A A A A A
Bible Book List

Evanjelium Podľa Lukáša 9Nádej pre kazdého (NPK)

Vyslanie dvanástich

Ježiš zhromaždil svojich dvanástich učeníkov a dal im silu a moc vyháňať všetkých démonov a liečiť choroby.

Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých.

Povedal im: Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani tašku, ani chlieb, ani peniaze, ba ani odev na prezlečenie.

Kde vám poskytnú prístrešie, tam zostaňte, kým sa nepoberiete ďalej.

A ak vás niekde neprijmú, nevnucujte sa, odíďte a straste si pred nimi aj prach zo svojej obuvi, aby ste ich tak varovali pred Božím hnevom."

Učeníci sa vydali na cestu, chodili z dediny do dediny, všade prinášali radostnú zvesť o spáse a uzdravovali chorých.

Herodesova neistota

Chýr o Ježišových zázrakoch sa dostal až do uší vladára Galiley Herodesa, ktorý nevedel, čo si má o tom myslieť. Niektorí totiž tvrdili, že to vstal z mŕtvych Ján Krstiteľ, ktorého dal Herodes popraviť.

Iní sa nazdávali, že sa znova zjavil prorok Eliáš, ďalší usudzovali, že vstal jeden z dávnych prorokov.

Ja som predsa dal Jána sťať," vravel si Herodes. Kto len môže byť ten človek, o ktorom počúvam také zvláštne veci?" Preto veľmi túžil stretnúť sa s ním.

Ježiš nasýti päťtisíc ľudí

10 Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali Ježišovi všetko, čo vykonali. Utiahol sa s nimi do ústrania neďaleko mesta Betsaida.

11 Len čo sa však ľudia dozvedeli, kam šiel, vybrali sa za ním. Ježiš ich neodmietol, ale znova kázal o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, ktorí to potrebovali.

12 Zvečerievalo sa. Prišli za ním dvanásti učeníci a povedali mu: Prepusť už ľudí, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád, aby si zadovážili niečo na jedenie a prenocovali tam, lebo tu na tejto pustatine nič nezoženú."

13 Tak im vy dajte jesť!" povedal im. My?" začudovali sa. Veď máme iba päť chlebov a dve ryby. Alebo máme azda ísť a nakúpiť pokrm pre celý tento zástup?"

14 Len mužov tam bolo asi päťtisíc.

15 Usaďte všetkých na zem do skupín asi po päťdesiatich," rozkázal učeníkom. Urobili podľa jeho pokynu.

16 Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel zrak k nebu a poďakoval za ne Bohu. Potom pokrm rozlamoval a podával učeníkom, aby ho poroznášali ľuďom.

17 Všetci sa dosýta najedli, ba napokon ešte zozbierali aj dvanásť košov zvyškov.

Petrovo vyznanie a prvá predpoveď utrpenia

18 Raz, keď sa pobral do ústrania modliť, spýtal sa učeníkov: Za koho ma vlastne ľudia pokladajú?" --

19 Niektorí za Jána Krstiteľa," odpovedali mu, iní za Eliáša, ďalší vravia, že to vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." --

20 A za koho ma pokladáte vy?" spýtal sa ich priamo. Ty si Boží Syn, Mesiáš," odpovedal Peter.

21 Ježiš im však kládol na srdce, aby zatiaľ o tom nikomu nehovorili,

22 a dodal: Syn človeka musí mnoho trpieť. Židovskí vodcovia, veľkňazi a učitelia Zákona ho odsúdia, zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych."

23 Potom všetkým povedal: Kto chce ísť za mnou, nech prestane myslieť na seba, deň čo deň nech nesie svoj kríž a nasleduje ma.

24 Kto žije iba pre seba, premárni svoj život, ale kto obetuje život pre mňa, zachová si ho pre večnosť.

25 Veď čo by človek z toho mal, keby získal aj celý svet, ale stratil by večnosť?

26 Kto sa ku mne neprizná a hanbí sa za mňa i za moje slová, za toho sa raz bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sprievode anjelov vo svojej sláve aj v sláve Otcovej.

27 A vravím vám, že niektorí z vás nezomrú skôr, kým neuvidia Božie kráľovstvo."

Ježiš vo svojej sláve

28 Asi o týždeň po tomto rozhovore vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpili na vrch modliť sa.

29 Pri modlitbe sa mu tvár rozžiarila, šaty mu zbeleli a oslnivo sa jagali.

30 Potom sa ukázali dvaja muži a zhovárali sa s ním -- bol to Mojžiš a Eliáš.

31 Celý ich zjav sa skvel slávou. Rozprávali sa s Ježišom o tom, čo ho čaká v Jeruzaleme, i o jeho odchode k Otcovi.

32 Petra a jeho druhov však premohol tvrdý spánok. Keď sa prebrali, uvideli Ježiša žiariaceho nebeským jasom aj tých dvoch mužov vedľa neho.

33 Keď sa lúčili, Peter celý zmätený nevedel, čo povedať, a tak zvolal: Majstre, ako je nám tu dobre! Čo keby sme si tu postavili tri prístrešky: jeden pre teba, druhý pre Mojžiša a tretí pre Eliáša."

34 Ešte ani nedohovoril, keď sa prihnal oblak a zastrel ich.

35 Premkla ich nesmierna hrôza. Z oblaku sa ozval hlas: Toto je môj vyvolený Syn, toho poslúchajte!"

36 Keď hlas doznel, zostal Ježiš sám so svojimi učeníkmi. O tom, čo tu prežili, nikomu nerozprávali.

Uzdravenie posadnutého chlapca

37 Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, vyšiel im oproti veľký zástup ľudí.

38 Z davu vykríkol jeden muž: Majstre, prosím ťa, ujmi sa môjho jediného syna.

39 Často ho ovládne démon a lomcuje ním tak, že syn kričí a na ústa mu vystupuje pena. Záchvat trvá dlho a veľmi ho vyčerpáva.

40 Prosil som tvojich učeníkov, aby mi syna uzdravili, ale nemohli."

41 Ježiš pokarhal učeníkov: Ach, vy obmedzení a neveriaci ľudia! Dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás? Priveď mi sem syna!"

42 Ako sa chlapec blížil k nemu, démon ho hodil na zem a zmietal ním. Ježiš vyhnal démona, uzdravil chlapca a odovzdal ho otcovi.

43 Všetci boli ohromení nad týmto jasným prejavom Božej moci.

Ježiš druhý raz predpovedá svoje utrpenie

44 Kým sa všetci nadchýnali zázrakmi, ktoré Ježiš urobil, vravel svojim učeníkom: Počúvajte ma a dobre si zapamätajte, čo vám vravím: Syn človeka má byť vydaný do rúk ľudí."

45 Ale učeníci nechápali, čo tým myslí, lebo ich myseľ bola zastretá, no neodvážili sa ho na to spýtať.

Spor o prvenstvo

46 Raz sa učeníci začali medzi sebou dohadovať, kto z nich je najväčší.

47 Ale Ježiš, ktorý poznal ich myšlienky, postavil pred nich dieťa

48 a povedal: Podľa toho, ako sa správate k najmenším, dá sa súdiť, aký vzťah máte ku mne, a tak prejavujete svoj postoj k Bohu, ktorý ma poslal. Ten najpokornejší medzi vami je v Božích očiach najväčší."

49 Vtedy pristúpil k nemu Ján a povedal mu: Majstre, videli sme človeka, ktorý v tvojom mene vyháňal démonov. Usilovali sme sa mu v tom zabrániť, lebo nepatrí medzi nás."

50 Ježiš namietol: Len ho nechajte, kto nie je proti vám, je s vami."

51 Keď sa priblížil čas, v ktorom sa mal Ježiš vrátiť hore do neba, rozhodol sa ísť do Jeruzalema.

52 Jedného dňa poslal poslov do samaritánskej dediny, aby tam zohnali nocľah.

53 Ale vyhnali ich, lebo tamojší obyvatelia nenávideli Židov a nechceli mať nič s tými, čo sa uberajú do Jeruzalema.

54 Jakuba a Jána to rozhnevalo a povedali: Majstre, nemáme na nich privolať oheň z neba ako kedysi Eliáš? Nech tá dedina zhorí!"

55 Ale Ježiš ich pokarhal: Vravíte, akoby ste ani neboli moji učeníci.

56 Syn človeka predsa neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť." A tak sa pobrali do inej dediny.

Nasledovanie Krista

57 Ako sa uberali cestou, ktosi mu povedal: Pôjdem za tebou všade, kamkoľvek pôjdeš."

58 No Ježiš mu odpovedal: Líšky majú svoje nory a vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť."

59 Iného muža vyzval: Poď za mnou!" Ale ten váhal a vyhováral sa: Dovoľ mi, aby som najprv pochoval otca."

60 Ježiš mu odpovedal: Nechaj tých, ktorí nemajú večný život, pochovávať mŕtvych. Tvojou povinnosťou je ísť a všade zvestovať Božie kráľovstvo."

61 Iný mu zase povedal: Budem ťa nasledovať, ale najprv mi dovoľ, aby som sa rozlúčil so svojou rodinou."

62 Ježiš mu povedal: Ak chce oráč vyorať brázdu, nesmie sa obracať naspäť. Kto nie je ochotný ísť hneď, nie je súci pre Božie kráľovstvo."

Nádej pre kazdého (NPK)

Copyright © 1993 by Biblica

  Back

1 of 1

You'll get this book and many others when you join Bible Gateway Plus. Learn more

Viewing of
Cross references
Footnotes