Add parallel Print Page Options

耶稣和他的兄弟们

此后,耶稣在加利利周游,他不想去犹太,因为犹太人想杀害他。 当时,犹太人的住棚节 [a]快到了, 所以,耶稣的兄弟对他说∶“你应该离开这儿去犹太,以便让你的门徒看到你所行的神迹, 一个人如果想让自己被众所周知,就不在暗中做事。你即然在做这些事,就在世人面前表现出来吧。” (甚至连耶稣的兄弟们也不信仰他。) 耶稣对他们说∶“我的时刻还没有到,但是对你们随时都合适。 世人不会恨你们,但却恨我,因为我不停地告诉世人,他们的行为是邪恶的。 你们去过住棚节吧,我现在不去,因为我的时刻还没到。” 耶稣说完这番话后,继续留在了加利利。

10 他的兄弟去过住棚节了,耶稣也去了,不过不是公开去的,而是秘密去的。 11 犹太首领在节日里到处寻找他,打听说∶“那人在哪里呢?”

12 人们私下对耶稣议论纷纷,有人说∶“他是好人。”也有人说∶“根本不是,他迷惑群众。” 13 不过,没有人敢公开议论他,因为他们都害怕犹太首领。

耶稣在耶路撒冷教导人们

14 节日过了一半时,耶稣来到大殿院开始教导人们。 15 犹太首领都很吃惊,说∶“这人从未上过学,怎么会知道这么多事情呢?”

16 耶稣回答他们说∶“我教导的不是我自己的教导,而是来自于派遣我的上帝。 17 一个人如果想执行上帝的意旨,他就会明白我的教导是出自上帝还是出自我自己。 18 凭自己讲话的人,企图为自己获得荣耀;但是,要把荣耀带给派遣他来的那位的人-是可信的,他心中没有丝毫虚假。 19 难道摩西没有把律法 [b]颁布给你们吗?可是你们谁也不遵守它。你们为什么想杀害我呢?”

20 人群回答道∶“你一定是被鬼附身了!谁想要杀害你呢?”

21 耶稣回答说∶“我不过显示了一个奇迹,你们就感到惊讶。 22 摩西出于同样的目的,给了你们有关割礼的律法,(其实割礼是你们的祖先传下来的,而不是摩西传下来的。)你们就在安息日为婴儿施行割礼! 23 既然一个人能在安息日受割礼,以便不违反摩西律法,那么我在安息日治好一个人的整个身体,为什么你们就对我感到愤怒呢? 24 不要以外表来评判,而要做出公正的评判。”

人们猜测耶稣是基督吗?

25 一些耶路撒冷人开始议论说∶“这不是他们想要杀的那个人吗? 26 看,他在大庭广众之下演讲,他们对他却一言不发。也许首领们的确知道他是基督呢? 27 不过,我们知道这人是从哪儿来的;当基督来临的时候,没有人知道他从哪儿来。”

28 这时,耶稣还在大殿院里教导,他高声说∶“你们认识我,也知道我从哪里来,我不是自己到这里来的,派遣我来的那位(上帝)是真实的。你们不认识他, 29 但我认识他,因为我是从他那里来的,是他派我来的。”

30 听到这里,他们想要逮捕耶稣,可是却没有下手,因为他的时刻还没有到呢。不过,还是有很多人信仰了他, 31 他们说∶“就是基督来了,也不会比这个人显示更多的奇迹,不是吗?”

犹太首领企图逮捕耶稣

32 法利赛人听到人们私下对耶稣的议论,祭司长和法利赛人便派大殿的卫兵去逮捕他。耶稣说: 33 “我和你们在一起的时间非常短暂了,然后我就要回到派我来的那位那里去。 34 你们会寻找我,但是却找不到我,因为我去的地方,你们不能去。”

35 犹太人互相议论道∶“他要到哪里去能让我们找不到呢?他是不是到散居在非犹太人城市里的犹太侨民那里,去教导非犹太人呢? 36 他说∶‘你们将会寻找我,但是却找不到我,因为我去的地方,你们不能去。’这话是什么意思呢?”

耶稣谈圣灵

37 节日的最后一天,也是最重要的一天,耶稣站起来高声说∶“如果有人渴了,就到我这里来喝水吧, 38 就像《经》上所说的那样,信仰我的人,活水的河流就会从他内心源源流出。” 39 耶稣这话是指那些信仰他的人,以后会领受到圣灵。当时圣灵还没赐给人们,因为耶稣还没有得到荣耀。

人们针对耶稣的争论

40 听了这些话,人群中的一些人开始议论说∶“这人真的是先知。”

41 另外一些人说∶“这人是基督。”

还有一些人说∶“基督怎么会来自加利利呢? 42 《经》上不是说基督是大卫的后裔,来自于大卫住过的伯利恒吗?” 43 由于耶稣,人们发生了分歧。 44 有些人想逮捕耶稣,但却没有人动手。

犹太首领拒不相信

45 于是,大殿的卫兵回到祭司长和法利赛人那里去了,他们问卫兵∶“你们为什么没把他带来?”

46 卫兵们回答说∶“从来没有人像这样讲过话!”

47 法利赛人说∶“难道你们也被愚弄了吗? 48 有首领或是法利赛人信仰他吗? 49 那些不知律法的人是要受到诅咒的!”

50 尼哥底母 [c]对他们说: 51 “不先听他的口供,不调查他做了些什么,我们的律法能定他的罪吗?”

52 他们回答他说∶“难道你也是从加利利来的吗?查考一下《经》,你就会明白加利利没有出过先知。”

(一些希腊最早和最好的版本没有第7:53-8:11。)

通奸女子被捉

53 然后他们分手各自回家去了。

Footnotes

  1. 約 翰 福 音 7:2 住棚节: 每年特定的一周,犹太人住在帐篷里,为了纪念在摩西时代他们的祖先在旷野里。
  2. 約 翰 福 音 7:19 律法: 摩西颁布了上帝在西乃山上赐给他的律法。见《出埃及记》34:29-32。
  3. 約 翰 福 音 7:50 尼哥底母: 法利赛人之一,他曾经见过耶稣。

Jezi avèk frè li yo

Apre sa, Jezi te fè laviwonn teritwa Galile a. Li pa t vle ale nan peyi Jide, paske chèf Jwif yo t ap chache touye li. Se te moman Jwif yo te pral fete Fèt Tant yo. Se poutèt sa frè l yo te di l: “Ou ta sipoze pati ale Jide nan fèt la. Konsa, tout disip ou yo ta wè mirak ou ap fè yo. Si ou vle anpil moun konnen ou, ou pa dwe ap kache sa ou fè. Si ou kapab fè bagay ekstraòdinè sa yo, kite tout moun wè yo.” Frè Jezi yo te pale kon sa paske menm yo menm yo pa t kwè nan li.

Jezi di yo: “Mwen poko pare pou m al Jerizalèm, lè m poko rive. Men, pou nou menm, nou pa gen okenn lè espesyal, tout lè se menm pou nou. Lemonn pa kapab rayi nou. Men lemonn rayi mwen, paske m ap di moun nan lemonn zèv yo pa bon. Alò nou mèt ale. Mwen pa prale kounye a, paske tan pa m nan poko rive.” Lè Jezi fin di sa, li rete nan peyi Galile.

10 Alò frè l yo pati y al nan fèt la. Lè yo fin pati, Jezi pati tou, men l te ale an sekrè. 11 Lidè Jwif yo t ap chache li nan fèt la. Yo t ap di: “Kote nonm nan?”

12 Te gen anpil moun la. Anpil nan yo t ap pale an sekrè antre yo de Jezi. Kèk nan yo te di: “Se yon nonm de byen li ye.” Men kèk lòt t ap di: “Se pa vre, mesye ap twonpe moun yo.” 13 Men pa t gen yon moun ki te brav ase pou l ta pale de li pou tout moun tande. Yo te pè lidè Jwif yo.

Jezi ap anseye nan Jerizalèm

14 Peryòd fèt la te deja nan mwatye konsa, Jezi ale nan tanp lan epi Li te kòmanse anseye. 15 Lidè Jwif yo te sezi epi yo di: “Kòman nonm sa a fè konnen tout bagay sa yo? Li pa te janm etidye menm jan ak nou!”

16 Jezi reponn: “Sa m ap anseye pa soti nan mwen menm. Ansèyman mwen soti nan moun ki voye m nan. 17 Moun ki vle fè sa Bondye vle reyèlman, y ap kapab konnen si ansèyman sa a soti nan Bondye oubyen si li soti nan mwen menm sèlman. 18 Nenpòt moun k ap anseye pwòp panse pa l, l ap chache glwa pou pwòp tèt li. Men yon moun k ap chache glwa pou moun ki voye li, yo kapab kwè l. Yon moun ki aji kon sa p ap nan manti. 19 Moyiz te ban nou Lalwa, pa vre? Men nou pa obeyi Lalwa a. Si nou obeyi Lalwa, pou kisa n ap chache touye m?”

20 Moun yo reponn: “Yon demon fè w fou! Nou p ap eseye touye w pyès.”

21 Jezi di yo: “Mwen te fè yon mirak yon jou saba, epi nou tout te choke. 22 Nou obeyi Lalwa Moyiz te bay sou sikonsizyon an epi pafwa nou fè l nan jou repo a. (Men an reyalite se pa Moyiz ki ban nou sikonsizyon an. Li soti depi zansèt nou yo ki t ap viv anvan Moyiz.) Wi, byen souvan nou sikonsi ti bebe gason yo nan jou repo a. 23 Konsa, nou travay nan jou repo a! Nou retire yon ti moso po nan sèks yon bebe jou repo a! Nou fè sa pou n evite vyole Lalwa Moyiz la! Alò, pou kisa nou leve kont mwen poutèt mwen geri yon nonm totalman nan jou repo a? 24 Ann sispann jije sou laparans. Ann jije yon fason ki dwat.”

Moun yo ap mande si se Jezi ki Kris la

25 Kèk nan moun Jerizalèm yo di: “Men nonm y ap eseye wè si yo ta touye a. 26 Men l ap anseye kote tout moun kapab ni wè li ni tande li. Epi pèsonn pa eseye anpeche l fè sa. Petèt lidè yo te deside se li ki Mesi a vrèman. 27 Men, lè vrè Mesi va vini, pèsonn p ap konnen kote l soti. Nonm sa a, nou konnen moun ki kote li ye.”

28 Jezi te kontinye ap anseye kote l te ye nan tanp lan, li di byen fò: “Èske nou konnen ki moun ye ak kote mwen soti vrèman? Mwen vini isit la, men se pa ak pwòp desizyon mwen. Moun ki voye m an merite tout konfyans nou. Men nou pa konnen li. 29 Mwen konnen l paske se kote l mwen soti, epi se li menm ki voye m.”

30 Lè Jezi di sa, moun yo t ap eseye arete li. Men pa t gen yon moun ki te kapab mete men sou Li. Paske jou li pa t ko rive. 31 Men te gen anpil nan moun sa yo ki te kwè nan Jezi. Yo di: “Nonm sa a tèlman fè mirak. Lè Mesi a va vini, èske l ap ka fè plis mirak pase nonm sa a?”

Lidè Jwif yo ap chache arete Jezi

32 Farizyen yo te tande sa moun yo t ap di sou Jezi. Alò, chèf prèt yo mete ak Farizyen yo, yo voye kèk nan moun ki t ap fè polis nan tanp lan pou arete li. 33 Alò Jezi di: “Mwen avèk nou pou yon ti kras tan ankò. Epi m ap retounen jwenn moun ki te voye m nan. 34 Nou va chache m, men nou p ap jwenn mwen. Epi nou p ap kapab vini kote m prale a non plis.”

35 Jwif yo t ap di antre yo: “Ki kote pou nonm sa a ale pou nou pa jwen li? Èske se nan vil Grèk yo li pral abite, kote moun pa nou yo ye? Èske li pral anseye Grèk yo laba a?” 36 Yo t ap mande youn lòt, “Ki sa Jezi te vle di lè l di: Nou va chache m, men nou p ap jwenn mwen, epi Nou p ap kapab ale kote m prale a?”

Jezi pale osijè Sentespri a

37 Dènye jou fèt la te rive. Se jou pi ki enpòtan an. Nan Jou sa a, Jezi kanpe epi li di byen fò: “Nenpòt moun ki swaf kapab vini jwenn mwen, epi nenpòt moun ki kwè nan mwen va bwè! 38 Si yon moun kwè nan mwen, Bib la di sous dlo va koule soti nan kè li.” 39 Se te de Lespri Bondye a Jezi t ap pale. Moun ki te kwè nan Jezi ta gen pou resevwa Lespri Bondye a nan yon ti kras tan. Men nan lè sa a, yo pa t ko genyen Lespri Bondye, paske Jezi pa t ko monte pou l antre nan glwa li.

Moun ap fè diskisyon sou Jezi

40 Lè moun yo te tande sa Jezi di yo, gen nan yo ki di: “Nonm sa a se Pwofèt[a] la vre.”

41 Te gen lòt moun ki t ap di: “Se li menm ki Kris la.”

Te gen lòt ankò ki t ap di: “Kris la p ap soti nan Galile, pa vre? 42 Bib la di Kris la ap soti nan fanmi David. Epi yo di se Bètleyèm l ap soti, lavil kote David te rete a.” 43 Konsa tout moun pa te gen menm opinyon sou Jezi. 44 Kèk nan yo te vle arete Li. Men pèsonn pa t eseye fè sa.

Kèk lidè Jwif derefize kwè

45 Polis tanp lan te retounen ale jwenn chèf prèt ak Farizyen yo. Prèt yo ak Farizyen yo te mande yo: “Pou kisa nou pa mennen Jezi vini?”

46 Polis tanp lan te reponn: “Nou pa janm tande moun pale menm jan ak nonm sa a.”

47 Farizyen yo reponn: “Alò, nonm nan pran tèt nou tou! 48 Nou pa wè youn pami lidè yo, ni pami nou menm Farizyen ki kwè nan Li, pa vre? 49 Sèl moun ki kwè nan li se foul la, ki se yon bann moun modi, paske yo pa konnen anyen nan Lalwa a!”

50 Men, Nikodèm te la nan gwoup sa a. Se li menm ki t ale wè Jezi anvan sa.[b] Li te di: 51 “Èske Lalwa nou an pèmèt nou jije moun anvan nou tande yo, pou nou chache konnen kisa yo fè?” 52 Lidè Jwif yo reponn: “Gen lè se moun Galile ou ye tou! Etidye Bib la. Èske ou ap jwenn okenn pwofèt[c] ki soti Galile?”

Yon fanm yo kenbe nan adiltè

53 [d] Apre sa, yo tout pati ale lakay yo.

Footnotes

  1. 7:40 Pwofèt Li pwobab sa vle di pwofèt Bondye te di Moyiz li t ap voye a. Gade nan Det 18:15-19.
  2. 7:50 Se li menm … anvan sa Se istwa ki rakonte Nikodèm t al pale ak Jezi nan Jan 3:1-21.
  3. 7:52 pwofèt De nan ansyen kopi Grèk yo genyen “Pwofèt la”, sa ta vle di “pwofèt tankou Moyiz la” ki pale nan Det 18:15. Nan Trav 3:22; 7:37 tout moun konprann sa vle di Mesi a, menm jan ak nan vèsè 40 ki anvan sa.
  4. 7:53 Kopi ki pi ansyen epi ki pi bon yo pa genyen 7:5–8:11.