List Galaťanom 2  Nádej pre kazdého

Stretnutie Pavla s apoštolmi

2  Až o štrnásť rokov som sa znova vybral do Jeruzalema, tentoraz s Barnabášom a Títom.

² Dostal som totiž od Boha pokyn, aby som všetko, čo učím v pohanských krajinách, predložil na uváženie významným osobnostiam cirkvi. Všetko sme v súkromí prerokovali a nikto nemal námietky.

³ Ba ani Títa, ktorý bol Grék, nenútili, aby sa dal obrezať.

⁴ Otázku obriezky rozvírili až niektorí falošní bratia, ktorým sa nepáčil náš kristovsky slobodný postoj voči nariadeniam Mojžišovho zákona. Chceli by nás znova urobiť otrokmi starých príkazov a zákazov,

⁵ ale tomu sme sa bránili, aj ubránili. Nikto vás nesmie nútiť, aby ste verili, že spása je v plnení židovských nariadení.

⁶ Ani nikto z predstaviteľov cirkvi nepokladal za potrebné dodávať niečo k tomu, čo som vás učil. Mimochodom, pred Bohom ani oni nie sú viac ako my, pred Bohom sme si všetci rovní.

⁷ Naopak, keď Peter, Jakub a Ján, stĺpy kresťanského zboru v Jeruzaleme, videli, ako slávne napreduje Božie dielo medzi pohanmi

⁸ a že mi v tom Boh pomáha rovnako ako Petrovi v jeho práci medzi Židmi,

⁹ podali mne i Barnabášovi pravicu na znak súhlasu. Pokračujme ďalej v našej práci," povedali. Vy medzi pohanmi a my medzi Židmi!"

¹⁰ Odporúčali nám iba, aby sme nezabúdali na chudobných. A to i mne vždy ležalo na srdci.

¹¹ Keď však Peter prišiel do Antiochie, musel som ho verejne pokarhať, pretože si to ozaj zaslúžil.

¹² Prišli k nám totiž niektorí bratia od apoštola Jakuba z Jeruzalema, ktorí veľmi úzkostlivo dbali na dodržiavanie obriezky a iných Mojžišových zákonov. Predtým Peter pokojne stoloval s neobrezanými kresťanmi. Teraz sa však zľakol, čo by na to povedali tí pravoverní", a začal sa od nich izolovať.

¹³ Po ňom sa takisto správali aj ďalší kresťania zo Židov, dokonca aj Barnabáš sa dal strhnúť týmto pokrytectvom.

¹⁴ Keď som to videl, hneď mi bolo jasné, že to nie je v súlade s evanjeliom. Preto som povedal Petrovi verejne pred všetkými: Ty si rodom Žid, ale zákon už dávno nedodržiavaš. Prečo chceš zrazu svojím správaním nútiť bratov z pohanov, aby zachovávali židovské predpisy?

¹⁵ My obaja sme síce rodom Židia,

¹⁶ ale ako kresťania vieme, že ospravedlnenie nedosahujeme plnením nariadení zákona, ale iba vierou v Ježiša Krista. Skutky podľa zákona nikoho pred Bohom neospravedlnia.

Ospravedlnenie vierou

¹⁷ My sa teda usilujeme, aby sme boli ospravedlnení v Kristu.

¹⁸ Ale ak by sa ukázalo, že viera v Krista na ospravedlnenie nestačí, že je nevyhnutné dať sa aj obrezať a dodržiavať celý zákon, či by to neznamenalo, že viera v Krista nás vlastne zahubila? Sami vidíte, aký by to bol nezmysel! Veď by som hrešil, keby som teraz podporoval to, proti čomu som až doteraz hovoril!

¹⁹ Zákon ma totiž odsúdil na smrť a rozsudok bol vykonaný; to znamená, že môj starý život sa skončil a ja žijem teraz novým životom pre Boha. S Kristom som bol ukrižovaný aj ja.

²⁰ Žijem síce, ale to už nie je môj život, to vo mne žije Kristus. Zmysel tomuto životu dáva viera v Božieho Syna, ktorý ma miloval a obetoval sa za mňa.

²¹ Nepohŕdam touto Božou milosťou. Keby totiž na ospravedlnenie stačilo plniť nariadenia zákona, bola by obeť Pána Ježiša Krista zbytočná.