耶路撒冷会议

15 有几个从犹太下来的人教导弟兄们说:“你们若不照着摩西的规条接受割礼,就不能得救。” 保罗和巴拿巴为这件事与他们激烈地辩论,最后大家决定派保罗、巴拿巴和几个当地的信徒上耶路撒冷去跟使徒和长老讨论这件事。

于是教会为他们送行。他们经过腓尼基和撒玛利亚,沿途报告外族人悔改信主的消息,弟兄姊妹都大受鼓舞。 他们到了耶路撒冷,受到教会、使徒和长老的接待,并详述了上帝借他们所做的一切事。 有几个信了主的法利赛人站起来说:“外族的信徒必须接受割礼,而且还要遵守摩西的律法。”

使徒和长老们聚集商议这个问题。 经过许多辩论之后,彼得站起来对大家说:“弟兄们,你们都知道,上帝早已在你们当中拣选我去向外族人传道,让他们也可以听到福音并信主。 洞悉人心的上帝把圣灵赐给他们,正如赐给我们一样,以表明祂也接纳外族人。 上帝对他们和我们一视同仁,祂因他们的信心而洁净了他们的心灵。 10 现在你们为什么要试探上帝,把我们祖先和我们不能负的重担强加在这些门徒身上? 11 我们相信,他们和我们一样都是靠主耶稣的恩典得救。”

12 众人都沉默不语,继续听巴拿巴和保罗叙述上帝借着他们在外族人中所行的神迹奇事。 13 他们报告完了,雅各站起来说:“弟兄们,请听我说。 14 刚才西门讲述了上帝当初如何眷顾外族人,从他们当中拣选人归在祂的名下。 15 这完全与众先知的话相符,正如圣经上说,

16 “‘此后,我要回来重建已倾覆的大卫王朝,
将它从废墟中重建、恢复,
17 好叫其余的百姓,
就是凡归在我名下的外族人都寻求主。’

这是上帝说的, 18 祂从亘古就显明了这事。

19 “所以,我认为不应该为难那些信上帝的外族人。 20 我们只须写信吩咐他们远避被偶像玷污之物,不可淫乱,不可吃血和勒死的牲畜。 21 因为自古以来,在各城都有人宣讲摩西的律法,每逢安息日,都有人在会堂里诵读。”

给外族信徒的信

22 最后,使徒、长老和全教会都决定从他们当中选派代表,随保罗和巴拿巴去安提阿。他们选了别号巴撒巴的犹大和西拉,这两位都是教会的领袖。 23 他们带去的书信这样说:“安提阿、叙利亚和基利迦的外族弟兄姊妹,你们的弟兄——众使徒和长老向你们问安!

24 “听说有几个人从我们这里去了你们那里,教导你们必须接受割礼并遵守摩西的律法[a]。他们的言论使你们大感困惑。其实我们从来没有授权他们这样做。 25 所以我们一致决定选派代表,随我们敬爱的巴拿巴和保罗去你们那里。 26 他们二人为我们主耶稣基督的缘故已将生死置之度外。 27 我们选派犹大和西拉两位代表跟他们一起去,向你们报告我们的决定。 28 因为圣灵和我们都认为不应把重担加在你们身上。但请务必注意以下几件事, 29 要远避祭拜偶像的事,不可吃血,不可吃勒死的牲畜,不可淫乱。你们一一遵守这些事就好了。祝平安!”

30 他们奉命下到安提阿,召集众人,交付书信。 31 众人读过这封信之后,都因信中劝勉的话而欢喜。 32 犹大和西拉也是先知,他们讲了许多勉励、坚立弟兄姊妹的话。 33 住了些日子后,安提阿的弟兄姊妹以平安的祝福为他们送行,让他们回耶路撒冷复命。 34 但西拉决定留在那里。[b] 35 保罗和巴拿巴则继续留在安提阿,与许多人一起教导、传扬上帝的道。

保罗与巴拿巴分手

36 过了一些日子,保罗对巴拿巴说:“我们回到曾传过福音的各城镇去探望弟兄姊妹吧,好知道他们的情况。” 37 巴拿巴想要带约翰·马可同去, 38 但保罗坚持不带他同行,因为他在旁非利亚离开了他们,没有和他们一起做工。

39 二人激烈地争执起来,僵持不下,只好分道扬镳。巴拿巴和约翰·马可一同乘船去塞浦路斯。 40 保罗则选了西拉同行,弟兄姊妹把他们交托在主的恩典中。 41 保罗走遍了叙利亚和基利迦,巩固当地的各教会。

Footnotes

  1. 15:24 有古卷无“教导你们必须接受割礼并遵守摩西的律法。”
  2. 15:34 有古卷无“但西拉决定留在那里”。

耶路撒冷會議

15 有幾個從猶太下來的人教導弟兄們說:「你們若不照著摩西的規條接受割禮,就不能得救。」 保羅和巴拿巴為這件事與他們激烈地辯論,最後大家決定派保羅、巴拿巴和幾個當地的信徒上耶路撒冷去跟使徒和長老討論這件事。

於是教會為他們送行。他們經過腓尼基和撒瑪利亞,沿途報告外族人悔改信主的消息,弟兄姊妹都大受鼓舞。 他們到了耶路撒冷,受到教會、使徒和長老的接待,並詳述了上帝藉他們所做的一切事。 有幾個信了主的法利賽人站起來說:「外族的信徒必須接受割禮,而且還要遵守摩西的律法。」

使徒和長老們聚集商議這個問題。 經過許多辯論之後,彼得站起來對大家說:「弟兄們,你們都知道,上帝早已在你們當中揀選我去向外族人傳道,讓他們也可以聽到福音並信主。 洞悉人心的上帝把聖靈賜給他們,正如賜給我們一樣,以表明祂也接納外族人。 上帝對他們和我們一視同仁,祂因他們的信心而潔淨了他們的心靈。 10 現在你們為什麼要試探上帝,把我們祖先和我們不能負的重擔強加在這些門徒身上? 11 我們相信,他們和我們一樣都是靠主耶穌的恩典得救。」

12 眾人都沉默不語,繼續聽巴拿巴和保羅敘述上帝藉著他們在外族人中所行的神蹟奇事。 13 他們報告完了,雅各站起來說:「弟兄們,請聽我說。 14 剛才西門講述了上帝當初如何眷顧外族人,從他們當中揀選人歸在祂的名下。 15 這完全與眾先知的話相符,正如聖經上說,

16 『此後,我要回來重建已傾覆的大衛王朝,
將它從廢墟中重建、恢復,
17 好叫其餘的百姓,
就是凡歸在我名下的外族人都尋求主。』

這是上帝說的, 18 祂從亙古就顯明了這事。

19 「所以,我認為不應該為難那些信上帝的外族人。 20 我們只須寫信吩咐他們遠避被偶像玷污之物,不可淫亂,不可吃血和勒死的牲畜。 21 因為自古以來,在各城都有人宣講摩西的律法,每逢安息日,都有人在會堂裡誦讀。」

給外族信徒的信

22 最後,使徒、長老和全教會都決定從他們當中選派代表,隨保羅和巴拿巴去安提阿。他們選了別號巴撒巴的猶大和西拉,這兩位都是教會的領袖。 23 他們帶去的書信這樣說:「安提阿、敘利亞和基利迦的外族弟兄姊妹,你們的弟兄——眾使徒和長老向你們問安!

24 「聽說有幾個人從我們這裡去了你們那裡,教導你們必須接受割禮並遵守摩西的律法[a]。他們的言論使你們大感困惑。其實我們從來沒有授權他們這樣做。 25 所以我們一致決定選派代表,隨我們敬愛的巴拿巴和保羅去你們那裡。 26 他們二人為我們主耶穌基督的緣故已將生死置之度外。 27 我們選派猶大和西拉兩位代表跟他們一起去,向你們報告我們的決定。 28 因為聖靈和我們都認為不應把重擔加在你們身上。但請務必注意以下幾件事, 29 要遠避祭拜偶像的事,不可吃血,不可吃勒死的牲畜,不可淫亂。你們一一遵守這些事就好了。祝平安!」

30 他們奉命下到安提阿,召集眾人,交付書信。 31 眾人讀過這封信之後,都因信中勸勉的話而歡喜。 32 猶大和西拉也是先知,他們講了許多勉勵、堅立弟兄姊妹的話。 33 住了些日子後,安提阿的弟兄姊妹以平安的祝福為他們送行,讓他們回耶路撒冷覆命。 34 但西拉決定留在那裡。[b] 35 保羅和巴拿巴則繼續留在安提阿,與許多人一起教導、傳揚上帝的道。

保羅與巴拿巴分手

36 過了一些日子,保羅對巴拿巴說:「我們回到曾傳過福音的各城鎮去探望弟兄姊妹吧,好知道他們的情況。」 37 巴拿巴想要帶約翰·馬可同去, 38 但保羅堅持不帶他同行,因為他在旁非利亞離開了他們,沒有和他們一起做工。

39 二人激烈地爭執起來,僵持不下,只好分道揚鑣。巴拿巴和約翰·馬可一同乘船去塞浦路斯。 40 保羅則選了西拉同行,弟兄姊妹把他們交託在主的恩典中。 41 保羅走遍了敘利亞和基利迦,鞏固當地的各教會。

Footnotes

  1. 15·24 有古卷無「教導你們必須接受割禮並遵守摩西的律法。」
  2. 15·34 有古卷無「但西拉決定留在那裡。」

Eb laj cˈamol be queˈxchˈutub ribeb Jerusalén chixcˈu̱banquil cˈaˈru tento teˈxba̱nu laj pa̱banel li ma̱cuaˈeb aj judío

15  Cuanqueb aj pa̱banel queˈchal chak Judea. Queˈoc chixyebal reheb laj pa̱banel: ―Incˈaˈ naru texcolekˈ cui incˈaˈ te̱ba̱nu li circuncisión joˈ naxye li chakˈrab li quiqˈueheˈ re laj Moisés, chanqueb. Riqˈuin aˈan queˈxtiquib xcuechˈinquil ribeb riqˈuin laj Pablo ut laj Bernabé chirix li naˈleb aˈin. Ut queˈxcˈu̱b ru nak laj Pablo ut laj Bernabé teˈxic Jerusalén chixpatzˈbal reheb li apóstol ut reheb laj cˈamol be ma tento nak teˈxcˈul li circuncisión re nak teˈcolekˈ. Cuanqueb ajcuiˈ cuib oxib laj pa̱banel co̱eb chirixeb. Queˈtakla̱c xbaneb laj pa̱banel aran Antioquía. Nak yo̱queb chi numecˈ Fenicia ut Samaria, queˈxye resil nak queˈpa̱ban li ma̱cuaˈeb aj judío. Ut cˈajoˈ nak queˈsahoˈ saˈ xchˈo̱leb chixjunileb laj pa̱banel rabinquil nak yo̱queb chi pa̱ba̱nc. Ut nak queˈcuulac Jerusalén, queˈcˈuleˈ xbaneb li apóstol, eb laj cˈamol be joˈqueb ajcuiˈ chixjunileb laj pa̱banel. Ut queˈxserakˈi reheb chanru nak li Dios quixtenkˈaheb riqˈuin li cˈanjel queˈxba̱nu. Abanan cuanqueb cuib oxib laj pa̱banel aj fariseo. Eb aˈan queˈxye: ―Eb laj pa̱banel li ma̱cuaˈeb aj judío, tento teˈxba̱nu li circuncisión. Tento teˈxba̱nu li cˈaˈru naxye li chakˈrab li quixqˈue ke laj Moisés, chanqueb. Queˈxchˈutub ribeb li apóstol ut eb laj cˈamol be chixsicˈbal cˈaˈru teˈxba̱nu riqˈuin li chˈaˈajquilal aˈin. Ut nak ac xeˈxcuechˈi ribeb chi us chirix li naˈleb aˈin, laj Pedro quicuacli ut qui‑oc chi a̱tinac. Quixye reheb: ―Ex herma̱n, la̱ex nequenau nak ac junxil quixsicˈ chak cuu li Dios saˈ e̱ya̱nk re tinye resil li colba‑ib reheb li ma̱cuaˈeb aj judío re nak teˈpa̱ba̱nk ajcuiˈ eb aˈan. Li Dios naxnau cˈaˈru nanumeˈ saˈ xchˈo̱l li junju̱nk. Quixcˈut chiku nak naxraheb aˈan nak quixqˈue li Santil Musikˈej reheb joˈ nak quixqˈue ke la̱o. Moco jalan ta chic li colba‑ib li xqˈue ke la̱o chiru li xqˈue reheb aˈan. Quixcuy quixsach lix ma̱queb xban nak xeˈpa̱ban. 10 Anakcuan ut ¿cˈaˈut nak yo̱quex chixyalbal rix li Dios riqˈuin xqˈuebal li i̱k aˈin saˈ xbe̱neb laj pa̱banel li ma̱cuaˈeb aj judío? ¿Cˈaˈut nak te̱puersiheb chixba̱nunquil li naxye li chakˈrab li incˈaˈ xoru chixba̱nunquil la̱o chi moco eb li kaxeˈto̱nil yucuaˈ? 11 Yal xban rusilal li Ka̱cuaˈ Jesús nak xopa̱ban ut xocoleˈ joˈ eb ajcuiˈ aˈan, chan laj Pedro. 12 Queˈxcanab a̱tinac chixjunileb li chˈutchˈu̱queb aran ut queˈoc chirabinquil nak laj Pablo ut laj Bernabé yo̱queb chixserakˈinquil chanru nak li Dios quixtenkˈaheb chixba̱nunquil li milagro ut li sachba chˈo̱lej saˈ xya̱nkeb li ma̱cuaˈeb aj judío. 13 Nak queˈrakeˈ chi a̱tinac, laj Jacobo quichakˈoc ut quixye: ―Ex inherma̱n, abihomak li oc cue xyebal e̱re. 14 Laj Simón Pedro ac xye e̱re chanru nak li Dios quixtiquib rosobtesinquileb li ma̱cuaˈeb aj judío. Quixsiqˈueb ru saˈ xya̱nkeb li ani teˈpa̱ba̱nk re. 15 Ut aˈan ajcuiˈ li queˈxtzˈi̱ba chak retalil li profeta junxil li naxye chi joˈcaˈin:

16 Ut chirix aˈin la̱in tincha̱lk ut tincuaclesi cuiˈchic lix tenamit laj David, li tˈanenak anakcuan. Tinyi̱b cuiˈchic li tzˈac li sutsu cuiˈ ut tinyi̱b cuiˈchic li juqˈuinbil. Tinqˈueheb cuiˈchic xcuanquil laj Israel,
17 re nak tineˈxpa̱b li ma̱cuaˈeb aj judío. Tineˈxpa̱b chixjunileb li sicˈbileb ru inban chokˈ cualal incˈajol, chan li Ka̱cuaˈ Dios.
18 Ut li Ka̱cuaˈ Dios li quiyehoc chak re aˈin, aˈan ajcuiˈ li ta̱ba̱nu̱nk re.

19 Joˈcan nak la̱in ninye nak incˈaˈ takapuersi ruheb chixba̱nunquil li naxye li chakˈrab li ma̱cuaˈeb aj judío li yo̱queb chixpa̱banquil li Ka̱cuaˈ. 20 Li tento takaba̱nu, aˈan tzˈi̱bac riqˈuineb ut xyebal reheb nak incˈaˈ teˈxmux rib riqˈuin xtzacanquil li tzacae̱mk mayejanbil chiruheb li yi̱banbil dios. Incˈaˈ teˈcoˈbe̱tak teˈyumbe̱tak. Ut incˈaˈ teˈxtiu xtibel li yatzˈbil xul chi moco teˈxtzaca li quicˈ. 21 Joˈcaˈin ajcuiˈ naxye li chakˈrab li quiqˈueheˈ re laj Moisés xban li Dios. Ut chalen chak najter cuan li ani najultican re saˈ eb li cab li nequeˈxchˈutub cuiˈ ribeb laj judío rajlal hiloba̱l cutan, chan laj Jacobo.

Li hu li queˈxtzˈi̱ba reheb li ma̱cuaˈeb aj judío

22 Eb li apóstol, ut eb laj cˈamol be rochbeneb chixjunileb laj pa̱banel queˈxsicˈ ruheb li teˈxtakla Antioquía chirixeb laj Pablo ut laj Bernabé. Ut queˈxsiqˈueb ru laj Silas ut laj Judas, aj Barsabás nequeˈxye ajcuiˈ re. Eb li cui̱nk aˈin qˈuebileb xcuanquil xbaneb li rech aj pa̱banelil. 23 Queˈxtzˈi̱ba jun li hu ut queˈxtakla chirixeb laj Judas ut laj Silas. Joˈcaˈin naxye saˈ li hu queˈxtakla: Ex herma̱n, li ma̱cuaˈex aj judío, la̱o li apóstol, ut eb laj cˈamol be joˈqueb ajcuiˈ chixjunileb laj pa̱banel nakatakla xsahil e̱chˈo̱l la̱ex li cuanquex saˈ eb li tenamit Antioquía, Siria ut Cilicia. Sahak taxak saˈ e̱chˈo̱l. 24 Xkabi resil nak cuanqueb li xeˈel arin saˈ kaya̱nk ut xeˈco̱eb aran saˈ le̱ tenamit che̱chˈiˈchˈiˈinquil ut chixpoˈbal e̱chˈo̱l riqˈuin li cˈaˈru nequeˈxye. Abanan moco la̱o ta xotaklan reheb. 25 Joˈcan nak xkachˈutub kib ut xkacˈu̱b ru nak takasicˈ ruheb li ani takatakla e̱riqˈuin chirixeb laj Bernabé ut laj Pablo, li raro̱queb kaban. 26 Eb li kaherma̱n aˈin ac xeˈxkˈaxtesi ribeb chi ca̱mc saˈ xcˈabaˈ li Ka̱cuaˈ Jesucristo. 27 Ut xkasicˈ ruheb laj Judas ut laj Silas ut xkataklaheb e̱riqˈuin re nak teˈxchˈolob che̱ru li cˈaˈru xkatzˈi̱ba saˈ li hu aˈin. 28 Xcˈul xchˈo̱l li Santil Musikˈej joˈ ajcuiˈ la̱o nak incˈaˈ texkapuersi chixba̱nunquil chixjunil li naxye saˈ li chakˈrab. Caˈaj cuiˈ eb li naˈleb aˈin tento te̱ba̱nu. 29 Incˈaˈ te̱tzaca li tzacae̱mk mayejanbil chiru li yi̱banbil dios chi moco te̱tzaca li quicˈ chi moco te̱tzaca xtibel li yatzˈbil xul. Ut incˈaˈ te̱mux e̱rib riqˈuin coˈbe̱tac yumbe̱tac. Cui te̱col e̱rib chiru chixjunil aˈin, us te̱ba̱nu. Cherilak e̱rib, chan laj Jacobo. 30 Eb li cui̱nk li queˈtakla̱c co̱eb Antioquía. Queˈxchˈutub chixjunileb laj pa̱banel ut queˈxkˈaxtesi reheb li hu li queˈxcˈam. 31 Nak queˈril xsaˈ li hu, cˈajoˈ nak queˈsahoˈ saˈ xchˈo̱leb laj pa̱banel ut queˈcˈojla xchˈo̱leb riqˈuin li cˈaˈru quitakla̱c xyebal reheb. 32 Laj Judas ut laj Silas qˈuebileb xma̱tan chixchˈolobanquil xya̱lal li ra̱tin li Dios. Queˈxchˈolob xya̱lal chiruheb li chˈutchˈu̱queb aran ut queˈxqˈue xcacuilal xchˈo̱leb ut queˈxcˈojob xchˈo̱leb riqˈuin li a̱tin li queˈxye reheb. 33 Najt queˈcana saˈ xya̱nkeb. Mokon chic queˈchakˈrabi̱c re nak teˈsukˈi̱k cuiˈchic Jerusalén riqˈuineb laj pa̱banel li queˈtaklan reheb Antioquía. Ut queˈxtzˈa̱ma rusilal li Dios saˈ xbe̱neb. 34 Abanan laj Silas toj quiraj cana̱c aran. 35 Laj Pablo ut laj Bernabé queˈcana ajcuiˈ aran Antioquía. Yo̱queb chixcˈutbal li ra̱tin li Dios ut yo̱queb chixchˈolobanquil xya̱lal li colba‑ib. Ut cuanqueb ajcuiˈ nabaleb li queˈtenkˈan reheb.

Laj Pablo quixjach rib riqˈuin laj Bernabé ut co̱ xcaˈ sut chirulaˈaninquil laj pa̱banel

36 Mokon chic laj Pablo quixye re laj Bernabé: ―Toxic cuiˈchic saˈ eb li tenamit conumeˈ cuiˈ chak chixyebal ra̱tin li Dios re takil chanru cuanqueb laj pa̱banel li cuanqueb saˈ eb li naˈajej aˈan, chan. 37 Ut laj Bernabé quiraj raj xcˈambal chirixeb laj Juan li nequeˈxye ajcuiˈ Marcos re. 38 Abanan incˈaˈ quixcˈul xchˈo̱l laj Pablo xban nak junxil laj Juan Marcos quixjach rib riqˈuineb aran Panfilia ut incˈaˈ chic co̱ chirixeb chixba̱nunquil li cˈanjel. 39 Queˈxcuechˈi ribeb laj Pablo ut laj Bernabé ut queˈxcanab ribeb. Laj Bernabé co̱ aran Chipre chiru haˈ ut quixcˈam laj Juan Marcos chirix. 40 Laj Pablo quixsicˈ ru laj Silas re tixcˈam chirix. Eb laj pa̱banel li cuanqueb aran Antioquía queˈxkˈaxtesiheb laj Pablo ut laj Silas saˈ rukˈ li Ka̱cuaˈ nak queˈel aran. 41 Quilajeˈxbeni li naˈajej Siria ut Cilicia. Queˈxchˈolob xya̱lal chiruheb laj pa̱banel ut queˈcacuu xchˈo̱leb saˈ xpa̱ba̱leb.