Evanjelium Podľa Marka 11:1-16:17
Nádej pre kazdého
Vstup do Jeruzalema
11 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a stúpali na Olivový vrch, zbadali pred sebou dedinky Betfage a Betániu.
2 Ježiš poslal dvoch zo svojich učeníkov dopredu a povedal im: Choďte do tamtej dediny pred nami. Hneď na kraji uvidíte pri plote oslíka, na ktorom ešte nikto nejazdil. Odviažte ho a priveďte ku mne.
3 A keby sa vás niekto spýtal, čo to robíte, odpovedzte mu: Pán ho potrebuje, no čoskoro ho vráti."
4 Učeníci odišli a naozaj našli pred jedným domom priviazaného oslíka.
5 Odviazali ho, ale niektorí ľudia, čo tam stáli, sa ich spýtali: Čo to robíte? Prečo odväzujete osla?"
6 Odpovedali tak, ako im poradil Ježiš, a ľudia im dovolili zviera odviesť.
7 Priviedli ho k Ježišovi, prehodili mu cez chrbát plášte a Ježiš naň vysadol.
8 Mnohí ľudia zo zástupu, čo ich sprevádzal, prestierali pred neho svoje plášte, lámali zelené konáre zo stromov a vystielali mu nimi cestu.
9 Pred ním i za ním sa utvoril veľký sprievod a všetci volali:
10 Nech žije kráľ! Sláva tomu, kto prichádza v Božom mene! Nech žije Dávidovo kráľovstvo! Sláva Bohu na výsostiach!"
11 Tak vstúpil Ježiš do Jeruzalema a pobral sa do chrámu. Všetko si tam pozorne prezrel. Keďže bol už večer, odišiel so svojimi dvanástimi učeníkmi na noc do Betánie.
Uschnutý figovník
12 Na druhé ráno, keď vyšli z Betánie, Ježiš bol už veľmi hladný. Z diaľky zazrel figovník bohato obsypaný lístím.
13 Pristúpil bližšie, či by na ňom nenašiel nejaké figy. Ale zistil, že má iba lístie, lebo v tomto ročnom období na ňom figy ešte nerástli.
14 Tu počuli učeníci, ako hovorí stromu: Nech nikto už z teba neje ovocie!"
Ježiš vyháňa kupcov z chrámu
15 Vrátili sa do Jeruzalema a Ježiš vošiel do chrámu. Keď na jeho nádvorí videl stánky s obetnými zvieratami a stoly zmenárnikov, poprevrhoval stánky predavačov i stoly zmenárnikov a kupcov a povyháňal aj kupujúcich.
16 A nedovolil ani, aby niekto prechádzal nádvorím s nádobou.
17 Rozhorčoval sa: Neviete, že je napísané: Môj chrám bude pre všetkých domom modlitby? Ale vy ste ho premenili na brloh lupičov."
18 Počuli to aj veľkňazi a učitelia Zákona a začali kuť plány, ako by sa ho zbavili. Naháňal im strach, lebo ľud bol nadšený jeho učením.
19 A keď nastal večer, opustil Ježiš s učeníkmi mesto.
O sile viery
20 Na druhé ráno, keď šli zasa popri tom figovníku, videli, že je úplne vyschnutý.
21 Peter si spomenul, čo včera povedal Ježiš, a zvolal: Majstre, strom, ktorému si včera zlorečil, vyschol!"
22 Ježiš na to odpovedal: To vás prekvapuje? Božia moc je omnoho väčšia.
23 Keby niekto napríklad povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, stane sa tak. Ale podmienkou je, aby nemal nijaké pochybnosti a bezvýhradne veril, že Boh jeho prosbu splní.
24 Pamätajte si: všetko, o čo s pevnou vierou prosíte, Boh vám naozaj dá.
25 Ale keď sa za niečo modlíte, najprv musíte odpustiť ľuďom to, čo proti nim máte.
26 Lebo ak vy neodpustíte ľuďom, ani Boh neodpustí vám vaše previnenia."
Odkiaľ má Ježiš moc?
27 Ježiš a učeníci zasa prišli do Jeruzalema. Keď Ježiš prechádzal chrámom, zastavili ho veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí vodcovia
28 a spýtali sa ho: Kto ťa poveril takto si tu počínať? Kto ti dal takú moc?"
29 Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, aj ja vám poviem, od koho mám tú moc.
30 Povedzte mi: Jána Krstiteľa poslal Boh alebo ľudia?"
31 Začali sa dohadovať medzi sebou: Ak mu odpovieme, že ho poslal Boh, spýta sa nás, prečo sme mu teda neuverili?
32 Ale ak poprieme, že ho poslal Boh, pobúrime si proti sebe ľud, lebo všetci sú presvedčení, že to bol prorok."
33 A tak napokon odpovedali Ježišovi: Nevieme!" Nato im Ježiš povedal: Ani ja vám teda nepoviem, akou mocou všetko konám."
O vinohradníkovi, ktorý prenajal vinicu
12 Ježiš často hovoril v podobenstvách. Tu je ďalšie z nich: Istý človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, postavil lis na víno a strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a sám odcestoval do cudzej krajiny.
2 Keď nastal čas oberačky, poslal jedného zo sluhov, aby od nájomníkov prevzal diel z úrody, ktorý mu patril.
3 Ale vinohradníci ho zbili a poslali preč s prázdnymi rukami.
4 Majiteľ ta poslal iného. Zaobchádzali s ním ešte horšie, vážne ho zranili na hlave a vyhnali.
5 Poslal teda ďalšieho, no toho zabili. Majiteľ postupne vyslal ešte niekoľkých poslov, ale k všetkým sa správali surovo, niektorých zbili a niektorých usmrtili.
6 Napokon poslal svojho jediného milovaného syna. Domnieval sa, že aspoň naňho budú brať ohľad.
7 Ale keď nájomníci videli, ako prichádza, povedali si: To je jediný dedič. Zabime ho a vinica bude naša.
8 A tak ho chytili, zmlátili na smrť a jeho mŕtve telo vyhodili z vinice.
9 Čo myslíte, čo urobí majiteľ, keď sa to dozvie? Príde osobne, všetkých dá pozabíjať a vinicu prenajme iným.
10 Spomeňte si, čo je napísané v Písme:Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným, najdôležitejším v celej stavbe.
11 To vykonal Pán a to je zázrak v našich očiach. "
12 Židovskí vodcovia pochopili, že tento príbeh sa vzťahuje na nich. Radi by sa ho boli zmocnili, ale báli sa naňho siahnuť zo strachu pred ľuďmi. A tak sa toho museli predbežne vzdať a odísť.
Spor o daň cisárovi
13 Poslali za ním niekoľko farizejov a Herodesových prívržencov, aby ho prichytili v reči a mohli ho obžalovať.
14 Povedali: Majstre, vieme, že ti ide o pravdu a že sa vo svojich názoroch nedáš nikým ovplyvniť. Učíš ľudí pravej ceste k Bohu. Povedz nám: máme platiť Rímu dane, alebo nie?"
15 Ježiš postrehol pascu, ktorú mu nastavili, a povedal: Ukážte mi peniaz!"
16 Podali mu rímsku mincu. Spýtal sa ich: Čí obraz a meno je na tejto minci?" Odpovedali: Rímskeho cisára." --
17 Tak dajte cisárovi, čo patrí cisárovi, a čo je Božie, dajte Bohu." Takúto odpoveď nečakali.
Spor o vzkriesenie
18 Potom prišli k nemu so zákernou otázkou saduceji, ktorí neverili vo vzkriesenie z mŕtvych, a dali mu takúto otázku:
19 Majstre, v Mojžišovom zákone je napísané: Ak zomrie ženatý muž a nezanechá po sebe nijakého dediča, je jeho slobodný brat povinný oženiť sa s vdovou a splodiť bratovi potomka.
20 Teraz ti vyrozprávame príbeh: Bolo sedem bratov. Najstarší sa oženil, onedlho však zomrel a nezanechal po sebe nijaké deti.
21 Oženil sa s vdovou druhý brat, ale aj ten zomrel bezdetný.
22 Tak to pokračovalo, až zomrel aj posledný. Napokon zomrela aj žena.
23 Naša otázka znie: Komu bude patriť táto žena po vzkriesení? Veď bola manželkou všetkých siedmich bratov!"
24 Ježiš odpovedal: Vaša chyba je v tom, že nepoznáte Písmo a neveríte v Božiu moc.
25 Manželstvo patrí k pozemskému životu. Keď ľudia vstanú z mŕtvych, nebudú sa ženiť a vydávať, ale budú žiť ako anjeli.
26 A pokiaľ ide o zmŕtvychvstanie, nečítali ste o Mojžišovi, ako sa mu Boh ozval z horiaceho kra: Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov?
27 Boh predsa nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. V tomto sa hlboko mýlite!"
Najdôležitejšie prikázanie
28 Tieto rozhovory sledoval jeden z učiteľov Zákona a Ježišova odpoveď saducejom sa mu veľmi zapáčila. A tak sa ho spýtal: Ktoré prikázanie je najdôležitejšie?"
29 Ježiš mu odpovedal: Najdôležitejšie prikázanie znie takto: Počuj, Izrael! Pán Boh je jediný Pán.
30 Miluj ho z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej svojej sily!
31 A druhé prikázanie je: Miluj iných ľudí tak, ako miluješ seba! Niet dôležitejších prikázaní, ako sú tieto."
32 Správne si to povedal," súhlasil učiteľ Zákona. Je len jeden Boh a okrem neho iného niet.
33 Milovať ho z celého srdca, celým rozumom a z celej sily svojej vôle a iných ľudí milovať ako seba, to je viac ako všetky obete zvierat na oltári."
34 Keď Ježiš počul, ako správne to pochopil, povedal mu: Ty nie si ďaleko od Božieho kráľovstva." Potom sa ho už nikto neodvážil obťažovať otázkami.
Kto je Kristus?
35 Neskôr, keď Ježiš učil v chráme, spýtal sa: Z čoho učitelia Zákona usudzujú, že Kristus musí byť potomkom kráľa Dávida?
36 Veď sám Dávid, inšpirovaný Duchom Svätým, napísal: Boh povedal môjmu Pánovi: Seď na čestnom mieste vedľa mňa, kým ti všetkých nepriateľov nepoložím pod nohy.
37 Ak ho Dávid nazýva svojím Pánom, ako by mohol byť teda Dávidovým synom?"
38 Ježiš mal vždy mnoho nadšených poslucháčov. Raz ich varoval: Dajte si pozor na učiteľov Zákona, ktorí sa radi honosne obliekajú a čakajú, že ich ľudia budú úctivo zdraviť a klaňať sa im.
39 Radi vyhľadávajú predné miesta v modlitebniach a čestné miesta na hostinách.
40 Radi vyjedajú domy vdov a dlho sa modlievajú na verejnosti, aby ich všetci videli. Pretože iných učia, no sami sa takto správajú, Boh ich tým prísnejšie potrestá."
Dar vdovy
41 Raz si Ježiš sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako ľudia vhadzujú do nej peniaze. Mnohí bohatí vkladali do nej vysoké sumy.
42 No tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila do pokladnice iba dve drobné mince.
43 Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: Viete, že táto chudobná vdova dala vlastne viac ako boháči?
44 Tí dávali iba to, čo im zvyšovalo, ale táto vdova dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie."
Príznaky konca
13 Keď Ježiš vychádzal z chrámu, upozornil ho jeden z učeníkov: Pozri, Majstre, z akých kameňov je postavená tá veľkolepá stavba!"
2 Ježiš mu na to odpovedal: Z tejto nádhernej stavby nezostane kameň na kameni. Všetko bude zrúcané."
3 Potom sa utiahol na tiché miesto na svahu Olivového vrchu, odkiaľ bol výhľad na chrám. Peter, Jakub, Ján a Andrej sa ho spytovali,
4 kedy nastane tá pohroma a čo tomu bude predchádzať.
5 Ježiš im odpovedal: Dajte si pozor, aby vás niekto neoklamal a nezviedol.
6 Mnohí totiž prídu a budú tvrdiť, že oni spasia svet. A žiaľ, mnohých naozaj zmätú.
7 Na mnohých miestach vypuknú vojny a nepokoje. Ale neľakajte sa, to bude znamenie konca, ale ešte nie koniec sveta.
8 Národy a mocnosti budú viesť proti sebe vojny. V mnohých častiach sveta budú zemetrasenia a nastane hlad.
9 Ale to bude len začiatok bolestí nového veku.
Keď sa to začne diať, dajte si pozor. Budú vás vláčiť po súdoch, budú vás biť v synagógach, vodiť pred vládcov a kráľov a obvinia vás, že ste moji nasledovníci. No takto sa vám naskytne príležitosť vydať svedectvo o tom, že ja som prišiel zachrániť svet.
10 Prv ako nastane koniec sveta, musia sa o mne dozvedieť všetky národy.
11 Keď vás budú vypočúvať, netrápte sa vopred, čo budete hovoriť. Svätý Duch vám v pravej chvíli dá pravé slová.
12 Budú to ťažké časy: brat vydá na smrť svojho brata, otec syna. Deti sa postavia proti rodičom a pripravia ich o život.
13 A vy? Vás budú všetci nenávidieť len zato, že ste moji. Ale každý, kto vytrvá do konca a nezaprie ma, bude spasený.
14 To, čo sa bude diať tu v Jeruzaleme, bude obrazom udalostí na konci sveta. Keď však chrám bude spustošený a znesvätený -- kto čítaš, rozumej -- nečakajte na nič a utečte do hôr.
15 Ak budete v hornej časti domu, nebežte už dolu, aby ste si niečo so sebou vzali.
16 Ak budete pracovať na poli, nechoďte sa domov obliecť.
17 Zle bude v tých dňoch ženám, čo čakajú dieťa, a pridájajúcim matkám.
18 Proste Boha, aby ste nemuseli utekať v zime.
19 Lebo nastanú dni ťažkého súženia, aké tu od stvorenia sveta ešte nebolo a nikdy už ani nebude.
20 Keby Boh tieto dni neskrátil, ani jeden človek by toto utrpenie neprežil. Ale skráti ich, aby zachránil svojich vyvolených.
21 A keď vám niekto povie: Pozri, tento alebo tamten je spasiteľ -- neverte!
22 Vynorí sa mnoho falošných prorokov a budú robiť aj všelijaké zázraky, len aby zviedli tých, čo patria Bohu -- keby to bolo možné.
23 Vopred vás varujem, dajte si na nich pozor!"
Kristov druhý príchod
24 Po dňoch tohto strašného utrpenia sa slnko zatmie, mesiac prestane svietiť,
25 hviezdy sa vychýlia zo svojich dráh a vesmírne sily sa zachvejú.
26 Vtedy všetci ľudia uvidia mňa, Syna človeka, ako prichádzam v oblakoch s mocou a slávou.
27 A vyšlem svojich poslov, aby zhromaždili mojich vyvolených zo všetkých strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.
28 Poučte sa z prirovnania o figovníku. Keď sa jeho konáre nalievajú miazgou a pučia listy, viete, že sa blíži leto.
29 A takisto keď uvidíte, že sa dejú veci, o ktorých som vám hovoril, vedzte, že koniec je blízko, predo dvermi.
30 Už vaša generácia sa presvedčí o pravdivosti mojich slov.
31 Nebo aj zem pominú, ale moje slová nikdy nestratia platnosť."
Buďte pripravení
32 Nikto nevie, kedy nastane koniec, nevedia to ani anjeli, ba ani ja sám. Presný deň a hodinu pozná iba Otec.
33 A keďže neviete, kedy ten čas príde, buďte bdelí a modlite sa!
34 Môj príchod možno prirovnať k návratu muža, ktorý odcestoval do cudzích krajov. Prv ako odišiel, každého zamestnanca poveril nejakou prácou, ktorú má zatiaľ vykonať, a vrátnikovi kázal dávať pozor.
35 Aj vy buďte ostražití. Veď neviete, kedy sa má Pán vrátiť. Môže to byť večer, v noci, na svitaní alebo za bieleho dňa.
36 Nerád by som vás našiel spať, keď nečakane prídem.
37 Tieto slová platia vám, ale aj ostatným ľuďom. Musíte bdieť a byť vždy pripravení!"
Sprisahanie proti Ježišovi
14 Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a učitelia Zákona už dávno hľadali vhodnú príležitosť, ako by sa Ježiša tajne zmocnili a dali ho zabiť.
2 Ale nesmieme to urobiť cez Veľkú noc, lebo by sa ľud mohol vzbúriť," vraveli.
3 Ježiš bol v tom čase v Betánii hosťom Šimona, ktorý kedysi trpel malomocenstvom. Práve sedeli pri stole, keď do domu vstúpila žena s alabastrovou nádobkou drahocenného voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila nádobku a olej vyliala Ježišovi na hlavu.
4 Niektorí sa rozhorčovali: Načo také zbytočné mrhanie?
5 Veď ten olej má obrovskú cenu! Mali sme ho radšej predať a peniaze rozdať chudobným!"
6 Ale Ježiš im povedal: Nechajte ju. Prečo jej to zazlievate? Preukázala mi dobro.
7 Chudobných bude vždy dosť a budete mať príležitosť im pomáhať, ale ja už nebudem dlho s vami.
8 Urobila, čo mohla: už vopred natrela moje telo, ako sa to robieva pred pohrebom.
9 Počujte, čo vám poviem: Kdekoľvek na svete sa bude hlásať radostná zvesť o záchrane, tam sa bude pripomínať aj tento jej čin."
10 Tu vstal Judáš Iškariotský, jeden z dvanástich učeníkov, a pobral sa k veľkňazom, aby Ježiša zradil.
11 Keď veľkňazi vypočuli Judáša, veľmi sa potešili a sľúbili mu odmenu. Odvtedy Judáš striehol na vhodnú príležitosť, aby ho zradil.
Príprava veľkonočnej večere
12 V prvý deň sviatkov nekvasených chlebov, keď sa zabíjal a jedol veľkonočný baránok, spýtali sa učeníci Ježiša: Kde máme pripraviť veľkonočnú večeru?"
13 Ježiš vybral dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do mesta, stretnete tam človeka, ktorý bude niesť džbán s vodou. Choďte za ním,
14 vojdite do domu, do ktorého vstúpi, a povedzte majiteľovi:Náš Majster nás posiela, aby si nám ukázal miestnosť, kde budeme jesť veľkonočného baránka.
15 A on vás zavedie do hornej priestrannej, už nachystanej dvorany. Tam pripravte večeru."
16 Dvaja učeníci šli teda do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočnú večeru.
Označenie zradcu
17 Večer ta prišiel Ježiš aj s učeníkmi.
18 Keď sedeli pri stole a jedli, obrátil sa na nich: Počujte, čo vám teraz poviem: Jeden z vás, ktorí ste teraz so mnou pri stole, ma zradí."
19 Učeníkov to ohúrilo a spytovali sa jeden po druhom: Som to azda ja?"
20 Zopakoval im: Je to jeden z vás dvanástich, ktorý si naberá z jednej misy so mnou.
21 Syn človeka musí zomrieť, ako to predpovedali proroci, ale beda tomu, kto Syna človeka zrádza. Bolo by mu lepšie, keby sa vôbec nebol narodil."
22 Keď jedli, vzal chlieb, poďakoval zaň Bohu, lámal ho a podával im ho so slovami: Jedzte, to je moje telo!"
23 Potom vzal kalich s vínom, aj zaň sa poďakoval a podal ho učeníkom. Pili z neho všetci.
24 Pritom im vravel: To je moja krv, preliata za mnohých ako pečať novej zmluvy medzi Bohom a človekom.
25 A hovorím vám, že odteraz už nebudem piť z plodu viniča až dovtedy, keď budem piť z nového kalicha v Božom kráľovstve."
26 Napokon zaspievali pieseň a vyšli na Olivový vrch.
27 Cestou ich Ježiš upozornil: Túto noc ma všetci opustíte. Prorok o tom napísal:Zabijú pastiera a ovce sa rozpŕchnu.
28 Ale vstanem z mŕtvych a pôjdem napred do Galiley, kde sa stretneme."
29 Peter sa zariekal: Aj keby ťa všetci zradili, ja ťa neopustím."
30 Ježiš mu odpovedal: Zapamätaj si, čo ti poviem: Skôr ako kohút ráno druhý raz zakikiríka, tri razy ma zaprieš."
31 Ale Peter ešte zápalistejšie tvrdil: Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem." Aj ostatní sa takto zariekali.
32 Prišli do olivového sadu zvaného Getsemanská záhrada. Tu povedal Ježiš učeníkom: Počkajte na mňa, kým sa pomodlím."
33 Vzal so sebou iba Petra, Jakuba a Jána. Zrazu na neho doľahol strach a úzkosť.
34 Priznal sa im: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou."
35 Odišiel kúsok ďalej, padol na zem a modlil sa, aby, ak je to možné, nemusel podstúpiť strašné utrpenie, ktoré ho čaká.
36 Volal: Otče, Otče, ty všetko môžeš. Nedaj mi piť z tohto kalicha utrpenia. Ale nech sa stane, ako ty chceš, nie ako ja."
37 Vrátil sa k trom učeníkom a videl, že spia. Prebudil Petra: Šimon, ty spíš? Nevydržal si bdieť so mnou ani hodinku?
38 Bdejte a modlite sa, aby ste obstáli v prichádzajúcej skúške. Viem, aj by ste chceli, ale telo je slabé."
39 A znova sa vzdialil a opakoval tú istú modlitbu.
40 Keď sa vrátil, učeníci znova spali. Pre únavu nevládali premôcť spánok, no nevedeli, čo povedať na ospravedlnenie.
41 Keď prišiel tretí raz, povedal im: Ešte spíte? Ešte odpočívate? Už dosť! Prichádza chvíľa, keď Syna človeka vydajú do rúk zlých ľudí.
42 Vstaňte a poďte, môj zradca je už tu!"
43 Len čo to dopovedal, prišiel Judáš, jeden z jeho dvanástich učeníkov, a s ním veľký zástup mužov ozbrojených mečmi a palicami. Poslali ich veľkňazi, učitelia Zákona a vodcovia ľudu.
44 Zradca si s nimi dohovoril znamenie: Koho bozkám, to je on. Chyťte ho a odveďte."
45 Ihneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Pozdravujem ťa, Majstre!" a bozkal ho.
46 Ozbrojenci ihneď Ježiša lapili a zajali.
47 Jeden z učeníkov vytasil meč a sekol jedného z útočníkov tak, že mu odťal ucho.
48 Ježiš im povedal: Som azda nejaký nebezpečný burič, že ste ma prišli zajať s mečmi a palicami?
49 Veď som predsa každý deň učil v chráme. Tam ste si na mňa netrúfli? Ale muselo sa to stať takto, aby sa splnila predpoveď prorokov."
50 Vyľakaní učeníci sa rozpŕchli. Len jeden chlapec s plachtou prehodenou cez holé telo sledoval Ježiša z diaľky.
51 Keď sa ho strážcovia pokúsili zadržať, vytrhol sa im z rúk.
52 Plachtu im nechal a utiekol.
Ježiš pred súdom
53 Ježiša odviedli k veľkňazovi, kde sa hneď zhromaždili najvyšší kňazi, učitelia Zákona a vodcovia ľudu.
54 Peter sa opatrne pobral za nimi a dostal sa až na nádvorie veľkňazovho paláca. Tam sa zamiešal medzi strážcov a zohrieval sa pri ohni.
55 Medzitým veľkňaz a jeho poradný zbor márne hľadali dôkazy proti Ježišovi, aby ho mohli obviniť a odsúdiť na smrť.
56 Našli sa síce mnohí falošní svedkovia, ale ich výpovede si odporovali.
57 Napokon niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili:
58 Počuli sme ho, ako hovoril:Zbúram tento chrám postavený ľudskými rukami a za tri dni postavím iný bez pomoci ľudských rúk. "
59 Ale ani tieto výpovede sa nezhodovali.
60 Tu sa ujal slova veľkňaz a spýtal sa Ježiša: Ako vyvrátiš tieto obvinenia? Čo uvedieš na svoju obhajobu?"
61 Ale Ježiš mlčal a neobhajoval sa.
Veľkňaz sa ho znova spýtal: Si Kristus, Boží Syn?"
62 Ježiš odpovedal: Áno, som. Uvidíte ma, ako sedím po pravom boku Všemohúceho a ako sa vraciam na zem v nebeských oblakoch."
63 Tu veľkňaz roztrhol svoje vrchné rúcho na znak pobúrenia a povedal: Stačí! Nepotrebujeme ďalších svedkov.
64 Sami ste počuli, ako sa rúha. Aký rozsudok si zaslúži?"
Jednohlasne ho odsúdili na smrť.
65 Niektorí začali naňho pľuvať, zaviazali mu oči, bili ho po tvári a pokrikovali naňho: Kto ťa udrel, ty prorok?" Aj strážcovia sa doňho pustili a bili ho palicami.
Peter zaprie Ježiša
66 Medzitým jedna z veľkňazových slúžok zbadala Petra pri ohni,
67 premerala si ho a povedala: Aj ty si jeden z tých, čo chodili s tým Ježišom Nazaretským!"
68 Preľaknutý Peter sa vyhováral: Nechápem, o čom to hovoríš!" Nenápadne sa vykradol z nádvoria a vtom prvý raz zakikiríkal kohút.
69 Slúžka ho po chvíli opäť zazrela a upozornila okolostojacich: Ten človek je jeden z Ježišových nasledovníkov!"
70 Ale Peter to znova poprel. No o chvíľu ktosi z tých, čo tam stáli, doňho začal dorážať: Určite k nim patríš, si predsa z Galiley, aj reč ťa prezrádza!"
71 Ale Peter sa začal zaklínať a zaprisahávať: Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte!"
72 Vtom kohút zakikiríkal druhý raz. A tu si Peter spomenul na Ježišove slová: Skôr ako kohút druhý raz zakikiríka, tri razy ma zaprieš." Odišiel a rozplakal sa.
Ježiš pred Pilátom
15 Zavčasu ráno sa veľkňazi, vodcovia ľudu a učitelia Zákona -- celá veľrada -- uzniesli vydať Ježiša rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. Spútali ho a odviedli k nemu.
2 Pilát sa ho spýtal: Ty si teda kráľ Židov?" Ježiš mu odpovedal: Ty to hovoríš."
3 Potom ho veľkňazi obvinili z mnohých zločinov.
4 Pilát sa ho znova spýtal: Prečo sa nebrániš? Čím vyvrátiš všetky tie žaloby?"
5 Ale Ježiš na Pilátovo prekvapenie stále mlčal.
6 Cez sviatky Pilát pravidelne prepúšťal Židom jedného väzňa, o ktorého požiadali.
7 Práve sedel vo väzení istý Barabáš, ktorý sa spolu s inými vzbúrencami dopustil vraždy.
8 Pred Pilátovým palácom sa zhromaždil zástup a začal sa domáhať každoročnej amnestie.
9 Pilát sa ich spýtal: Chcete, aby som vám prepustil toho židovského kráľa?"
10 Vedel totiž, že sa proti nemu zo závisti sprisahali veľkňazi.
11 Ale tí nahovorili zástup, aby žiadal milosť pre Barabáša.
12 Pilát sa ich spýtal: A čo chcete, aby som urobil s mužom, ktorého voláte židovským kráľom?"
13 Dav reval: Ukrižuj ho!" Pilát namietal: Ale za aký zločin?" No dav vrieskal ešte hlasnejšie:
14 Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!"
15 Pilát im chcel urobiť po vôli, prepustil teda Barabáša, Ježiša dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
Posmech vojakov
16 Rímski vojaci odviedli Ježiša na nádvorie paláca a zvolali celú rotu.
17 Zahalili ho do purpurovej látky ako do kráľovského plášťa, uplietli z tŕnia veniec a nasadili mu ho na hlavu ako korunu.
18 Posmešne naňho pokrikovali: Nech žije židovský kráľ!"
19 Bili ho palicou po hlave, pľuvali naňho, kľakali si pred ním a klaňali sa mu.
20 Keď sa mu do vôle naposmievali, vyzliekli mu zasa plášť, obliekli mu jeho vlastné šaty a viedli ho na popravisko.
Ukrižovanie
21 Cestou stretli Šimona z Cyrény, otca neskorších kresťanov Alexandra a Rúfa, ktorý sa vracal z poľa.
22 Prinútili ho, aby pomohol niesť Ježišovi kríž. Ježiša priviedli na popravisko, ktoré sa volalo Golgota, čo znamená Lebka.
23 Ponúkli mu víno zmiešané s omamnou myrhou, ale odmietol.
24 Potom ho pribili na kríž a jeho odev si rozdelili medzi sebou losovaním.
25 Bolo deväť hodín ráno, keď ho ukrižovali.
26 Nad hlavu mu pripevnili tabuľku s nápisom, ktorý oznamoval, akého zločinu sa dopustil: ŽIDOVSKÝ KRÁĽ.
27 Zároveň s ním ukrižovali dvoch zločincov, jedného po pravej, druhého po ľavej strane.
28 Tak sa splnila predpoveď proroka Izaiáša: Zaradili ho medzi zločincov."
29 Tí, čo prechádzali okolo, urážali ho a posmievali sa mu: Aha! Chcel nám zbúrať chrám a za tri dni ho znova postaviť!
30 Ak si taký mocný, pomôž si a zostúp z kríža!"
31 Medzi posmievačmi boli aj veľkňazi a učitelia Zákona a hovorili jeden druhému: Iným pomáhal, ale sebe pomôcť nemôže.
32 Hej, Mesiáš, zasľúbený kráľ Izraela, nože zostúp z kríža! Potom ti uveríme!" Ešte aj zločinci, ktorí umierali spolu s ním, si z neho robili posmech.
Ježišova smrť
33 Okolo obeda zrazu nastala tma v celom kraji a trvala až do tretej hodiny.
34 O tretej zvolal Ježiš silným hlasom: Eloi, Eloi, lama sabachtani?" Sú to úvodné slová dvadsiateho druhého žalmu: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
35 Niektorí, čo stáli pod krížom, mu nerozumeli a domnievali sa, že volá na pomoc proroka Eliáša.
36 Pribehol jeden z nich, nastokol na tyč špongiu namočenú do octu a podal mu ju so slovami: Počkajte, uvidíme, či mu Eliáš príde na pomoc!"
37 Tu Ježiš ešte raz vykríkol a zomrel.
38 V tej chvíli sa opona v chráme roztrhla napoly odhora až nadol.
39 Keď rímsky stotník, ktorý stál pri kríži, videl, ako Ježiš zomieral, zvolal: Ten človek bol naozaj Syn Boží!"
40 Obďaleč stálo niekoľko žien a pozorovalo všetko, čo sa deje. Bola medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozefa, a Salome.
41 Tie v neho uverili už kedysi v Galilei a od tých čias sa oňho starali. A boli tu aj iné ženy, ktoré s ním prišli do Jeruzalema.
Ježišov pohreb
42 Nastal piatočný večer, pre Židov začiatok sobotného sviatku.
43 Jozef z Arimatey, vážený člen židovskej rady, ktorý tiež očakával kráľovstvo Božie, sa odvážil predstúpiť pred Piláta a požiadal ho o Ježišovo telo.
44 Pilát sa začudoval, že Ježiš už zomrel. Dal si zavolať stotníka a spýtal sa ho, ako dlho je už Ježiš mŕtvy.
45 Keď mu stotník potvrdil Ježišovu smrť, prikázal, aby dali mŕtve telo Jozefovi.
46 Ten kúpil plátno, sňal Ježišovo telo z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do vlastnej hrobky, vytesanej v skale. Vchod do hrobu privalili balvanom.
47 Mária Magdaléna a Mária Jozefova sa prizerali, kde Ježiša pochovali.
Prázdny hrob
16 Jakubova matka Mária a Salome nakúpili voňavé masti, aby nimi podľa židovskej obyčaje natreli Ježišovo telo.
2 Zavčasu ráno v prvý deň týždňa, len čo vyšlo slnko, pobrali sa k hrobu.
3 Idúcky sa zhovárali o tom, kto im odvalí kameň, ktorým je vchod zatarasený.
4 Keď ta došli, pozreli na hrob a zistili, že obrovský kameň tam nie je.
5 Vstúpili do hrobky a na pravej strane videli sedieť mladého muža v bielom odeve.
6 Náramne sa preľakli. Nebojte sa!" upokojoval ich. Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorého ukrižovali? Nie je tu, vstal z mŕtvych! Pozrite sa na miesto, kde ho položili: je prázdne.
7 Choďte a oznámte jeho učeníkom, najmä Petrovi: Ježiš ide pred vami do Galiley. Stretnete sa tam s ním, tak ako vám to oznámil pred svojou smrťou."
8 Ženy vybehli z hrobky a celé predesené utekali preč. Triasli sa od hrôzy a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.
Stretnutie so vzkrieseným Ježišom
9 Ježiš Kristus vstal z mŕtvych v nedeľu zavčasu ráno. Najprv sa ukázal Márii Magdaléne, žene, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov.
10 Tá bežala k Ježišovým učeníkom, ktorých našla plačúcich a zúfalých, a oznámila im: Ježiš žije! Videla som ho!"
11 Ale neuverili jej.
12 Potom sa ukázal dvom učeníkom, ktorí šli z Jeruzalema na vidiek.
13 Keď ho poznali, vrátili sa oznámiť to ostatným, ale ani im nikto neveril.
14 Neskôr sa ukázal svojim jedenástim učeníkom, práve keď jedli. Karhal ich pre nevieru i preto, že tak zanovito odmietali uveriť, že je živý.
15 Potom ich poveril úlohou: Choďte do celého sveta a všetkým ľuďom oznamujte radostnú správu:
16 kto uverí vo mňa a dá sa pokrstiť, bude zachránený. Ale toho, kto odmietne veriť, Boh odsúdi.
17 Tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: Budú v mojom mene vyháňať démonov a hovoriť novými jazykmi.
Copyright © 1993 by Biblica