi, ste aj ozajstnými potomkami Abraháma a všetky Božie zasľúbenia, dané Abrahámovi, patria aj vám.
Copyright © 1993 by Biblica