Evanjelium Podľa Marka 1:1-7:7
Nádej pre kazdého
Ján Krstiteľ
1 Úžasný príbeh o Ježišovi Kristovi, Božom Synovi, sa začína takto:
2 V knihe, ktorú napísal dávny prorok Izaiáš, oznámil Boh, že pošle svojho Syna na zem, no najprv príde zvláštny posol a pripraví svet na jeho príchod. Tento posol bude žiť na vyprahnutej púšti," oznamoval Izaiáš,
3 a bude hlásať, že každý musí zmeniť svoj život a pripraviť sa na Pánov príchod."
4 Týmto poslom bol Ján Krstiteľ. Býval na púšti a nabádal ľudí, aby sa dali pokrstiť, a takto dali najavo, že sa odvracajú od svojich hriechov a túžia, aby im ich Pán Boh odpustil.
5 Ľudia z Jeruzalema i z celého Judska sa pobrali na judskú púšť, aby ho videli a počuli. Keď vyznali svoje hriechy, Ján ich pokrstil v rieke Jordán.
6 Nosil odev z ťavej srsti a bol prepásaný koženým opaskom, kobylky a med divých včiel mu boli pokrmom.
7 Tu je úryvok z jeho kázne:
Čoskoro po mne príde ktosi omnoho väčší ako ja. Nie som hodný ani, aby som sa zohol a rozviazal mu remienok na obuvi.
8 Ja vás krstím vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým."
Ján pokrstí Ježiša v Jordáne
9 Potom istého dňa prišiel Ježiš do Nazareta v Galilei a Ján ho pokrstil v Jordáne.
10 Vo chvíli, keď vystupoval z vody na breh, videl, ako sa otvorilo nebo a na hlavu sa mu zniesol Svätý Duch v podobe holubice.
11 Tu zaznel z neba hlas: Ty si môj milovaný Syn, moja radosť."
Ježiš vystavený satanovým pokušeniam
12 Hneď nato vnukol Svätý Duch Ježišovi, aby odišiel na púšť do samoty.
13 Strávil tam štyridsať dní sám medzi divou zverou, vystavený satanovým pokušeniam. No potom prišli anjeli a starali sa oňho.
Začiatok Ježišovej činnosti
14 Neskôr, keď kráľ Herodes uväznil Jána, prišiel Ježiš do Galiley a zvestoval tam Božie radostné posolstvo:
15 Nadišiel už čas. Božie kráľovstvo je blízko. Odvráťte sa od svojich hriechov a uverte tejto radostnej správe!"
Povolanie učeníkov
16 V istý deň, keď Ježiš šiel po brehu Galilejského mora, zbadal Šimona a jeho brata Andreja, ako hádžu do vody siete, lebo sa živili rybárstvom.
17 Ježiš na nich zavolal: Poďte za mnou! Ja vás urobím rybármi ľudí!"
18 Ihneď nechali všetko tak a odišli s ním.
19 Kúsok ďalej videl pri brehu Zebedejových synov Jakuba a Jána, ako v člne opravujú potrhané siete.
20 Aj ich zavolal a oni ihneď nechali svojho otca Zebedeja v člne s najatými pomocníkmi a pobrali sa za ním.
Ježiš dokazuje svoju moc
21 Ježiš i jeho družina prišli do mesta Kafarnauma a hneď v prvú sobotu vošli do židovskej modlitebne -- synagógy, kde Ježiš začal kázať.
22 Poslucháči žasli, lebo hovoril neobyčajne presvedčivo. Bolo to čosi celkom iné, ako počúvali doposiaľ od učiteľov Zákona.
23 Bol tam istý muž posadnutý démonom a začal vykrikovať:
24 Ježiš z Nazareta, prečo nás trápiš? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: ten Svätý Boží Syn!"
25 Ježiš rázne pohrozil démonovi, aby stíchol a vyšiel z muža.
26 Vtom démon zreval, divoko tým mužom zalomcoval a opustil ho.
27 Poslucháčov sa zmocnil úžas a začali sa dohadovať, čo sa stalo. Čo to je? Nové učenie?" spytovali sa vzrušene. Ako to, že aj zlí duchovia poslúchajú jeho rozkazy?"
28 Správa o tom, čo vykonal, sa rýchlo rozšírila po celom území Galiley.
Ježiš uzdravuje chorých
29 Keď potom vyšiel zo synagógy, pobral sa s učeníkmi do Šimonovho a Andrejovho domu.
30 Tu našli Šimonovu svokru ležať chorú v posteli s vysokou horúčkou. Povedali Ježišovi, čo ju trápi.
31 Pristúpil k jej lôžku, chytil ju za ruku a pomohol jej sadnúť si. Horúčka jej ihneď klesla, vstala a pripravila im obed.
32 Večer, keď zapadlo slnko, bolo nádvorie plné chorých a posadnutých démonmi, ktorých k nemu priviedli, aby ich uzdravil,
33 a pred domom sa zhromaždil a pozoroval ho obrovský zástup ľudí z celého mesta.
34 V ten večer uzdravil veľký počet chorých a mnohých démonov vyhnal z ich obetí. Ale nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že je Mesiáš -- Svätý Boží Syn.
35 Na druhé ráno vstal Ježiš ešte pred svitaním a odišiel na osamelé miesto, kde sa mohol v pokoji modliť.
36 O trochu neskôr ho Šimon aj ostatní učeníci šli hľadať.
37 Keď ho našli, vraveli mu: Každý sa spytuje len na teba!"
38 On im odpovedal: Musím ísť do okolitých dedín a oznámiť ľuďom moje posolstvo, veď preto som prišiel."
39 A potom kázal v synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov.
Uzdravenie malomocného
40 Raz k nemu pristúpil človek postihnutý malomocenstvom, hodil sa pred ním na kolená a úpenlivo ho prosil: Pane, ja viem, že ma môžeš uzdraviť, ak budeš chcieť!"
41 Ježišovi ho prišlo ľúto, natiahol ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, aby si bol čistý!"
42 Len čo vyslovil tieto slová, nezostalo po malomocenstve ani stopy.
43 Ale Ježiš mu prísne nariadil: Choď a ukáž sa židovskému kňazovi.
44 No cestou sa nikde nezastavuj a s nikým sa nedávaj do reči. Zároveň vezmi so sebou obetný dar, ako to nariadil Mojžiš uzdraveným z malomocenstva, aby všetci mali dôkaz, že si naozaj zdravý."
45 Ale uzdravený nevydržal mlčať a všetkým radostne oznamoval, čo sa s ním stalo. A tak sa Ježiš nemohol verejne dostať do nijakého mesta, lebo zástup by ho bol zadlávil. Zdržiaval sa preto na opustených miestach, ale aj ta sa za ním zbiehali zástupy ľudí zo všetkých strán.
Ježiš má moc odpúšťať hriechy
2 Po niekoľkých dňoch sa Ježiš opäť vrátil do Kafarnauma. Správa o jeho príchode sa rýchlo rozletela po meste.
2 Do domu sa nahrnulo toľko ľudí, že vnútri, ale ani pred domom sa nedalo ani hnúť. A on im zvestoval Božie posolstvo.
3 Keď sa k nemu chceli dostať štyria muži, ktorí niesli na nosidlách ochrnutého človeka,
4 videli, že sa k nemu cez ten dav neprederú, preto vyšli na plochú strechu domu, prebúrali ju a cez otvor spustili ležadlo s ochrnutým rovno pred neho.
5 Keď Ježiš videl, ako bezvýhradne veria, že môže pomôcť ich priateľovi, povedal chorému: Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!"
6 Sedeli tam aj niekoľkí učitelia Zákona a v duchu sa pohoršovali:
7 Ale to je predsa rúhanie! Hádam si len o sebe nemyslí, že je Boh! Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy!"
8 No Ježiš vedel čítať ich myšlienky a hneď namietol: Prečo vás to poburuje?
9 Čo je ľahšie -- oznámiť ochrnutému, že sa mu odpúšťajú hriechy, alebo mu prikázať: Vstaň a choď!
10 Ale aby som vám dokázal, že ja, Mesiáš, mám moc na zemi odpúšťať hriechy, uzdravím tohto človeka."
11 Obrátil sa k ochrnutému a povedal mu: Si zdravý. Vstaň a choď domov!"
12 A chorý ihneď, pred očami ohromeného zástupu, vyskočil na rovné nohy, vzal si ležadlo a poberal sa preč. Ľudia žasli a oslavovali Boha: Také čosi sme nikdy nevideli!"
Ježiš pozve Léviho
13 Ježiš sa znova pobral na breh Genezaretského jazera a kázal zástupu ľudí, ktorí sa okolo neho zhromaždili.
14 Potom šiel ďalej a zbadal Alfejovho syna Léviho. Sedel v colnici pri ceste a vyberal poplatky od pocestných. Poď so mnou a staň sa mojím učeníkom!" zavolal naňho. A Lévi bez váhania vstal a išiel za ním.
15 V ten večer usporiadal Lévi vo svojom dome hostinu, na ktorú pozval nielen Ježiša a jeho učeníkov, ale aj mnohých bývalých spolupracovníkov a ľudí pochybnej povesti.
16 Keď však učitelia Zákona videli, že Ježiš stoluje s ľuďmi zlej povesti, vraveli jeho učeníkom: Ako si môže sadnúť za stôl s takou spodinou?"
17 Ježiš to počul a odpovedal im: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som nabádať dobrých ľudí, aby zmenili svoj život, ale zlých!"
O pôste a o sobote
18 Nasledovníci Jána Krstiteľa a farizeji sa pravidelne postievali. Raz prišli niektorí z nich k Ježišovi a spýtali sa ho: Prečo sa Jánovi nasledovníci a farizeji postievajú a tvoji učeníci nie?"
19 Ježiš im na to odpovedal: Azda svadobníci odmietajú jedlo na svadobnej hostine? Kým je ženích medzi nimi, prečo by sa neradovali?
20 Ale príde deň, keď ich opustí, a potom sa budú postiť.
21 Nový život z Boha sa nedá vtesnať do tradičných náboženských zvykov, ako sa na staré šaty nedá prišiť záplata z novej látky, lebo by vytrhla staré tkanivo a diera by sa ešte zväčšila.
22 A takisto sa mladé víno nenalieva do mechov zo starej kože. Tie by popraskali, víno by sa vylialo a mechy by vyšli nazmar. Mladé víno sa má nalievať do nových mechov."
23 Raz v sobotu prechádzal Ježiš so svojimi učeníkmi obilným poľom. Učeníci boli hladní, a tak idúcky trhali klasy a jedli zrná.
24 Videli to farizeji a vyčítali Ježišovi: Pozri, trhajú klasy, a náš Zákon predsa nedovoľuje v sobotu pracovať!"
25 Ježiš na to odpovedal: Azda ste nečítali vo Svätom Písme, čo urobil kráľ Dávid, keď bol v núdzi a bol hladný on i jeho družina?
26 Ako vošli do Božieho domu -- veľkňazom bol vtedy Abiatar -- a jedli z posvätných chlebov, ktoré smeli jesť iba kňazi?"
27 A potom ešte doložil: Sobota bola predsa ustanovená pre dobro človeka, a nie človek pre sobotu. A preto ja, Syn človeka, mám právo rozhodnúť, čo sa v sobotu smie robiť a čo nie."
Ježiš uzdraví človeka s nevládnou rukou
3 Keď Ježiš opäť vstúpil do synagógy, zbadal tam človeka s nevládnou rukou.
2 Bola práve sobota, a preto Ježišovi odporcovia napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť obžalovať ho a zatknúť.
3 A naozaj, Ježiš chorého vyzval, aby vystúpil dopredu,
4 a potom sa spýtal prítomných: Smie sa v sobotu konať dobro alebo nie? Môže sa v tento deň život zachrániť, alebo nechať ho zahynúť?" Ale nikto mu neodpovedal.
5 Premeral si všetkých nahnevaným pohľadom, lebo ich bezcitnosť a ľahostajnosť k ľudskému utrpeniu ho roztrpčila. Potom sa obrátil k mrzákovi a povedal: Vystri ruku!" Muž poslúchol a ruku mal zase zdravú.
6 Farizeji hneď opustili synagógu a spolu s prívržencami kráľa Herodesa začali kuť plány, ako Ježiša odstrániť.
Uzdravovanie pri jazere
7 Ježiš sa opäť utiahol s učeníkmi ku Genezaretskému jazeru. Znova ho nasledovali veľké davy ľudí z celej Galiley, z Judska,
8 z Jeruzalema, z Idumey, zo Zajordánska, ba prichádzalo veľké množstvo ľudí aj z okolia pohanských miest Týru a Sidona. Zvesť o zázrakoch, ktoré konal, sa totiž rozniesla široko--ďaleko, a veľmi mnohí sa chceli o nich presvedčiť na vlastné oči.
9 Poprosil učeníkov, aby mu pripravili čln, na ktorý by sa uchýlil, ak by ho zástupy veľmi tlačili.
10 Mnohých už totiž uzdravil, a všetci, ktorí trpeli nejakým neduhom, hrnuli sa k nemu, aby sa ho aspoň dotkli.
11 A ľudia posadnutí démonom, len čo ho zbadali, padali pred ním na zem a kričali: Ty si Boží Syn!"
12 Ale on ich prísne umlčal, nestál o ich svedectvo.
Ježiš si povolá dvanástich apoštolov
13 Potom si zavolal k sebe tých, ktorých si sám vyvolil, a vystúpil s nimi hore do kopcov.
14 Z nich si zvolil dvanástich, ktorí mali zostať stále s ním, aby ich potom mohol poslať samostatne kázať,
15 uzdravovať a vyháňať démonov.
16 Boli to: Šimon, ktorému dal meno Peter,
17 Zebedejovi synovia Jakub a Ján, ktorých volal Boanerges, čo znamená Synovia hromu,
18 Andrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Tadej, Šimon Kanaánsky
19 a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.
Ježiša obviňujú, že má satanskú moc
20 Keď sa Ježiš vrátil do domu, znova sa ta nahrnul veľký zástup ľudí a čoskoro ich bolo toľko, že sa nemal ani kedy najesť.
21 Len čo sa o tom dopočuli jeho príbuzní, vypravili sa za ním a chceli ho donútiť, aby sa vrátil domov. Mysleli si, že prišiel o rozum.
22 A učitelia Zákona, ktorí prišli z Jeruzalema, dokonca tvrdili, že sa upísal Belzebulovi, kniežaťu démonov, a vyháňa nečistých duchov démonskou silou.
23 Tu si ich dal Ježiš zavolať a pokúšal sa im to vysvetliť obrazne: Ako môže satan vyháňať satana?
24 Kráľovstvo, ktoré je vnútorne rozdelené, sa musí zrútiť.
25 Aj rodina, kde vládnu sváry a roztržky, sa rozpadne.
26 A ak satan bojuje proti sebe samému, čo zmôže? Nevyhnutne musí prísť jeho koniec.
27 A ak chce niekto vtrhnúť do domu mocného majiteľa a chce ho orabovať, musí ho najprv spútať. Tak aj démonov môže vyháňať len ten, kto premohol satana.
28 No o jednom vás môžem ubezpečiť: Každý hriech môže byť človeku odpustený, aj to, ak sa v nevedomosti rúha Bohu.
29 Ale ak niekto vedome zavrhuje zachraňujúcu Božiu moc, rúha sa tým Duchu Svätému, a to je najťažší hriech, ten mu nebude odpustený nikdy."
30 To im povedal preto, lebo jeho zázraky pripisovali satanskej moci, a nie moci Svätého Ducha.
Kto patrí do Ježišovej rodiny
31 K preplnenému domu, kde Ježiš učil, prišli jeho bratia s matkou a odkázali mu, že sa chcú s ním zhovárať.
32 Tvoja matka, tvoje sestry a tvoji bratia sú vonku a hľadajú ťa!" oznámil mu ktosi zo zástupu, ktorý ho obklopoval.
33 Kto je moja matka a kto sú moji bratia?" spýtal sa ich.
34 Potom sa rozhliadol po ľuďoch okolo seba a povedal: Tu je moja matka a tu sú moji bratia.
35 Každý, kto koná podľa Božej vôle, je mojím bratom, mojou sestrou i mojou matkou."
O rozsievačovi
4 Raz Ježiš opäť učil na brehu jazera. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy, preto musel nasadnúť do člna a odtiaľ sa prihováral k ľuďom na brehu.
2 Svoje učenie často vkladal do podobenstiev. Toto je jedno z nich:
3 Počúvajte! Jeden roľník sa vybral na pole zasiať obilie.
4 Nie každé zrno však padlo do vhodnej pôdy. Niektoré sa dostali na kraj cesty, kde ich pozobali vtáci.
5 Iné padli na skalnaté miesto, kde bolo len trochu pôdy. Tam síce veľmi skoro vyklíčili,
6 ale v slnečnej páľave rastlinky vyschli, lebo korienky v plytkej vrstve zeme nemali dosť vlahy.
7 Iné zrná padli medzi bodľačie, ktoré mladé výhonky čoskoro udusilo, takže klasy ani nevyrástli.
8 Zato zrno, ktoré padlo do úrodnej pôdy, prinieslo tridsaťnásobný, ba poniektoré až šesťdesiat, ba až stonásobný úžitok."
9 Potom Ježiš dodal: Počúvajte pozorne, čo vám hovorím, a rozmýšľajte!"
10 Neskôr, keď zostal sám so svojimi dvanástimi a ešte ďalšími učeníkmi, spýtali sa ho: Čo znamená tento príbeh?"
11 Odpovedal im: Vy, ktorí bývate so mnou, ste už pochopili mnohé z tajomstiev Božieho kráľovstva. Ale tým, čo sú ešte mimo neho, usilujem sa to vysvetliť v podobenstvách.
12 Prorok Izaiáš o nich napísal: Dívajú sa, ale nevidia, počúvajú, a predsa nerozumejú, a preto nie sú ochotní obrátiť sa k Bohu, aby im odpustil ich previnenia."
Výklad podobenstva o rozsievačovi
13 Ale ak ani vy nemôžete pochopiť toto jednoduché prirovnanie, ako potom pochopíte všetko, čo vám ešte chcem porozprávať? Tak teda:
14 Rozsievačom, o ktorom som vám hovoril, je každý, kto prináša Božie posolstvo ľuďom, aby ho zasial do ich života ako dobré semeno.
15 Srdce niektorých poslucháčov je ako udupaná cesta. Satan ihneď prichádza a usiluje sa o to, aby zabudli, čo počuli.
16 Plytká skalnatá pôda predstavuje srdcia nestálych ľudí, ktorí Božie posolstvo vypočujú a radostne ho prijmú.
17 Počuté slovo však neprenikne do hĺbky podobne ako korienky do spomínanej pôdy. Sú chvíľkoví. Ak majú pre vieru trpieť, nevydržia.
18 Pôda zarastená bodľačím je obrazom ľudí, ktorí vypočujú Božiu radostnú zvesť a prijmú ju,
19 ale každodenné starosti, túžba po majetku a pachtenie za tým, čo ponúka súčasná doba, udusia v srdci Božie posolstvo, takže zostane bez úžitku.
20 Napokon úrodnej pôde sa podobajú tí, ktorí prijmú Božiu zvesť bezvýhradne, a preto prinášajú bohatú úrodu -- tridsať, šesťdesiat, ba i stonásobne viac, ako bolo do ich sŕdc zasiate."
Svetlo pod nádobou
21 Potom sa ich ešte spýtal: Keď niekto z vás rozsvieti lampu, zakryje ju azda nejakou nádobou, alebo strčí pod posteľ? Určite nie! Umiestni ju tak, aby všetkým jasne svietila!
22 Všetko, čo je teraz skryté, vyjde raz na svetlo, a čo je dnes utajované, vyjde najavo.
23 Kto má uši, nech počuje!
24 Jedno je isté: Akou mierou meriate, takou Boh nameria vám a ešte vám aj pridá.
25 Lebo tomu, kto má, sa ešte pridá, a kto nemá, tomu vezmú aj to, čo má."
O rastúcom zrne
26 Potom Ježiš povedal ešte jedno podobenstvo o Božom kráľovstve: Roľník zasial pole a odišiel.
27 Dni ubiehajú, zrno vyklíči a rastie vo dne v noci bez jeho pričinenia.
28 Veď pôda sama dáva semenu, čo potrebuje k rastu. Najprv vzíde klíček, potom vyženie steblo, ktoré sa vyklasí a naleje sa zrnom.
29 A keď obilie napokon dozreje, príde roľník a zožne ho."
O horčičnom zrne
30 Ako vám ešte môžem znázorniť Božie kráľovstvo? K čomu ho mám prirovnať?" pokračoval Ježiš.
31 Je ako horčičné zrno: patrí k najmenším semenám,
32 ale keď ho zasejú do zeme, prerastie všetky byliny na poli a vyháňa také veľké vetvy, že vtáci môžu hniezdiť v ich tôni."
33 Použil ešte mnoho podobných podobenstiev, aby priblížil ľuďom svoje učenie.
34 Keď hovorieval verejne, používal výhradne prirovnania. Ale keď potom zostal so svojimi učeníkmi osamote, všetko im vysvetlil.
Ježiš tíši vietor a búrku
35 Keď sa zvečerilo, navrhol Ježiš učeníkom: Preplavme sa na druhý breh jazera."
36 Opustili zástup a v tom istom člne, z ktorého Ježiš učil, sa odrazili od brehu. Niekoľko člnov sa plavilo s nimi.
37 Onedlho sa na jazere strhla veľká búrka a víchrica. Obrovské vlny sa zapierali do člna. Čoskoro bol plný vody a hrozilo, že sa už--už potopí.
38 No Ježiš pokojne spal na korme člna s hlavou na hlavnici. Učeníci ho zobudili a celí zúfalí kričali: Majstre, nevidíš, že sa topíme!?"
39 Ježiš vstal, pohrozil vetru a prikázal vlnám: Upokojte sa!" V tej chvíli víchor prestal a zavládlo nesmierne ticho.
40 Prečo ste sa tak vyľakali? Nedôverujete mi?" spýtal sa učeníkov.
41 Boli ohromení a spytovali sa jeden druhého: Kto je to, že sa mu vietor aj vlny podrobujú?"
Ježiš uzdraví posadnutého
5 Pristáli na druhom brehu jazera, v kraji Gerazénov.
2 Práve keď Ježiš vystupoval z člna, pribehol k nemu akýsi muž posadnutý démonmi,
3 ktorý žil v starých hroboch vytesaných do skaly, a bol taký silný, že nik ho nevládal skrotiť.
4 Keď mu spútali ruky reťazami a nohy okovami, putá zakaždým rozlámal a reťaze potrhal.
5 Vo dne v noci sa potĺkal medzi hrobmi, potuloval sa po pustých kopcoch, reval a zraňoval sa ostrými kameňmi.
6-8 Ježiša zbadal už z diaľky, pribehol k nemu a hodil sa na zem. Ježiš prikázal démonovi: Vyjdi z neho!"
Úbožiak zúrivo skríkol: Čo odo mňa chceš, Ježišu, Syn najvyššieho Boha? Prisahaj na Boha, že ma nebudeš trápiť!"
9 Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš?" -- Volám sa Légia, lebo mnohí ovládame tohto človeka," zaznela odpoveď.
10 A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z tohto kraja.
11 Na svahu kopca sa práve páslo veľké stádo svíň.
12 Pošli nás do tamtých svíň!" žiadali démoni.
13 Ježiš privolil a nečistí duchovia vošli do prasiat. Vzápätí sa to veľké, asi dvojtisícové stádo splašilo a rútilo sa dolu svahom k jazeru, vbehlo do vody a potopilo sa.
14 Pastieri svíň sa rozbehli do okolitých mestečiek a idúcky všade rozhlasovali, čo sa stalo. Každý, kto o tom počul, bežal sa presvedčiť na vlastné oči.
15 A tak sa okolo Ježiša zhromaždil veľký zástup. Keď videli človeka posadnutého démonmi, ako sedí oblečený pri Ježišovi a správa sa celkom pokojne, vydesili sa.
16 Tí, čo boli svedkami tejto udalosti, im totiž porozprávali, čo sa stalo, aj to, kde sa podelo stádo.
17 A tak začali všetci Ježiša prosiť, aby z ich kraja radšej odišiel.
18 Nastúpil teda zasa do člna. A tu ho uzdravený poprosil: Rád by som zostal s tebou,"
19 ale Ježiš s tým nesúhlasil. Choď domov k svojej rodine a povedz všetkým známym, aký zázrak vykonal Boh a aký bol k tebe milostivý."
20 A uzdravený naozaj chodil po kraji zvanom Desaťmestie a každému rozprával, aké dobrodenie mu Ježiš vykonal. A všetci nad tým žasli.
Vzkriesenie Jairovej dcéry a uzdravenie chorej ženy
21 Keď sa Ježiš znova preplavil na druhý breh, opäť sa okolo neho zhromaždil obrovský zástup ľudí.
22 Bol medzi nimi aj predstavený miestnej synagógy, ktorý sa volal Jairos. Keď ho zazrel, hodil sa pred ním na zem
23 a úpenlivo ho prosil: Umiera mi dcérka. Prosím ťa, poď, polož na ňu ruky, aby bola zasa zdravá!"
24 Ježiš sa pobral s ním.
Nasledoval ho veľký zástup a tlačil sa naňho zo všetkých strán.
25 V dave bola jedna žena, ktorá už dvanásť rokov trpela krvácaním.
26 Liečila sa u mnohých lekárov, minula na liečenie celý majetok, ale nič nepomáhalo, choroba sa jej stále zhoršovala.
27 No dopočula sa o Ježišovi a jeho zázračnej moci, predrala sa k nemu odzadu a dotkla sa ho s vierou:
28 Ak sa čo len dotknem jeho rúcha, určite sa uzdravím!"
29 A naozaj! Len čo sa ho dotkla, krvácanie prestalo a pocítila, že je úplne zdravá.
30 Ježiš ihneď poznal, že z neho vyšla uzdravujúca moc, obrátil sa a spýtal sa: Kto sa dotkol môjho rúcha?"
31 Učeníci mu prekvapene odpovedali: Všetci sa tu na teba tlačia a ty sa spytuješ, kto sa ťa dotkol?"
32 Ale Ježiš sa poobzeral, aby zistil, kto to bol.
33 Tu vyľakaná žena, ktorá sa triasla na celom tele, lebo cítila, čo sa s ňou stalo, padla Ježišovi k nohám a so všetkým sa priznala.
34 Ježiš jej povedal: Dcéra moja, tvoja viera ťa uzdravila. Môžeš pokojne odísť, choroba ťa už nebude trápiť."
35 Ešte sa s ňou zhováral, keď pribehli z Jairovho domu poslovia s odkazom, že je neskoro hľadať pomoc: Tvoja dcéra umrela, je zbytočné obťažovať Majstra."
36 Ale Ježiš akoby nepočul ich reči, povedal Jairovi: Len sa neboj a dôveruj mi!"
37 Nikomu nedovolil ísť s ním a vzal so sebou iba Petra, Jakuba a jeho brata Jána.
38 Celý dom sa ozýval srdcervúcim plačom a nárekom.
39 Vstúpil dnu a spýtal sa: Načo ten plač a rozruch? Veď to dievča neumrelo, iba spí!"
40 Ale oni ho vysmiali. Všetkým kázal odísť a iba s rodičmi a tromi učeníkmi vošiel do miestnosti, kde ležalo dievča.
41 Chytil ju za ruku a povedal: Dievčatko, prikazujem ti, vstaň!"
42 A dvanásťročné dievča ihneď vstalo a chodilo. Všetci boli celkom bez seba.
43 No dôrazne im prikázal, aby nikomu nerozprávali o tom, čo sa stalo. Potom im pripomenul, aby sa dali dievčatku najesť.
Doma nikto nie je prorokom
6 Onedlho odišiel z toho kraja a vrátil sa aj so svojimi učeníkmi do Nazareta, svojho domovského mesta.
2 V najbližšiu sobotu sa pobral do synagógy a tam vyučoval. Ľudia, ktorí ho počúvali, žasli a spytovali sa jeden druhého: Kde sa to len v ňom berie? A skade má toľkú múdrosť? Ba robí aj zázraky!
3 Veď je to predsa tesár, syn Márie! A jeho bratia sú Jakub, Jozef, Júda a Šimon! Aj jeho sestry tu žijú s nami!" A pohoršovali sa na ňom.
4 Ježiš im na to povedal: Nikde si proroka nevážia tak málo ako v jeho vlasti, v jeho dome a jeho rodine."
5-6 Ich nevera ho zarmútila a nemohol tam urobiť nijaký zázrak. Iba na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. Potom chodil po dedinách a vyučoval ľudí.
Ježiš vysiela dvanástich apoštolov
7 Ježiš si zavolal svojich dvanástich učeníkov, vyslal ich po dvoch a dal im moc vyslobodzovať ľudí z moci zla.
8 Prikázal im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali: ani chlieb, ani nijakú batožinu, ani peniaze,
9 ba ani náhradnú obuv alebo šaty.
10 A dal im takýto pokyn: Ak vstúpite do niektorého domu, zostaňte v ňom až do svojho odchodu.
11 No ak by vás niekde nechceli prijať a nevypočuli vaše svedectvo, choďte preč a otraste si aj prach zo svojich nôh na svedectvo proti nim. Sami raz ponesú za svoje správanie zodpovednosť."
12 A tak sa učeníci vydali na cestu a všade nabádali ľudí: Zmeňte svoj život! Obráťte sa k Bohu!"
13 Oslobodzovali ľudí, ktorých ovládali zlí duchovia, mnohých chorých natierali olejom a uzdravovali ich.
Smrť Jána Krstiteľa
14 Chýr o Ježišovi, o ktorom sa všade veľa hovorilo, sa dostal až do uší kráľa Herodesa. Niektorí ľudia vraveli, že to ožil Ján Krstiteľ, preto vraj koná také zázraky.
15 Iní sa nazdávali, že znova prišiel dávny prorok Eliáš, a ďalší boli presvedčení, že povstal nový prorok, ako to bývalo za starodávna.
16 No keď to počul Herodes, usúdil: Je to Ján, ktorému som dal sťať hlavu. Určite vstal z mŕtvych."
17 Kráľ Herodes dal totiž Jána zatknúť a v putách zavrieť do žalára,
18 lebo Ján Krstiteľ mu vyčítal, že odlúdil vlastnému bratovi Filipovi manželku Herodiadu.
19 Tá ho za to znenávidela a usilovala sa pripraviť ho o život, ale bez kráľovho súhlasu si netrúfala dať Jána zavraždiť.
20 Vedela, že sa Herodes bojí Jána Krstiteľa, pokladá ho za spravodlivého a svätého človeka a drží nad ním ochrannú ruku. Debaty s ním ho síce vždy vnútorne rozrušili, ale predsa ho rád počúval.
21 Napokon sa Herodiade naskytla vhodná príležitosť. Herodes usporiadal na oslavu svojich narodenín slávnostnú hostinu a pozval na ňu dvoranov, dôstojníkov a významné osobnosti z celej Galiley.
22 Na oslave tancovala Herodiadina dcéra a svojím pôvabom všetkých uchvátila. Aj Herodes bol ňou taký očarený, že zvolal: Žiadaj si odo mňa všetko, čo chceš, a dostaneš to!"
23 A slávnostne sa pred všetkými zaprisahal, že jej dá čo hneď aj polovicu svojho kráľovstva.
24 Dcéra sa šla poradiť s matkou. Tá ju naviedla, aby si žiadala hlavu Jána Krstiteľa.
25 Rýchlo sa vrátila a predniesla mu svoju žiadosť:
26 Chcem, aby si mi ihneď priniesol na mise hlavu Jána Krstiteľa." Kráľ veľmi zosmutnel, ale netrúfal si nesplniť sľub, ktorý slávnostne dal pred všetkými hosťami.
27 Poslal teda do väzenia kata, aby sťal Jánovi hlavu.
28 Kat príkaz splnil, sťal Jána v žalári a priniesol jeho hlavu na mise. Dal ju dievčaťu a tá ju odovzdala svojej matke.
29 Keď sa to dopočuli Jánovi učeníci, prišli po jeho telo a pochovali ho.
Nasýtenie päťtisícového zástupu
30 Apoštoli sa vrátili z ciest a znova sa zišli u Ježiša. Vyrozprávali mu všetko, čo robili a o čom sa zhovárali s ľuďmi, s ktorými sa stretli.
31 Ježiš im navrhol: Utiahnime sa niekam do ústrania a odpočiňme si trochu." Stále boli totiž obklopení húfom ľudí, že sa nemali kedy ani najesť.
32 A tak sa odplavili na odľahlejšie miesto.
33 No ľudia zbadali, ako odchádzajú na člne, a tak bežali po brehu, a kým čln pristál, už tam na nich čakali.
34 Keď Ježiš vystúpil z člna a zazrel ako zvyčajne obrovský zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera, a znova ich učil mnohému, čo potrebovali vedieť.
35-36 Na sklonku dňa prišli za ním učeníci a pripomenuli mu: Mal by si ich už poslať domov. Na tomto opustenom mieste sa široko--ďaleko nedá nič kúpiť na zjedenie a o chvíľu sa zotmie."
37 Ježiš im odpovedal: Tak sa im vy dajte najesť!"
Namietli: Kde by sme vzali toľko jedla? A nachovať toľký zástup, to by stálo veľmi veľa peňazí."
38 Spýtal sa ich: "Koľko tu máte chleba? Choďte a zistite to!" Vrátili sa so slovami: Dokopy päť chlebov a dve ryby."
39 Vyzval ľudí, aby sa rozdelili na skupiny a usadili sa na tráve.
40 Vzniklo sto takých skupín.
41 Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel zrak na nebo a poďakoval za ne Bohu. Lámal ich na kúsky a podával učeníkom, aby ich roznášali.
42 Tak sa všetci najedli dosýta
43 a ešte sa nazbieralo dvanásť košov zvyškov.
44 A nasýtilo sa päťtisíc mužov.
Ježiš kráča po vode
45 Hneď nato Ježiš prikázal učeníkom, aby opäť nasadli do člna a preplavili sa na druhú stranu do Betsaidy. Sám ešte zostal, lebo sa chcel rozlúčiť s ľuďmi a poslať ich domov.
46 Keď sa rozišli, Ježiš sa pobral na vrch modliť.
47 Nastala noc, učeníci boli uprostred jazera a on sa ešte modlil hore na vrchu.
48 Na svitaní videl, že ešte vždy namáhavo veslujú, lebo sa plavili proti vetru. Vydal sa za nimi po hladine jazera. Priblížil sa až k člnu a chcel prejsť popri nich.
49 Keď zazreli, ako kráča po vode, začali kričať od hrôzy, lebo si mysleli, že je to prízrak.
50 Ale on ich upokojoval: Nebojte sa, veď to som ja!"
51 Vstúpil k nim do člna a vietor ihneď utíchol. Tu ich premkol ešte väčší strach.
52 Ani pri zázraku s chlebmi nepochopili, kto Ježiš vlastne je. Bol pre nich stále záhadou. Ešte nechápali, že keď Ježiš môže rozmnožiť chlieb, má moc aj nad prírodou.
53 Potom pristáli na druhom brehu v genezaretskom kraji.
54 Len čo Ježiš vystúpil z člna, ľudia ho ihneď spoznali a po celom kraji sa roznieslo, že sa sem priplavil.
55 Nech prišiel kdekoľvek, z celého kraja prinášali k nemu chorých.
56 Všade, kam prišiel, v dedinách, v mestách, osadách alebo vonku na samotách, kládli na voľne prístupné miesta chorých. Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň okraja jeho šiat. A každý, kto sa ho s vierou dotkol, bol uzdravený.
Čisté a nečisté
7 Raz prišli za Ježišom z Jeruzalema farizeji a učitelia Zákona.
2 A tu zistili, že niektorí z jeho učeníkov nedodržiavajú židovský obrad umývania rúk pred jedlom, a tak porušujú židovskú tradíciu.
3 Všetci Židia, a najmä znalci Zákona úzkostlivo lipli na zvykoch svojich predkov a nedotkli sa jedla, kým si obradným spôsobom neumyli ruky.
4 Aj po návrate z trhu sa najprv dôkladne umyli, kým sa pustili do prípravy jedla. A bolo ešte veľa podobných predpisov, ktoré prísne dodržiavali, ako napríklad oplachovanie čaší, džbánov a medeného riadu.
5 Preto teraz dorážali do Ježiša: Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú zvyky našich predkov a jedávajú znesvätenými rukami?"
6 Ježiš im odpovedal: Ste pokrytci. Prorok Izaiáš mal pravdu, keď o vás povedal: Títo ľudia ma zvelebujú ústami, ale srdcom ma nemilujú.
7 Márna je ich zbožnosť, lebo svoje nariadenia vydávajú za zákony Božie.
Copyright © 1993 by Biblica