Add parallel Print Page Options

拉撒路死了

11 有一個患病的人,名叫拉撒路,住在伯大尼,就是馬利亞和她姊姊馬大的村莊。 這馬利亞就是後來用香膏抹主,並且用頭髮把主的腳擦乾的那人;患病的拉撒路是她的兄弟。 姊妹二人派人到耶穌那裡去,說:“主啊,你所愛的人病了。” 耶穌聽見,就說:“這病不至於死,而是為了 神的榮耀,使 神的兒子因此得到榮耀。” 耶穌向來愛馬大和她的妹妹馬利亞,以及拉撒路。 他聽說拉撒路病了,仍然在原來的地方住了兩天, 然後對門徒說:“我們再到猶太去吧。” 門徒對他說:“拉比,近來猶太人要拿石頭打你,你還到那裡去嗎?” 耶穌說:“白晝不是有十二小時嗎?人若在白晝行走,就不會跌倒,因為他看見這世上的光; 10 人若在夜間行走,就會跌倒,因為他沒有光。” 11 耶穌說完了這些話,跟著又對他們說:“我們的朋友拉撒路睡了,我要去喚醒他。” 12 門徒說:“主啊,如果他睡了,就會好過來的。” 13 其實耶穌是指著拉撒路的死說的,門徒卻以為他是指正常的睡眠說的。 14 於是,耶穌公開地告訴他們:“拉撒路死了。 15 我為你們歡喜,因為我不在那裡,是要使你們相信。現在我們到他那裡去吧。” 16 那稱為“雙生子”(“雙生子”原文作“低土馬”)的多馬,對其他的門徒說:“我們也去跟他一同死吧!”

耶穌是復活是生命

17 耶穌到了,知道拉撒路在墳墓裡已經四天了。 18 伯大尼靠近耶路撒冷,相距約有三公里。 19 有許多猶太人來到馬大和馬利亞那裡,為了拉撒路的死來安慰她們。 20 馬大聽見耶穌來了,就去迎接他,馬利亞卻仍然坐在家裡。 21 馬大對耶穌說:“主啊,如果你早在這裡,我的兄弟就不會死了! 22 就是現在,我也知道無論你向 神求甚麼, 神必賜給你。” 23 耶穌對她說:“你的兄弟必會復活。” 24 馬大說:“我知道在末日復活的時候,他必會復活。” 25 耶穌說:“我就是復活和生命;信我的人,雖然死了,也要活著。 26 所有活著又信我的人,必定永遠不死,你信這話嗎?” 27 她說:“主啊,我信;我已經信了,你是基督,是 神的兒子,是那要到世上來的。”

耶穌使拉撒路復活

28 馬大說了這些話,就回去叫她妹妹馬利亞,暗暗地說:“老師來了,他叫你。” 29 馬利亞一聽見,就急忙起來,到耶穌那裡去。 30 那時,耶穌還沒有進入村子,仍然在馬大迎接他的地方。 31 那些在房子裡和馬利亞在一起安慰她的猶太人,見她匆忙地起來出去,就跟著她,以為她要到墳墓那裡去哭。 32 馬利亞來到耶穌那裡,一看見他,就俯伏在他腳前,說:“主啊,如果你早在這裡,我的兄弟就不會死了!” 33 耶穌看見她在哭,和她一同來的猶太人也在哭,就心裡激動,難過起來, 34 說:“你們把他安放在哪裡?”他們說:“主啊,請來看。” 35 耶穌哭了。 36 於是猶太人說:“你看,他多麼愛這個人!” 37 他們中間有人說:“他既然開了瞎子的眼睛,難道不能使這個人不死嗎?”

38 耶穌又再心裡激動,來到墳墓前面。那墳墓是一個洞穴,洞口有塊石頭堵住。 39 耶穌說:“把這塊石頭挪開!”死者的姊姊馬大對他說:“主啊,已經四天了,他必定臭了。” 40 耶穌說:“我不是對你說過‘如果你信,就必定看見 神的榮耀’嗎?” 41 於是他們把石頭挪開。耶穌舉目向天,說:“父啊,我感謝你,因為你垂聽了我, 42 我知道你常常聽我,但我說這話,是為了周圍站著的群眾,叫他們信是你差了我來。” 43 說了這話,就大聲呼喊:“拉撒路,出來!” 44 那死了的人就出來,他的手腳都纏著布,臉上裹著巾。耶穌說:“解開他,讓他走!”

祭司長等想殺害耶穌

45 有許多到馬利亞那裡去的猶太人,看見了耶穌所作的事,就信了他。 46 但他們中間有些人到法利賽人那裡去,把耶穌所作的事都告訴他們。 47 於是祭司長和法利賽人召開公議會,說:“這個人行了許多神蹟,我們怎麼辦呢? 48 我們若讓他這樣,所有的人都會信他,羅馬人就會來,奪取我們的聖地,除滅我們的民族。” 49 他們當中有一位該亞法,是那年作大祭司的,對他們說:“你們甚麼都不知道, 50 也不去想想,一個人代替人民死,免得整個民族滅亡,這對你們是有益的。” 51 他說這話不是由於自己,而是因為他是那年的大祭司,所以預言耶穌要替猶太民族死; 52 不但替猶太民族死,也要把散居各地的 神的兒女招聚成為一體。 53 從那天起,他們就想殺害耶穌。

54 因此,耶穌不再在猶太人中間公開活動,卻離開那裡,到曠野附近的地方去;到了一座名叫以法蓮的城,就和門徒住在那裡。

55 猶太人的逾越節快到了,有許多人在過節前從各鄉上耶路撒冷去,要在那裡潔淨自己。 56 他們到處尋找耶穌,站在聖殿裡的時候,彼此說:“你們認為怎樣?他不會來過節吧?” 57 祭司長和法利賽人早已下了命令:如果有人知道耶穌在哪裡,就要前來報告,好去逮捕他。

11 ¶ Te gen yon nonm yo te rele Laza ki tonbe malad. Li te rete Betani, yon ti bouk kote Mari t'ap viv ansanm ak Mat, sè l' la.

(Mari sa a, se te fanm ki te vide odè sou pye Seyè a, epi ki te siye yo ak cheve li. Laza, nonm ki te malad la, se te frè li.)

De sè yo voye yon moun bò kot Jezi pou di li: Seyè, zanmi ou lan malad.

Lè Jezi tande nouvèl la, li di: Maladi Laza a p'ap touye li. Tou sa rive pou fè moun wè pouvwa Bondye. Se ak maladi sa a Bondye pral fè wè pouvwa Pitit li a.

Jezi te renmen Mat, Mari, sè l' la, ansanm ak Laza.

Apre li fin pran nouvèl maladi Laza a, li rete de jou ankò kote l' te ye a.

Apre sa, li di disip li yo: Ann tounen nan Jide.

Disip li yo reponn li: Mèt, pa gen lontan jwif yo t'ap chache touye ou ak kout wòch, epi koulye a ou vle tounen laba a ankò?

Jezi di yo: Gen douzè de tan nan yon jounen, pa vre? Si yon moun ap mache lajounen, li p'ap bite, paske li wè limyè k'ap klere tè a.

10 Men, si yon moun ap mache lannwit, l'ap kase pye l', paske li pa gen limyè nan li.

11 Lè Jezi fin di yo sa, li di ankò: Laza, zanmi nou an, ap dòmi. Mwen pral leve li.

12 Disip yo reponn li: Mèt, si l'ap dòmi, li pral geri.

13 Jezi te vle di yo Laza te mouri, men disip yo te konprann se dòmi Laza t'ap dòmi tankou tout moun konn fè.

14 Lè sa a, Jezi di yo klè: Laza mouri.

15 Poutèt nou, mwen byen kontan mwen pa t' la. Konsa n'a kwè. Ann al jwenn li.

16 Lè sa a, Toma (yo te rele Jimo a) di lòt disip yo: Ann ale tou ansanm ak Mèt la pou n' ka mouri ansanm avè li.

17 ¶ Lè Jezi rive, li jwenn Laza te gen tan antere depi kat jou.

18 Betani te yon ti bouk toupre lavil Jerizalèm, twa kilomèt konsa, pa plis.

19 Anpil jwif te vin lakay Mat ak Mari pou konsole yo ak lanmò frè yo a.

20 Lè Mat vin konnen Jezi t'ap vini, li pati, li al kontre li. Men, Mari te rete chita nan kay la.

21 Mat di Jezi konsa: Mèt, si ou te la, frè m' lan pa ta mouri non.

22 Men, mwen konn sa: menm koulye a, Bondye va ba ou nenpòt kisa ou mande li.

23 Jezi di li: Frè ou la va leve vivan ankò.

24 Mat reponn li: Wi, mwen konn sa. Li gen pou l' leve vivan ankò nan dènye jou a, lè tout moun mouri yo va leve.

25 Jezi di li: Se mwen menm ki leve moun mouri yo, se mwen menm ki bay lavi. Moun ki mete konfyans yo nan mwen, yo gen pou yo viv menm si yo rive mouri.

26 Moun k'ap viv, epi ki mete konfyans yo nan mwen, yo p'ap janm mouri. Eske ou kwè sa?

27 Mat reponn li: Wi, Seyè, mwen kwè ou se Kris la, Pitit Bondye. Ou se moun ki te gen pou vini sou latè a.

28 Lè Mat fin di sa, l' al rele Mari, sè l' la, li di l' nan zòrèy: Mèt la la wi. Li mande pou ou vin jwenn li.

29 Tande Mari tande sa, li leve, li kouri al jwenn Jezi.

30 (Jezi pa t' ankò antre nan bouk la. Li te rete kote Mat te kontre l' la.)

31 Jwif yo ki te nan kay la avèk Mari pou konsole l', lè yo wè l' leve soti, yo swiv li. Yo te konprann li tapral kriye bò kavo a.

32 Lè Mari rive kote Jezi te ye a, wè li wè l', li lage kò l' atè nan pye l', li di l' konsa: Seyè, si ou te la, frè m' lan pa ta mouri.

33 ¶ Jezi wè jan li t'ap kriye ansanm ak jwif yo ki te vin avè l' yo, sa te fè l' mal anpil, kè l' t'ap fann.

34 Li mande yo: Ki bò nou antere li? Yo reponn li: Seyè, vin wè non.

35 Jezi kriye.

36 Lè sa a, jwif yo di: Gade jan li te renmen l' non!

37 Men, te gen kèk nan yo ki t'ap di: Li menm ki louvri je avèg yo, li pa t' kapab anpeche Laza mouri?

38 Sa te fè Jezi pi mal ankò. li al bò kavo a. Se te yon gwòt avèk yon wòch yo te mete devan bouch li.

39 Jezi di yo: Wete wòch la. Mat, sè mò a, di l' konsa: Seyè, li dwe kòmanse santi deja, sa fè kat jou depi l' nan kavo a.

40 Jezi reponn li: Mwen pa deja di ou: Si ou kwè, wa wè pouvwa Bondye?

41 Se konsa, yo wete wòch la. Jezi leve je l' anlè nan syèl la, li di: Mèsi, Papa, dèske ou te tande mwen.

42 Mwen menm, mwen konnen ou toujou tande m', men se poutèt moun sa yo ki bò kote m' lan m'ap di ou sa, pou yo sa kwè se ou menm ki voye mwen.

43 Lè l' fin di pawòl sa yo, li rele byen fò: Laza, soti deyò!

44 Mò a soti, de pye l' ak de men l' yo tou mare ak bann twal, figi l' tou vlope nan yon moso twal. Jezi di yo: Demare l' non, kite l' ale.

45 ¶ Nan jwif ki te vin kay Mari yo epi ki te wè sa Jezi te fè a, anpil te kwè nan li.

46 Men, gen ladan yo ki al jwenn farizyen yo. Yo rakonte yo sa Jezi te fè.

47 Farizyen yo menm ansanm ak chèf prèt yo reyini Gran Konsèy la. Yo mande: Kisa n'ap fè? Nonm sa a ap fè anpil mirak.

48 Si nou pa fè l' sispann, tout moun pral kwè nan li. Talè konsa, otorite women yo va antre nan koze a, y'a detwi ni tanp nou an ni peyi nou an.

49 Te gen yonn ladan yo ki te rele Kayif. Se li menm ki te granprèt pou lanne a. Li di yo: Gen lè nou pa konprann anyen!

50 Nou pa wè li pi bon pou nou si yon sèl moun mouri pou pèp la. Konsa tout peyi a va sove.

51 (Kayif pa te di sa konsa non. Men, li te granprèt pou lanne a, konsa li t'ap fè konnen davans ki jan Jezi te dwe mouri pou tout jwif ki nan peyi a.

52 Epi, pa sèlman pou jwif yo, men tou pou l' te sanble tout pitit Bondye ki gaye yo nan yon sèl kò.)

53 Se depi jou sa a otorite jwif yo pran desizyon pou yo touye Jezi.

54 Se poutèt sa tou Jezi te sispann fè ale vini nan mitan jwif yo an piblik. Li mete kò l' yon kote toupre dezè a, nan yon vil yo rele Efrayim. Se la li te rete ak disip li yo.

55 Fèt Delivrans jwif yo te prèt pou rive. Anpil moun soti toupatou nan peyi a, yo moute Jerizalèm anvan fèt la pou yo te ka fè sèvis pou mete yo nan kondisyon pou yo sèvi Bondye.

56 Yo t'ap chache Jezi. Antan yo tout te nan tanp lan, yonn t'ap mande lòt: Sa nou di? Ou kwè l'ap vin nan fèt la?

57 Chèf prèt yo ansanm ak farizyen yo te bay lòd sa a: Si yon moun te konnen kote Jezi te ye, se pou l' fè yo konnen pou yo ka arete li.