Druhý List Korinťanom 2:5-17

Nádej pre kazdého

Trest -- odpustenie

⁵ Ak niekto spôsobil zármutok, nespôsobil ho iba mne, ale asi aj vám všetkým.

⁶ Myslím, že už je potrestaný viac ako dosť;

⁷ teraz zase vy prejavte ochotu odpustiť mu a povzbuďte ho, aby nezatrpkol a neupadol do beznádeje.

⁸ Prijmite ho zasa s láskou medzi seba.

⁹ Svojím listom som vlastne chcel zistiť, či ste vo všetkom poslušní.

¹⁰ Komu odpustíte vy, tomu odpúšťam aj ja. Osobne pokladám tú vec už za vybavenú, ale ak to chcete vyslovene počuť -- tak áno, odpúšťam mu podľa Kristovho príkazu.

¹¹ Dbajme, aby sme zotrvávaním v hneve nepodľahli satanovi -- veď dobre vieme, o čo mu ide.

¹² Keď som prišiel do Troady, našiel som tam pripravenú pôdu pre svoje posolstvo o Kristovi.

¹³ Znepokojilo ma však, že som sa tam nestretol s Títom, svojím milým spolupracovníkom. Nemal som pokoja, musel som sa s Troadčanmi rozlúčiť a pokračovať ďalej do Macedónska, aby som zistil, čo je s ním.

Víťazstvo s Kristom

¹⁴ Znova a znova musím ďakovať Bohu, že za každých okolností nám dáva víťaziť v Kristu a že poznanie Boha môžeme šíriť okolo seba ako vzácnu vôňu.

¹⁵ My sme tou vôňou, ktorá je príjemná Bohu a ktorá sa rozlieva medzi všetkých ľudí, či už patria do tábora Božieho alebo Bohu nepriateľského.

¹⁶ S ňou jedni vdychujú život a druhí smrť. Ale kto je takého poslania schopný?

¹⁷ My nie sme ako mnohí, ktorým sa hlásanie evanjelia stalo zdrojom zisku. Našou cťou je vykonávať nezištne to, čo nám Pán Boh uložil ako Kristovým služobníkom s vedomím, že on nás stále vidí.