Add parallel Print Page Options

施洗约翰(A)

 神的儿子(有些抄本无“ 神的儿子”一句)耶稣基督福音的开始。

正如以赛亚先知的书上写着:

“看哪,我差遣我的使者在你面前,

预备你的道路;

在旷野有呼喊者的声音:

‘预备主的道,

修直他的路!’”

照这话,施洗的约翰在旷野出现了,传讲悔改的洗礼,使罪得赦。 犹太全地和全耶路撒冷的人,都出来到他那里去,承认自己的罪,在约旦河里受了他的洗。 约翰身穿骆驼毛的衣服,腰束皮带,吃的是蝗虫和野蜜。 他传讲说:“有一位在我以后来的,能力比我大,我就是弯腰给他解鞋带都没有资格。 我用水给你们施洗,他却要用圣灵给你们施洗。”

耶稣受洗(B)

那时候耶稣从加利利的拿撒勒来,在约旦河里受了约翰的洗。 10 他从水里一上来,就看见天裂开了,圣灵仿佛鸽子降在他身上。 11 又有声音从天上来说:“你是我的爱子,我喜悦你。”

耶稣受试探(C)

12 圣灵随即催促耶稣到旷野去。 13 他在那里四十天,受撒但的试探,和野兽在一起,有天使来服事他。

在加利利传道(D)

14 约翰被捕以后,耶稣来到加利利,宣讲 神的福音, 15 说:“时候到了, 神的国近了,你们应当悔改,相信福音。”

呼召四个门徒(E)

16 耶稣沿着加利利海边行走,看见西门和他弟弟安得烈在海上撒网;他们是渔夫。 17 耶稣就对他们说:“来跟从我,我要使你们成为得人的渔夫。” 18 他们立刻撇下网,跟从了他。 19 耶稣稍往前走,看见西庇太的儿子雅各,和雅各的弟弟约翰,正在船上整理鱼网, 20 他立即呼召他们。他们撇下父亲西庇太和雇工在船上,就跟从他去了。

在迦百农赶出污灵(F)

21 他们到了迦百农,耶稣随即在安息日进入会堂教导人。 22 大家对他的教训都很惊奇,因为他教导他们,像一个有权柄的人,不像经学家。 23 就在那时,会堂里有一个被污灵附着的人,喊叫起来, 24 说:“拿撒勒人耶稣,我们跟你有甚么关系呢?你来毁灭我们吗?我知道你是谁,你是 神的圣者。” 25 耶稣斥责他说:“住口!从他身上出来!” 26 污灵使那人抽疯,大声喊叫,就从他身上出来了。 27 众人都很惊讶,于是彼此对问说:“这是怎么一回事?是个有权能的新道理啊!他吩咐污灵,污灵竟服从了他!” 28 耶稣的名声立刻传遍了加利利一带。

治病赶鬼(G)

29 他们一出会堂,就和雅各、约翰到西门和安得烈的家里去。 30 西门的岳母正在发烧躺着,他们立刻告诉耶稣。 31 耶稣走到她面前,拉着她的手,扶她起来,热就退了,她就服事他们。 32 到了黄昏,有人不断把生病的和被鬼附的,都带到耶稣面前。 33 全城的人都聚集在门口。 34 耶稣医好了各样的病,也赶出许多的鬼,并且不许鬼说话,因为鬼认识他。

在加利利传道赶鬼(H)

35 次日凌晨,天还没有亮,耶稣起身出去,来到荒野的地方,在那里祷告。 36 西门和那些跟他在一起的人就去寻找耶稣。 37 他们找到了,就对他说:“大家都在找你呢!” 38 耶稣对他们说:“我们到邻近的乡镇去吧,我也好在那里传道,因为我就是为这事而来的。” 39 于是他走遍加利利全地,在他们的会堂里传道,并且赶鬼。

治好痲风病人(I)

40 有一个患痲风的人,来到耶稣跟前,跪下求他说:“如果你肯,必能使我洁净。” 41 耶稣动了怜悯的心,就伸手摸他,说:“我肯,你洁净了吧!” 42 痲风立刻离开了他,他就洁净了。 43 耶稣打发那人离开以前,严厉地吩咐他, 44 说:“你千万不可把这事告诉任何人,你只要去给祭司检查,并且照着摩西所规定的,为你得洁净献祭,好向大家作证。” 45 但那人出来,竟任意传讲,就把这事传开了,以致耶稣不能再公开进城,只好留在外边荒野的地方;然而还是有人从各处到他那里去。

¶ Men konmansman Bon Nouvèl ki pale sou Jezikri, Pitit Bondye a.

Nan liv pwofèt Ezayi a, men sa ki te ekri: Bondye di: Men m'ap voye mesaje m' lan devan ou. La louvri chemen an pou ou.

Se vwa yon nonm k'ap rele nan dezè a: Pare gran wout Seyè nou an. Plani chemen an byen plani pou li.

Se konsa Jan te parèt nan dezè a, li t'ap batize, li t'ap mache bay mesaj sa a: -Tounen vin jwenn Bondye. vin resevwa batèm, epi Bondye va padonnen peche nou yo.

Tout moun nan peyi Jide a ansanm ak tout pèp lavil Jerizalèm lan te vin jwenn li: yo te konfese peche yo devan tout moun, epi Jan te batize yo nan larivyè Jouden an.

Jan te mete yon rad pwal chamo sou li, ak yon sentiwon an po mare nan ren li. Se krikèt ak gato myèl li te jwenn nan bwa li te manje.

Li t'ap mache bay mesaj sa a: -Moun k'ap vin apre m' lan gen plis pouvwa anpil pase m'. Mwen pa bon ase pou m' ta bese demare sapat ki nan pye li.

Mwen menm, mwen batize nou nan dlo. Men li menm, la batize nou nan Sentespri a.

¶ Menm epòk sa a, Jezi te soti Nazarèt, yon bouk nan peyi Galile. Lè sa a, Jan te batize l' nan larivyè Jouden an.

10 Antan Jezi t'ap soti nan dlo a, li wè syèl la louvri, epi Lespri Bondye a desann sou li an fòm yon pijon.

11 Li tande yon vwa ki soti nan syèl la ki di: -Ou se pitit mwen renmen anpil la. Ou fè kè m' kontan anpil.

12 Touswit apre sa, Lespri Bondye a pouse Jezi al nan dezè a.

13 Li rete la pandan karant jou, epi se la Satan vin tante l'. Jezi t'ap viv nan mitan bèt bwa yo, epi zanj Bondye yo t'ap okipe li.

14 ¶ Apre yo te fin mete Jan nan prizon, Jezi ale nan peyi Galile pou l' te fè konnen Bon Nouvèl Bondye voye a.

15 Li t'ap di yo konsa: -Jou a rive. Koulye a, Bondye ki wa nan syèl la ap vin pran pouvwa a nan men li. Tounen vin jwenn Bondye. Asepte Bon Nouvèl la.

16 Pandan Jezi t'ap mache bò lanmè Galile a, li wè de pechè pwason, Simon ak Andre, frè li a. Yo t'ap voye privye nan lanmè a.

17 Jezi di yo konsa: -vin jwenn mwen. m'a fè nou tounen pechè moun pito.

18 Lamenm, yo kite privye yo, y' ale avèk li.

19 Jezi vanse pi lwen, li wè de pitit gason Zebede yo, Jak ak Jan, frè li. Yo te chita nan kannòt yo a, yo t'ap repare privye yo.

20 Lamenm, Jezi rele yo. Yo kite Zebede, papa yo, nan kannòt la ansanm ak ouvrye yo. Y' ale avèk Jezi.

21 Apre sa, Jezi ale ak disip li yo nan yon lavil yo rele Kapènawòm. Jou repo a, Jezi antre nan sinagòg la; li kòmanse moutre moun yo anpil bagay.

22 Yo te sezi tande sa l' t'ap moutre yo. Se pa t' menm jan avèk dirèktè lalwa yo, paske li te pale ak yo tankou yon moun ki otorize.

23 ¶ Lè sa a, yon nonm ki te gen yon move lespri sou li vin antre nan sinagòg la, li pran rele:

24 -ey Jezi, moun Nazarèt, kisa nou gen avè ou? Ou vin isit la pou detwi nou? Mwen konnen byen pwòp ki moun ou ye. Ou se moun Bondye chwazi a.

25 Jezi pale byen fò ak move lespri ki te sou nonm lan, li di li: -Pe la! Soti sou nonm sa a.

26 Move lespri a souke nonm lan byen souke, li bay yon gwo rèl, epi li soti, li ale.

27 Tout moun yo te sitèlman sezi, yonn t'ap mande lòt: -Sa sa ye la a menm! Sa se yon lòt bagay l'ap moutre nou la a. Menm move lespri yo, li pase yo lòd ak otorite, yo obeyi li.

28 Se tout moun ki t'ap nonmen non l' nan peyi Galile a.

29 ¶ Apre sa, yo soti kite sinagòg la, y' ale ansanm ak Jak ak Jan lakay Simon ak Andre.

30 Bèlmè Simon an te kouche ak lafyèv. Rive Jezi rive lakay la, yo di l' sa.

31 Lè sa a, li pwoche bò madanm lan, li pran men l', li fè l' leve. Latou, lafyèv la kite l', epi madanm lan resevwa yo.

32 Aswè, apre solèy fin kouche, yo mennen tout moun malad yo ansanm ak tou sa ki te gen move lespri sou yo bay Jezi.

33 Tout moun lavil la te sanble devan pòt kay la.

34 Lè sa a, Jezi te geri anpil moun ki te soufri divès maladi; li te chase anpil move lespri. Men, li pa t' kite move lespri yo pale, paske yo te konnen ki moun li te ye.

35 Nan granmaten, byen bonè, li pa t' ankò fè klè, Jezi leve, li soti li kite lavil la, li al yon kote ki pa gen moun. La li t'ap lapriyè.

36 Simon ak lòt zanmi l' yo soti, yo t'ap chache Jezi.

37 Lè yo jwenn li, yo di l' konsa: -Tout moun ap chache ou wi.

38 Men li reponn yo: -Ann al yon lòt kote, nan lòt bouk yo nan vwazinaj la. Fòk mwen fè yo konnen mesaj la tou. Se pou sa menm mwen vini.

39 Se konsa li te ale toupatou nan peyi Galile, li t'ap mache bay mesaj la nan sinagòg yo, li t'ap chase move lespri yo.

40 ¶ Yon nonm ki te gen lalèp vin jwenn Jezi; li tonbe ajenou devan li, li mande l' sekou; li di l' konsa: -Si ou vle, ou kapab geri mwen.

41 Kè Jezi fè l' mal, li lonje men l', li manyen nonm lan, li di li: -Wi, mwen vle ou geri.

42 Menm lè a, lalèp la kite l', li geri, li te nan kondisyon pou fè sèvis Bondye.

43 Apre sa, Jezi voye l' ale, li pase l' lòd byen sevè.

44 Li di l' konsa: -Piga ou pale sa ak pesonn. Men, al fè prèt la wè ki jan ou ye. Apre sa, wa ofri sa Moyiz te bay lòd pou ofri a. Konsa wa bay tout moun prèv ou geri.

45 Men, nonm lan pati, li pran mache fè konnen bagay la toupatou. Li sitèlman gaye nouvèl la, Jezi pa t' kapab antre ankò nan okenn lavil pou moun pa t' wè li. Li te pito rete andeyò, kote ki pa gen moun. Men, moun te soti toupatou vin jwenn li.