Evanjelium Podľa Jána 16-18
Nádej pre kazdého
Ježiš nenechá svojich učeníkov samých
16 Toto všetko som vám povedal, aby ste nepodľahli pochybnostiam.
2 Lebo vás budú vyháňať zo synagóg, ba aj zabíjať, a pritom budú presvedčení, že slúžia Bohu.
3 To preto, že nepoznali Otca ani mňa."
4 Povedal som vám to, aby ste si spomenuli na moje slová, keď sa to všetko stane. Doteraz som o tom nehovoril, lebo som bol s vami.
5 Môj čas sa však naplnil a čoskoro odídem k tomu, ktorý ma poslal. No nik z vás sa nespytuje, kam idem.
6 Namiesto toho, aby ste sa radovali, poddávate sa smútku a starostiam.
7 Verte mi, pre vás bude lepšie, keď odídem. Lebo keby som neodišiel, neprišiel by ten, kto vám bude pomáhať a potešovať vás. Keď odídem, pošlem ho k vám.
8 A keď príde, ukáže ľuďom, v čom je ich hriech, ale ukáže aj Božiu spravodlivosť a Boží súd.
9 Hriech je v tom, že ľudia vo mňa neveria.
10 Spravodlivosť je v tom, že odchádzam k Otcovi a už ma neuvidíte.
11 A súd je v tom, že vládca tohto sveta je už odsúdený.
12 Tak veľa by som vám ešte chcel povedať, lenže teraz by ste to nezniesli.
13 Ale keď príde Svätý Duch, ktorý je pravda, odhalí vám celú pravdu. Nebude hovoriť sám od seba, ale oznámi vám to, čo počul. Ba zjaví vám aj to, čo sa má stať v budúcnosti.
14 Tým oslávi mňa, lebo všetko, čo vám zjaví, prijme odo mňa.
15 Všetko, čo má Otec, patrí aj mne. Preto som vám povedal, že vám zvestuje, čo prijme odo mňa."
Vaša radosť sa naplní
16 Onedlho už nebudem medzi vami a neuvidíte ma, ale onedlho ma zasa uvidíte."
17 Niektorí učeníci to nechápali a spytovali sa medzi sebou:
18 Čo to má znamenať: Onedlho ma neuvidíte a onedlho ma zasa uvidíte? A čo to znamená: Odchádzam k Otcovi?"
19 Ježiš spozoroval, že učeníci nechápu jeho slová.
20 Vysvetlím vám to," povedal. Svet sa čoskoro bude radovať z toho, čo sa stane, no vy budete plakať a nariekať. Ale váš zármutok sa čoskoro premení na radosť.
21 Vaša radosť sa bude podobať radosti ženy, ktorá zabudla na všetko utrpenie a pôrodné bolesti, lebo sa jej narodilo dieťa.
22 Teraz ste smutní, ale opäť sa stretneme a vy sa budete radovať. A túto radosť vám už nik nevezme.
23 Potom sa ma už nebudete musieť na nič spytovať.
Znova vás ubezpečujem: O čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, dá vám.
24 Doposiaľ ste ho v mojom mene o nič neprosili. Proste a dostanete. A vaša radosť bude dokonalá.
25 Doposiaľ som vám o všetkom hovoril obrazne. Ale teraz nastáva čas, keď to už nebude potrebné a budem vám o Otcovi hovoriť celkom otvorene.
26 Od toho dňa sa môžete so svojimi žiadosťami obracať na Otca priamo, ja ho už nebudem musieť prosiť, aby vás vypočul.
27 Lebo Otec vás miluje zato, že ste vy mňa milovali a uverili ste, že som prišiel od Boha.
28 Áno, prišiel som na svet od Otca, a teraz zasa opúšťam svet a vraciam sa k Otcovi."
29 Teraz konečne hovoríš jasne, nie v obrazoch," povedali mu učeníci.
30 Teraz sme pochopili, že vieš o všetkom a nepotrebuješ, aby sa ťa niekto na niečo spytoval. Preto naozaj veríme, že si prišiel od Boha."
31 Naozaj tomu veríte?" spýtal sa ich Ježiš.
32 Uvedomte si, že nastane čas, vlastne už nastal, keď sa rozpŕchnete do svojich domovov a necháte ma samého. Ale ja nebudem sám, lebo Otec je so mnou.
33 Toto všetko som vám povedal, aby ste si uchovali v duši pokoj. Tu na svete budete mať mnoho trápenia a ťažkostí. Ale nestrácajte odvahu. Ja som zvíťazil nad svetom."
Ježiš prosí za svojich učeníkov
17 Keď Ježiš dohovoril, zahľadel sa hore a povedal: Otče, prichádza môj čas. Priznaj sa teraz ku mne, aby som mohol ukázať tvoju veľkosť.
2 Zveril si mi predsa moc nad všetkými, aby som ich uviedol do večného života.
3 Kto chce žiť večne, musí poznať teba ako jediného pravého Boha a mňa ako toho, ktorého si poslal.
4 Vykonal som všetko, čo si mi uložil, a tým som dokázal tvoju veľkosť.
5 Otče, osláv ma teraz svojou slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.
6 Ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta, som ukázal, kto vlastne si. Patria tebe a ty si mi ich zveril. Uverili tvojmu slovu a žijú podľa neho.
7 Teraz vedia, že všetko, čo mám, je od teba.
8 Všetko, čo si mi povedal, som im zvestoval. A oni prijali tvoje slová a poznali, že som prišiel na zem od teba, a uverili, že si ma ty poslal.
9 Teraz sa nemodlím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.
10 Veď všetko, čo mám, je tvoje, a čo je tvoje, patrí aj mne. A tak nech sa na nich zjaví moja sláva.
11 Ja teraz opúšťam tento svet a odchádzam k tebe. Ale oni tu zostávajú. Svätý Otče, staraj sa o nich a daj, aby boli jednotní, ako sme my spolu jedno.
12 Kým som bol s nimi, všetkých, ktorých si mi dal, udržiaval som v jednote. Chránil som ich, takže sa nik nestratil -- okrem Judáša. Ale aj jeho zrada musí poslúžiť tvojim plánom.
13 A teraz odchádzam k tebe. Toto všetko im ešte raz zdôrazňujem, kým som s nimi, aby ich moja radosť úplne naplnila.
14 Naučil som ich tvojim prikázaniam a svet ich nenávidel, lebo podobne ako ja nesplynuli s prúdom.
15 Neprosím, aby si ich zo sveta vzal, ale chráň ich pred mocou zla.
16 Nepatria svetu, ako ani ja mu nepatrím.
17 Daj, nech ich tvoje slovo, ktoré je pravda, očistí a posvätí.
18 Ako si ty mňa poslal do sveta, tak ja posielam ich.
19 Ja za nich posväcujem svoj život, aby oni mohli rásť v pravde a v svätosti.
20 Ale neprosím iba za nich, no aj za všetkých, ktorí budú počúvať posolstvo mojich učeníkov a uveria vo mňa.
21 Daj, nech sú všetci jedno srdce a jedna myseľ, ako aj my sme, Otče, jedno. Tak ako si ty vo mne a ja v tebe, aj oni nech sú s nami pevne spojení. Potom sa svet presvedčí, že si ma poslal.
22 Preto som im dal aj slávu, ktorú si mi daroval, aby žili v takej istej jednote ako ja s tebou.
23 Nech zostanú vo mne a ja v tebe, tak budeme dokonale jednotní. A vtedy svet pozná, že ty si ma poslal a že miluješ mojich učeníkov, ako aj mňa miluješ.
24 Otče, chcem, aby všetci, ktorých si mi dal, prišli tam, kde ja idem, a poznali ma v plnej sláve. Dal si mi ju z lásky, prv ako bol svet.
25 Spravodlivý Otče, aj keď ťa svet nepozná, ja ťa poznám, a aj oni poznali, že si ma poslal.
26 Ukázal som im teba a ešte aj ukážem, aby tvoja láska ku mne aj ich napĺňala a ja aby som žil v nich."
18 Po tejto modlitbe odišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do olivovej záhrady za potok Cedron.
2 Zradca Judáš dobre poznal toto miesto, lebo Ježiš tam často so svojimi učeníkmi chodieval.
3 Teraz sem viedol chrámovú stráž aj s oddielom rímskeho vojska. Boli ťažko ozbrojení a svietili si na cestu fakľami a lampášmi.
4 Ježiš vedel, čo sa má stať. Šiel im oproti a spýtal sa: Koho hľadáte?"
5 Ježiša z Nazareta," odpovedali mu.
To som ja," odpovedal im.
Judáš, jeho zradca, stál medzi vojakmi.
6 Keď Ježiš hlasno a jasne povedal: To som ja," mimovoľne cúvli a padli na zem.
7 Koho hľadáte?" spýtal sa ich znovu.
Ježiša Nazaretského!" zopakovali.
8 Veď som vám už povedal, že som to ja," namietol Ježiš. Ak hľadáte mňa, tak týchto nechajte odísť."
9 Takto sa naplnili slová, ktoré Ježiš už predtým vyslovil vo svojej modlitbe: Nestratím ani jedného z tých, ktorých si mi zveril."
10 Tu Šimon Peter vytasil meč a odťal Malchusovi, jednému z veľkňazových sluhov, pravé ucho.
11 Ale Ježiš prikázal Petrovi: Schovaj svoj meč. Mám sa azda vyhnúť utrpeniu, ktoré mi určil Otec?"
12 Vtedy sa rímski vojaci a židovská stráž vrhli na Ježiša a spútali ho.
13 Odviedli ho najprv k Annášovi. Bol to svokor Kaifáša, ktorý bol v tom roku veľkňazom.
14 Tento Kaifáš poradil židovskej rade: Je užitočnejšie, ak jeden človek umrie za celý národ."
Peter v Kaifášovom paláci
15 Peter nespustil Ježiša z dohľadu a šiel za ním aj s iným učeníkom. Ten bol veľkňazovým známym, a tak mu dovolili vstúpiť až na dvor paláca.
16 Peter musel zostať vonku. Druhý učeník sa po chvíli vrátil a poprosil dievča, čo strážilo bránu, aby vpustilo Petra do Kaifášovho paláca. Tak sa aj Peter dostal dnu.
17 No tu sa ho dievča spýtalo: Nepatríš aj ty medzi učeníkov toho človeka?"
Nie, nepatrím," rázne sa ohradil.
18 Bolo chladno, preto si strážcovia a vojaci rozložili oheň a hriali sa okolo neho. Aj Peter sa zamiešal medzi nich a zohrieval sa.
19 V paláci sa medzitým začal výsluch. Veľkňaz Annáš sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov i na to, čo učil.
20 Moje učenie je všeobecne známe," odpovedal Ježiš. Kázal som otvorene v synagógach a v chráme a každý to mohol počuť. Potajme som nič nehovoril.
21 Prečo sa teda vypytuješ mňa? Spýtaj sa mojich poslucháčov, tí predsa vedia, čo som hovoril."
22 Ako sa to zhováraš s veľkňazom?" oboril sa na Ježiša jeden zo strážcov a udrel ho.
23 Ak som povedal niečo nesprávne, tak to dokáž!" bránil sa Ježiš. Ale ak som povedal pravdu, prečo ma biješ?"
24 Annáš potom poslal spútaného Ježiša ku Kaifášovi.
25 Ako sa Peter zohrieval pri ohni, ktosi sa ho spýtal: Nie si aj ty jeden z jeho učeníkov?"
Ja? Nie som," poprel to Peter.
26 Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný Malchusa, ktorému Peter odťal ucho, ho obvinil: Veď som ťa s ním videl v záhrade!"
27 Peter to znova poprel a vzápätí zakikiríkal kohút.
Ježiš pred Pilátom
28 Zavčasu ráno odviedli Ježiša od Kaifáša do paláca rímskeho miestodržiteľa. Židovskí obžalobcovia nevstúpili do paláca, lebo by sa podľa židovských predpisov boli poškvrnili a nemohli by sa zúčastniť na veľkonočnej večeri.
29 Preto Pilát, rímsky miestodržiteľ, vyšiel von a spýtal sa ich: Z čoho obviňujete tohto človeka? Čo vykonal?"
30 Keby nebol zločinec, neboli by sme ho k tebe doviedli!"
31 Tak si ho odveďte a súďte podľa vlastných zákonov," nechcel mať s tým nič Pilát.
Veď my nemáme právo nikoho popraviť!" nechceli popustiť zo svojho Židia.
32 Takto sa mali naplniť Ježišove slová, ktorými predpovedal, akým spôsobom zomrie.
33 Pilát sa vrátil do paláca, dal si Ježiša predvolať a spýtal sa ho: Ty si kráľ Židov?"
34 Zaujímaš sa o to sám od seba, alebo to chcú vedieť Židia?" namietol Ježiš.
35 Som ja azda Žid?" nazlostil sa Pilát. Tvoj vlastný národ a tvoji veľkňazi mi ťa vydali. Čím si sa previnil?"
36 Som kráľ, ale nejde mi o svetskú moc," odpovedal Ježiš. Keby moje kráľovstvo bolo pozemské, moji poddaní by ma proti Židom ubránili. Ale moje kráľovstvo je iného druhu."
37 Tak predsa si kráľ," konštatoval Pilát.
Sám to pripúšťaš," povedal Ježiš. Narodil som sa preto, aby som priniesol svetu pravdu. A každý, kto miluje pravdu, ma poslúcha."
38 A čo je pravda?" zvolal Pilát. Vrátil sa k Židom a vyhlásil: Ja som na ňom nenašiel nijakú vinu.
39 Ale ak ho vy pokladáte za zločinca, prepustím ho, ako je u vás na Veľkú noc zvykom. Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?"
40 Nie! Tohto nechceme! Prepusť Barabáša!" kričali.
Barabáš bol vzbúrenec.
Copyright © 1993 by Biblica