摩西颂赞耶和华

15 那时,摩西和以色列人便歌颂耶和华说:

“我要歌颂耶和华,
因祂大获全胜,
祂把战马骑兵都卷入海中。
耶和华是我的力量,我的诗歌,
也成了我的拯救;
祂是我的上帝,我要赞美祂;
祂是我父亲的上帝,我要尊崇祂。
耶和华是战士,
祂名叫耶和华。
祂把法老的战车和全军都抛进海中,
法老的优秀将领都葬身于红海,
大水淹没他们,
他们如同石块沉入深海。
耶和华啊,你大能的右手显出荣耀;
耶和华啊,你的右手击碎仇敌。
你大显威严,击倒那些起来对抗你的人;
你大发雷霆,他们便像枯草遇火,
一烧而尽。
你的鼻孔一呼气,海水便堆聚起来,
洪涛便堆起水墙,海底深处也都凝固。
敌人说,‘追啊,追上他们,
瓜分他们的财物,尽情地掳掠他们,
拔出刀来把他们斩尽杀绝。’
10 你叫风一吹,海水就淹没他们,
他们好像铅块一样沉没在怒海中。
11 耶和华啊,万神之中,谁能像你?
谁能像你——威严神圣,
可颂可畏,广行神迹?
12 你伸出右手,大地便吞灭他们。
13 你以不变的爱引领你所救赎的子民,
以大能带他们进入你的圣所。
14 各邦各族听见这些事就发抖,
非利士人也痛苦不堪,
15 以东的族长惶恐,
摩押的英雄颤栗,
迦南的居民都胆战心惊。
16 惊骇恐惧笼罩着他们。
耶和华啊,
你臂膀的大能吓得他们僵立如石,
直到你的子民都安然走过,
直到你买赎的子民都安然走过。
17 耶和华啊,
你要带领自己的子民到你的山上安居——
到你为自己所造的住处,
主啊,到你亲手建的圣所。

18 “耶和华必做王,直到永永远远。”

19 法老的战车和骑兵追到海中,耶和华使海水回流淹没他们,以色列人却在海中踏着干地走到对岸。 20 亚伦的姐姐米利暗是个先知,她手拿小鼓,带领妇女击鼓跳舞, 21 唱道:“要歌颂耶和华,因祂大获全胜,把马和骑兵都抛进海中。”

苦水

22 摩西带领以色列人离开红海,来到书珥旷野,走了三天仍然找不到水喝。 23 到了玛拉,那里的水却是苦的,不能喝。因此那地方叫玛拉[a] 24 百姓就埋怨摩西说:“我们喝什么呢?” 25 摩西向耶和华呼求,耶和华就指示他把一棵树丢在水中,使水变得甘甜。耶和华又在玛拉给百姓订下一些律例和法令,并在那里试验他们, 26 说:“你们若留心听你们上帝耶和华的话,做我视为正的事,遵守我所订下的律例,我就不把降在埃及的疾病加在你们身上,因为我耶和华是医治你们的上帝。”

27 到了以琳,那里有十二股水泉和七十棵棕树,他们就在水边安营。

Footnotes

  1. 15:23 玛拉”意思是“苦”。

15 ¶ Lè sa a, Moyiz ak moun pèp Izrayèl yo chante yon chante pou Seyè a. Men sa chante a di: -M'ap chante pou Seyè a, paske li genyen batay la. Li voye chwal yo ak tout kavalye yo jete nan lanmè.

Seyè a, se tout fòs mwen. Se pou li m'ap chante. Se li menm ki delivre m'. Se Bondye mwen li ye, m'ap fè lwanj li. Se Bondye zansèt mwen yo, m'ap di jan li gen pouvwa.

Seyè a, se yon vanyan sòlda. Se Seyè yo rele l'.

Li voye cha farawon yo ansanm ak tout lame l' a jete nan lanmè. Li fè pi bon sòlda li yo mouri neye nan lanmè Wouj la.

Lanm lanmè a kouvri yo. Yo fè fon tankou ròch.

Seyè, fòs bra dwat ou se kokenn zafè! Seyè, fòs bra dwat ou kraze lènmi an!

Jan ou gen anpil pouvwa sa a, Seyè! Ou kraze moun k'ap goumen avè ou yo. Ou fè yon sèl kòlè, ou boule yo tankou dife nan pay.

Nan kolè ou, ou soufle. Souf ou fè dlo a ranmase kò l'. Lanm yo kanpe dwat tankou yon miray. Dlo a vin di nan mitan lanmè a.

Lènmi an te di: M'ap kouri dèyè yo, m'ap pran yo. M'ap separe tout richès yo, m'ap pran tou sa m' vle. M'ap rale nepe mwen, avèk fòs ponyèt mwen, m'ap disparèt yo.

10 Ou annik fè yon ti van leve, lanmè a kouvri yo. Lanmè a te move, yo desann nan fon tankou plon.

11 Seyè, nan tout bondye yo, kilès ki tankou ou! Pouvwa ou fè yo respekte ou! Ou se Bondye ki apa nèt! Kilès ki tankou ou? Ou menm ki fè mirak, ou menm ki fè mèvèy pou fè moun pè! Kilès ki tankou ou?

12 Ou annik lonje men dwat ou, tè a vale yo tou vivan.

13 Paske ou gen bon kè, ou mennen pèp ou delivre a, avèk fòs ponyèt ou, ou mennen yo nan peyi ki apa pou ou a.

14 Lòt pèp yo pran nouvèl sa ki pase, yo pran tranble tèlman yo pè. Yon sèl vant fè mal pran moun Filisti yo.

15 Ata chèf peyi Edon yo te pè anpil. Vanyan gason peyi Moab yo pran tranble. Tout moun nan peyi Kanaran pèdi kouraj.

16 Yon sèl kè kase, yon sèl sezisman pran yo. Avèk fòs ponyèt ou, ou fè yo rete rèd san yo pa kapab fè anyen. Ou fè yo rete konsa jouk pèp ou a fin pase, Seyè, wi, jouk pèp ou delivre a fin pase!

17 Wa mennen yo, w'a plante yo sou mòn ki pou ou a, Seyè, sou mòn kote ou pare pou kay ou a, kay ou bati pou ou a, Seyè.

18 Seyè a ap gouvènen pou tout tan.

19 Chwal farawon yo ansanm ak tout cha ak kavalye yo te tonbe nan lanmè. Seyè a fè dlo a tounen nan plas li. Dlo a kouvri yo tout. Men, moun pèp Izrayèl yo menm te mache nan fon lanmè a tankou sou tè sèk.

20 Miryam, sè Arawon an, te yon pwofèt. Li pran yon tanbouren nan men l', tout medam yo t'ap mache dèyè l', yo t'ap bat tanbouren, yo t'ap danse.

21 Miryam t'ap chante pou yo, li t'ap di moun pèp Izrayèl yo: Annou chante pou Seyè a! Paske li genyen yon bèl batay! Li voye chwal yo jete nan fon lanmè ak tout kavalye yo sou yo.

22 ¶ Moyiz fè moun Izrayèl yo pati kite bò lanmè Wouj la. Yo mete tèt yo sou bò dezè Chou a. Yo t'ap mache depi twa jou nan dezè a san yo pa jwenn gout dlo pou yo bwè.

23 Yo rive yon kote ki rele Mara. Men, yo pa t' kapab bwè dlo ki te la a, paske li te twò anmè. Se poutèt sa yo rele kote a Mara.

24 Pèp la pran bougonnen sou do Moyiz nan dezè a. Yo mande l': -Atò, kisa pou nou bwè koulye a?

25 Moyiz rele Seyè a, li lapriyè nan pye l'. Seyè a moutre l' yon kalite pyebwa. Moyiz lage branch bwa a nan dlo a, dlo a vin dous. Se la Seyè a te ba yo lòd ak regleman pou yo swiv. Se la li t'ap chache sonde yo.

26 Li di yo: -Se mwen menm ki Seyè a, Bondye nou an. Si nou koute m' lè m' pale nou, si nou fè tout sa ki dwat devan mwen, si nou louvri zòrèy nou pou swiv kòmandman mwen yo, pou nou kenbe lòd mwen ban nou, mwen p'ap voye malè sou nou, jan mwen te fè moun peyi Lejip yo. Se mwen menm, Seyè a, k'ap geri nou.

27 Apre sa, yo rive Elim, yon kote ki te gen douz sous dlo ak swasanndis pye dat. Yo rete la, yo moute tant yo bò dlo a.