Evanjelium Podľa Jána 18-20
Nádej pre kazdého
18 Po tejto modlitbe odišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do olivovej záhrady za potok Cedron.
2 Zradca Judáš dobre poznal toto miesto, lebo Ježiš tam často so svojimi učeníkmi chodieval.
3 Teraz sem viedol chrámovú stráž aj s oddielom rímskeho vojska. Boli ťažko ozbrojení a svietili si na cestu fakľami a lampášmi.
4 Ježiš vedel, čo sa má stať. Šiel im oproti a spýtal sa: Koho hľadáte?"
5 Ježiša z Nazareta," odpovedali mu.
To som ja," odpovedal im.
Judáš, jeho zradca, stál medzi vojakmi.
6 Keď Ježiš hlasno a jasne povedal: To som ja," mimovoľne cúvli a padli na zem.
7 Koho hľadáte?" spýtal sa ich znovu.
Ježiša Nazaretského!" zopakovali.
8 Veď som vám už povedal, že som to ja," namietol Ježiš. Ak hľadáte mňa, tak týchto nechajte odísť."
9 Takto sa naplnili slová, ktoré Ježiš už predtým vyslovil vo svojej modlitbe: Nestratím ani jedného z tých, ktorých si mi zveril."
10 Tu Šimon Peter vytasil meč a odťal Malchusovi, jednému z veľkňazových sluhov, pravé ucho.
11 Ale Ježiš prikázal Petrovi: Schovaj svoj meč. Mám sa azda vyhnúť utrpeniu, ktoré mi určil Otec?"
12 Vtedy sa rímski vojaci a židovská stráž vrhli na Ježiša a spútali ho.
13 Odviedli ho najprv k Annášovi. Bol to svokor Kaifáša, ktorý bol v tom roku veľkňazom.
14 Tento Kaifáš poradil židovskej rade: Je užitočnejšie, ak jeden človek umrie za celý národ."
Peter v Kaifášovom paláci
15 Peter nespustil Ježiša z dohľadu a šiel za ním aj s iným učeníkom. Ten bol veľkňazovým známym, a tak mu dovolili vstúpiť až na dvor paláca.
16 Peter musel zostať vonku. Druhý učeník sa po chvíli vrátil a poprosil dievča, čo strážilo bránu, aby vpustilo Petra do Kaifášovho paláca. Tak sa aj Peter dostal dnu.
17 No tu sa ho dievča spýtalo: Nepatríš aj ty medzi učeníkov toho človeka?"
Nie, nepatrím," rázne sa ohradil.
18 Bolo chladno, preto si strážcovia a vojaci rozložili oheň a hriali sa okolo neho. Aj Peter sa zamiešal medzi nich a zohrieval sa.
19 V paláci sa medzitým začal výsluch. Veľkňaz Annáš sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov i na to, čo učil.
20 Moje učenie je všeobecne známe," odpovedal Ježiš. Kázal som otvorene v synagógach a v chráme a každý to mohol počuť. Potajme som nič nehovoril.
21 Prečo sa teda vypytuješ mňa? Spýtaj sa mojich poslucháčov, tí predsa vedia, čo som hovoril."
22 Ako sa to zhováraš s veľkňazom?" oboril sa na Ježiša jeden zo strážcov a udrel ho.
23 Ak som povedal niečo nesprávne, tak to dokáž!" bránil sa Ježiš. Ale ak som povedal pravdu, prečo ma biješ?"
24 Annáš potom poslal spútaného Ježiša ku Kaifášovi.
25 Ako sa Peter zohrieval pri ohni, ktosi sa ho spýtal: Nie si aj ty jeden z jeho učeníkov?"
Ja? Nie som," poprel to Peter.
26 Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný Malchusa, ktorému Peter odťal ucho, ho obvinil: Veď som ťa s ním videl v záhrade!"
27 Peter to znova poprel a vzápätí zakikiríkal kohút.
Ježiš pred Pilátom
28 Zavčasu ráno odviedli Ježiša od Kaifáša do paláca rímskeho miestodržiteľa. Židovskí obžalobcovia nevstúpili do paláca, lebo by sa podľa židovských predpisov boli poškvrnili a nemohli by sa zúčastniť na veľkonočnej večeri.
29 Preto Pilát, rímsky miestodržiteľ, vyšiel von a spýtal sa ich: Z čoho obviňujete tohto človeka? Čo vykonal?"
30 Keby nebol zločinec, neboli by sme ho k tebe doviedli!"
31 Tak si ho odveďte a súďte podľa vlastných zákonov," nechcel mať s tým nič Pilát.
Veď my nemáme právo nikoho popraviť!" nechceli popustiť zo svojho Židia.
32 Takto sa mali naplniť Ježišove slová, ktorými predpovedal, akým spôsobom zomrie.
33 Pilát sa vrátil do paláca, dal si Ježiša predvolať a spýtal sa ho: Ty si kráľ Židov?"
34 Zaujímaš sa o to sám od seba, alebo to chcú vedieť Židia?" namietol Ježiš.
35 Som ja azda Žid?" nazlostil sa Pilát. Tvoj vlastný národ a tvoji veľkňazi mi ťa vydali. Čím si sa previnil?"
36 Som kráľ, ale nejde mi o svetskú moc," odpovedal Ježiš. Keby moje kráľovstvo bolo pozemské, moji poddaní by ma proti Židom ubránili. Ale moje kráľovstvo je iného druhu."
37 Tak predsa si kráľ," konštatoval Pilát.
Sám to pripúšťaš," povedal Ježiš. Narodil som sa preto, aby som priniesol svetu pravdu. A každý, kto miluje pravdu, ma poslúcha."
38 A čo je pravda?" zvolal Pilát. Vrátil sa k Židom a vyhlásil: Ja som na ňom nenašiel nijakú vinu.
39 Ale ak ho vy pokladáte za zločinca, prepustím ho, ako je u vás na Veľkú noc zvykom. Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?"
40 Nie! Tohto nechceme! Prepusť Barabáša!" kričali.
Barabáš bol vzbúrenec.
Rozsudok smrti
19 Nato dal Pilát príkaz, aby Ježiša odviedli a zbičovali ho.
2 Vojaci uplietli z tŕnia korunu, nasadili mu ju na hlavu a cez plecia mu prehodili purpurový plášť.
3 Obstali ho, bili ho po tvári a posmievali sa mu: Nech žije židovský kráľ!"
4 Pilát opäť vyšiel k Židom a usiloval sa ich obmäkčiť: Pozrite, vediem vám ho, aby ste sa presvedčili, že je nevinný."
5 Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát naňho ukázal a povedal: Hľa, človek!"
6 Veľkňazi a ich stráž začali kričať: Na kríž s ním! Na kríž!"
Ukrižujte si ho sami! Ja na ňom nijakú vinu nenachádzam," nechcel mať s tým nič Pilát.
7 Ale podľa nášho zákona musí zomrieť, lebo sa vyhlasuje za Božieho Syna!" namietali Židia.
8 Keď to Pilát počul, jeho nepokoj ešte väčšmi vzrástol.
9 Odviedol Ježiša späť do súdnej siene a spýtal sa ho: Kto si ty vlastne?" Ale Ježiš mlčal.
10 Tak ty sa nechceš so mnou zhovárať?" rozhorčil sa Pilát. Neuvedomuješ si, že ja mám moc rozhodnúť o tvojom živote alebo smrti?"
11 Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti ju nebol dal Boh," odpovedal Ježiš. Preto tí, čo ma obžalovali, majú väčšiu vinu."
12 Po tých slovách sa Pilát znova pokúšal Ježiša oslobodiť. Ale Židia tvrdo naliehali: Ak ho prepustíš, spreneveríš sa cisárovi. Kto sa vyhlasuje za kráľa, búri sa proti cisárskemu majestátu."
13 Keď to Pilát počul, dal Ježiša vyviesť na nádvorie zvané Kamenná dlažba, po hebrejsky Gabbatha, a sadol si do sudcovského kresla.
14 Chcel už prípad uzavrieť, lebo bolo okolo poludnia a večer sa začínali židovské veľkonočné sviatky. Pilát sa spýtal Židov: Tak čo s tým vaším kráľom?"
15 Preč s ním! Preč s ním!" spustili veľký krik. Ukrižuj ho!"
Mám poslať na smrť vášho kráľa?" ešte raz sa spýtal Pilát.
Nepotrebujeme kráľa! Máme predsa cisára!" pokrytecky kričali veľkňazi.
16 Tu sa Pilát vzdal a vydal rozkaz, aby Ježiša ukrižovali.
Ukrižovanie
17 Tak sa ho konečne zmocnili a viedli von z mesta na kopec zvaný Lebka, po hebrejsky Golgota. Kríž musel niesť na vlastných pleciach.
18 Tam ho naň pribili a ukrižovali. Po oboch stranách vztýčili kríže dvoch zločincov.
19 Nad Ježišovu hlavu dal Pilát pripevniť tabuľku s nápisom: Ježiš Nazaretský, židovský kráľ."
20 Popravisko bolo blízko mesta, takže ten nápis -- napísaný po hebrejsky, po latinsky a po grécky -- čítalo mnoho ľudí.
21 Židovskí veľkňazi protestovali u Piláta: Nemal si napísaťžidovský kráľ, alevyhlasoval sa za židovského kráľa."
22 Ale Pilát ich odbil: Čo som napísal, to som napísal."
23 Keď vojaci ukrižovali Ježiša, podľa všeobecného zvyku roztrhli jeho plášť na štyri diely, pre každého vojaka jeden diel. Ale jeho spodný odev, utkaný vcelku, bez jediného šva, nechceli roztrhať
24 a povedali si: Losujme, komu pripadne." Tak sa naplnila predpoveď Písma: Rozdelili si môj plášť a losovali o môj odev." Vojaci to naozaj urobili.
25 Pod krížom, na ktorom visel Ježiš, stála jeho matka, jej sestra Mária Kleofášova a Mária Magdaléna.
26 Keď Ježiš videl matku a vedľa nej učeníka, ktorého mal tak rád, povedal jej: On teraz bude tvojím synom."
27 A učeníka poprosil: Staraj sa o ňu ako o vlastnú matku!" Odvtedy ju prijal do svojho domu.
Je dokonané
28 Ježiš vedel, že sa blíži koniec. Povedal: Žíznim."
29 Vojaci namočili špongiu do nádoby s kyslým vínom a na lodyhe yzopu mu ju podali k ústam.
30 Tým sa takisto vyplnila prorocká predpoveď. Ježiš si ovlažil ústa a povedal: Je dokonané." Hlava mu klesla a skonal.
31 Keďže sa blížila sobota a navyše počiatok veľkého sviatku, nemohli Židia pripustiť, aby telá zostali visieť na krížoch. Preto požiadali Piláta, aby urýchlil popravu, dal odsúdencom polámať kosti a zložiť ich z kríža.
32 Prišli teda vojaci a obom zločincom polámali nohy.
33 Ale keď pristúpili k Ježišovi, videli, že je už mŕtvy. Preto mu nelámali kosti,
34 ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok. Z rany hneď vytiekla zrazená krv a voda.
35 Toto všetko opisuje ten, ktorý to videl na vlastné oči. Jeho správa je spoľahlivá a pravdivá, môžete mu veriť.
36 Aj toto sa stalo, aby sa splnila predpoveď Písma: Ani kosť mu nebude zlomená."
37 A takisto sa splnila druhá predpoveď: Budú hľadieť na toho, ktorého prebodli."
Ježiša zložia z kríža a pochovajú do hrobu
38 Potom požiadal Jozef z Arimatey Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo z kríža. Jozef tajne veril v Ježiša, ale zo strachu pred Židmi sa doposiaľ bál k nemu verejne priznať. Pilát mu dal súhlas, a tak šiel a zložil Ježišovo mŕtve telo.
39 Pomáhal mu pritom aj Nikodém, ktorý raz v noci navštívil Ježiša. Priniesol veľa vzácnych vonných mastí -- zmes myrhy a aloe.
40 Ježišovo telo nabalzamovali a zavinuli do ľanového plátna, ako to robievajú Židia pri pochovávaní.
41 V blízkosti popraviska bola záhrada a v nej ešte nepoužitá hrobka vytesaná do skaly.
42 Keďže bola poruke a prípravy na sviatok bolo treba ukončiť, Ježiša uložili do nej.
20 Prvý deň po sobote, ešte pred svitaním, šla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň, ktorým bola uzavretá hrobka, je odsunutý.
2 Bežala k Petrovi a k učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a oznámila mu: Nášho Pána vzali z hrobu a nevieme, kde ho uložili."
3 Obaja sa hneď ponáhľali k hrobu.
4 Druhý učeník predbehol Petra a bol pri hrobe prvý.
5 Naklonil sa dnu, videl tam ležať plátno, ale dnu nevošiel.
6 Vtom dobehol aj Peter, vstúpil do hrobky a okrem plátna našiel aj šatku,
7 ktorou mal Ježiš prikrytú hlavu. Šatka bola zložená a ležala na inom mieste.
8 Teraz vstúpil dnu aj druhý učeník, ktorý prvý pribehol k hrobu. Všetko si prehliadol a uveril, že Ježiš vstal z mŕtvych.
9 Doposiaľ totiž nerozumeli tým predpovediam v Písme, kde sa hovorí, že Ježiš vstane z mŕtvych.
10 Obaja učeníci sa vrátili späť do Jeruzalema.
Ježiš stretne Máriu Magdalénu
11 Medzitým sa Mária vrátila k hrobu a plakala. Naklonila sa do hrobky
12 a zazrela dvoch anjelov v bielom. Sedeli na tom mieste, kde predtým ležalo Ježišovo telo, jeden pri hlave, druhý pri nohách.
13 Prečo plačeš?" spýtal sa jeden z nich.
Odniesli môjho Pána a neviem, kam ho uložili," odpovedala.
14 Obrátila sa a za chrbtom videla kohosi stáť, ale nepoznala, že je to Ježiš.
15 Prečo plačeš?" spýtal sa jej. Koho hľadáš?"
Mária sa domnievala, že je to záhradník, preto mu povedala: Pane, ak si ho odniesol, povedz, kde si ho položil, a ja poňho pôjdem."
16 Mária!" prihovoril sa jej Ježiš.
Obrátila sa a po hebrejsky zvolala: Rabbuni!" To znamená Majstre!"
17 Nedotýkaj sa ma!" upozornil ju. Ešte som nevstúpil k môjmu Otcovi. Bež a povedz mojim bratom, že odchádzam k svojmu a vášmu Otcovi, k svojmu a vášmu Bohu."
18 Mária Magdaléna vyhľadala učeníkov a oznámila im: Videla som Pána!" A porozprávala im všetko, čo jej povedal.
Ježiš sa zjaví učeníkom
19 V ten nedeľný večer sa zhromaždili všetci jeho učeníci. Dvere mali zamknuté, lebo sa báli Židov. Zrazu sa zjavil Ježiš, postavil sa doprostred miestnosti a pozdravil ich: Pokoj vám!"
20 Potom im ukázal rany na rukách a na boku. Aká to bola nesmierna radosť pre učeníkov, že znova vidia svojho Pána!
21 Ježiš im opäť povedal: Pokoj vám. Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás."
22 Potom dýchol na nich a povedal: Prijmite Svätého Ducha.
23 Komu odpustíte hriechy, tomu budú odpustené, komu ich neodpustíte, tomu odpustené nebudú."
24 Tomáš, jeden z dvanástich učeníkov, prezývaný Dvojča, nebol pri tom, keď sa toto všetko stalo.
25 Ostatní mu rozprávali: Videli sme Pána!" Ale Tomáš pochybovačne odpovedal: Neuverím, kým neuvidím a neohmatám rany na jeho rukách a boku."
26 O týždeň boli učeníci znovu spolu a tentoraz bol s nimi aj Tomáš. Dvere boli zasa zamknuté, keď sa Ježiš znova zjavil medzi nimi a pozdravil ich: Pokoj vám!"
27 Potom sa obrátil k Tomášovi a povedal mu: Dotkni sa prstami mojich prebodnutých rúk a môjho boku. A už nepochybuj, ale ver!"
28 Môj Pán a môj Boh!" vyznal pokorne Tomáš.
29 Ježiš mu na to odpovedal: Veríš, lebo si ma videl. Ale akí šťastní sú tí, ktorí nevideli, a uverili!"
Účel tejto knihy
30 Ježišovi učeníci boli svedkami ešte mnohých Ježišových zázrakov, ktoré nie sú opísané v tejto knihe.
31 Ale tieto správy sú zachytené, aby ste uverili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste skrze vieru v neho mali večný život.
Copyright © 1993 by Biblica