Evanjelium Podľa Jána 4-5
Nádej pre kazdého
Rozhovor so Samaritánkou
4 Keď sa Pán dozvedel, že sa farizeji dopočuli, ako získava a krstí viac učeníkov ako Ján --
2 hoci Ježiš sám nekrstil, krstili jeho učeníci --
3 opustil Judsko a opäť sa vrátil do Galiley.
4 Musel prejsť cez Samáriu.
5 Okolo poludnia došiel k Jakobovej studni pri mestečku Sichar.
6 Ježiš, unavený dlhou chôdzou, chcel si pri studni odpočinúť.
7 Sotva si sadol, prišla jedna z miestnych žien po vodu. Daj sa mi napiť!" poprosil ju Ježiš.
8 Bol sám, lebo jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť niečo na jedenie.
9 Ako to, že žiadaš vodu odo mňa, hoci si Žid?" čudovala sa žena, lebo medzi Židmi a Samaritánmi vládlo napätie.
10 Ježiš jej odpovedal: Keby si poznala nádherný dar, ktorý ti chce Boh ponúknuť, a keby si vedela, kto som, ty by si prosila mňa, aby som sa ti dal napiť živej vody."
11 Veď nemáš ani vedro, ako chceš nabrať vody z takej hlbokej studne?" namietla. Odkiaľ by si vzal živú vodu?
12 Alebo si azda väčší, ako bol náš praotec Jakob, ktorý dal túto studňu vykopať? Sám z nej pil, aj jeho synovia, aj jeho dobytok."
13 Ježiš jej odpovedal: Každý, kto pije túto vodu, opäť bude smädný.
14 Ale voda, ktorú ja ponúkam, uhasí navždy smäd a stane sa prameňom, ktorý napĺňa túžbu po večnosti."
15 Pane, prosím ťa, daj mi tej vody, aby som nebola smädná a nemusela sem chodievať po vodu," poprosila žena.
16 Choď a priveď sem svojho muža," rozkázal jej Ježiš.
17 Nemám muža," odpovedala.
Pravdu vravíš," súhlasil Ježiš.
18 Vystriedala si ich päť a ani ten, s ktorým teraz žiješ, nie je tvoj muž."
19 Pane, vidím, že si prorok!" prekvapene zvolala.
20 Povedz mi teda, prečo vy Židia pokladáte Jeruzalem za jediné miesto, kde sa má uctievať Boh? Naši predkovia sa od nepamäti modlievali na tomto vrchu."
21 Ježiš jej odpovedal: Ver mi, žena, blíži sa čas, keď ľudia nebudú uctievať Boha ani v Jeruzaleme, ani na tomto vrchu.
22 Vy uctievate, čo nepoznáte. My uctievame, čo poznáme, lebo Mesiáš vyjde zo Židov.
23 Prichádza však čas, ba už aj prišiel, keď nebude záležať na tom, kde sa kto modlí, ale ako sa modlí.
24 Skutoční vyznávači budú uctievať Otca v Duchu a pravde. O takých vyznávačov Otcovi ide. Boh je Duch a tí, čo ho vzývajú, musia mať jeho ducha a žiť v jeho pravde."
25 Viem, že príde Mesiáš, ktorý sa volá Kristus," povedala žena, ten nám všetko vysvetlí."
26 Tým Mesiášom som ja," povedal jej Ježiš.
27 V tej chvíli sa vrátili učeníci a boli prekvapení, keď zastihli Ježiša v rozhovore so ženou. Ale neodvážili sa spýtať, prečo sa s ňou zhovára, ani o čom sa zhovára.
28 Žena nechala vedro pri studni, rozbehla sa do mesta a každému oznamovala:
29 Poďte so mnou. Stretla som človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som dosiaľ urobila. Nebude to azda Mesiáš?"
30 Obyvatelia mesta sa ihneď pobrali za Ježišom.
31 Medzitým ho učeníci ponúkali, aby sa najedol.
32 Ale odmietol: Nebudem jesť. Mám iný pokrm, ktorý nepoznáte."
33 Priniesol mu azda niekto nejaké jedlo?" spytovali sa učeníci navzájom.
34 Ježiš im odpovedal: Mojím pokrmom je žiť podľa toho, kto ma poslal, a dokončiť jeho dielo.
35 Nazdávate sa, že žatva sa začne až o štyri mesiace, na sklonku leta? Rozhliadnite sa okolo seba! Obrovské lány obilia už dozrievajú.
36 To sú ľudské duše pripravené na žatvu. Ženci, čo budú zhromažďovať ľudské duše do večných obilníc, dostanú bohatú odmenu.
37 A tí, čo siali, sa budú radovať spolu so žencami. Lebo je pravda, že jedni sejú a druhí žnú.
38 Ja som vás poslal žať ta, kde ste nesiali. Iní pred vami sa lopotili, a vy zbierate výsledky ich práce."
39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo, že Ježiš je Mesiáš, lebo tá žena všade rozprávala: Povedal mi všetko, čo som robila."
40 Keď prišli za ním k studni, prosili ho, aby zostal v ich meste. Zdržal sa u nich dva dni.
41 Mnohí ďalší uverili v neho pre jeho slová.
42 Vraveli žene: Teraz už veríme nie preto, čo si nám povedala, ale sami sme počuli a presvedčili sme sa, že je naozaj Spasiteľ sveta."
43 Po dvoch dňoch, ktoré tam Ježiš strávil, pobral sa do Galiley.
44 A hoci je známy jeho výrok: Doma nikto nie je prorokom,"
45 tentoraz ho Galilejčania prijali s otvoreným náručím, lebo boli v Jeruzaleme na veľkonočných slávnostiach a videli niektoré z jeho zázrakov.
Uzdravenie syna vysokého úradníka
46 Keď Ježiš prechádzal Galileou, znova zavítal do mestečka Kána, kde predtým premenil vodu na víno. Istý vysoký úradník z mesta Kafarnaum, ktorý mal na smrť chorého syna,
47 sa dozvedel, že sa Ježiš vrátil z Judska. Vyhľadal ho v Káne a úpenlivo ho prosil, aby šiel s ním do Kafarnauma a uzdravil jeho umierajúceho syna.
48 Mám azda vykonať ešte ďalšie zázraky, aby ste uverili vo mňa?" spýtal sa Ježiš.
49 Pane, prosím ťa, poď rýchlo, kým môj syn neumrie!" naliehal úradník.
50 Vráť sa domov! Tvoj syn je zdravý!" odpovedal mu Ježiš.
51 A ten človek uveril Ježišovi a vrátil sa domov. Niektorí z jeho sluhov mu bežali oproti a zvestovali mu, že jeho syn sa má lepšie.
52 Spýtal sa ich, kedy sa mu stav zlepšil. Odpovedali mu: Včera poobede okolo jednej mu zrazu klesla horúčka."
53 A tu si uvedomil, že sa to stalo presne v tej chvíli, keď mu Ježiš povedal: Tvoj syn je zdravý." A úradník i všetci v jeho dome uverili, že Ježiš je Mesiáš.
54 To bol druhý zázrak, ktorý Ježiš urobil v Galilei po svojom návrate z Judska.
Ježiš uzdraví ochrnutého
5 Potom sa Ježiš pobral do Jeruzalema, lebo bol práve židovský sviatok.
2 V strede mesta, neďaleko Ovčej brány, bol rybník, po židovsky zvaný Betezda, okolo ktorého bolo päť prístreší.
3 Ležali tu mnohí chorí, chromí, slepí, ochrnutí a túžobne čakali, kedy sa rozčerí hladina vody.
4 Z času na čas zostupoval totiž do rybníka anjel Pánov a rozvíril vodu. Prvý, kto vstúpil do rozvírenej vody, bol uzdravený, nech trpel čímkoľvek.
5 Medzi postihnutými ležal človek, ktorý bol chorý už tridsaťosem rokov.
6 Keď ho Ježiš uvidel a zistil, že je už tak dlho chorý, spýtal sa ho: Chceš byť zdravý?"
7 Chcem," odpovedal chorý, ale nemám nikoho, kto by mi pomohol dostať sa do rybníka, keď sa zvíri voda. Kým sa ta sám dostanem, zakaždým ma niekto predbehne."
8 Ježiš mu odpovedal: Vstaň, vezmi si rohož a vráť sa domov."
9 Chorý bol v tej chvíli uzdravený. Zvinul rohož a pobral sa preč.
10 Bola práve sobota, keď Ježiš urobil tento zázrak, preto židovskí predstavení napomínali uzdraveného: Nepatrí sa, aby si dnes odnášal svoje lôžko. Zákon to nedovoľuje."
11 Viem," odpovedal. Ale prikázal mi to človek, ktorý ma uzdravil."
12 A kto ti také čosi rozkázal?" rozhorčovali sa Židia.
13 To uzdravený nevedel, lebo Ježiš zmizol v dave.
14 Po nejakom čase ho Ježiš vyhľadal v chráme a povedal mu: Teš sa, že si zdravý. Ale už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie."
15 Muž bežal za Židmi a oznámil im, že ho uzdravil Ježiš.
16 Tu dorážali Židia do Ježiša a vyčítali mu, že nezachováva sobotu.
17 Ale Ježiš im odpovedal: Môj Otec neprestajne koná dobro a ja nasledujem jeho príklad."
18 Po týchto slovách židovskí predstavení ešte väčšmi dychtili ho zabiť, lebo nielenže narúšal zákon o sobote, ale hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi, a tým sa robil rovným Bohu.
19 Ježiš sa bránil: Syn nemôže robiť nič sám od seba. Robí len to, čo vidí robiť Otca, a robí to takisto.
20 Lebo Otec miluje Syna a zveruje sa mu so všetkým, čo robí. A Syn vykoná ešte väčšie zázraky ako uzdravenie chorého.
21 Môže dokonca vzkriesiť z mŕtvych tých, ktorých bude chcieť, tak ako to robí Otec.
22 A Otec sám nebude súdiť nikoho, toto právo prenechal Synovi,
23 aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Ale kto si nectí Syna, ktorého poslal sám Boh, ten si nectí ani Otca."
Kto bude žiť večne?
24 Veľmi dôrazne vám hovorím, že každý, kto počúva tieto moje slová a verí v Boha, ktorý ma poslal, má večný život. Nebude súdený za svoje hriechy, ale už prešiel zo smrti do života.
25 A slávnostne vyhlasujem, že príde čas, ba už je tu, keď mŕtvi počujú môj hlas -- hlas Božieho Syna -- a tí, čo ho počujú, budú žiť.
26 Otec je zdrojom života a aj Syna poveril, aby dával život.
27 A takisto iba jemu dal právo konať súd.
28 Nebuďte prekvapení, prichádza čas, keď mŕtvi počujú jeho hlas a vstanú z hrobov.
29 Tí, čo konali dobro, vstanú do večného života, ale tí, čo neprestali konať zlo, vstanú a budú odsúdení."
Svedectvá o Božom Synovi
30 Ja sám nesúdim, kým sa neporadím s Otcom. Moja vôľa sa zhoduje s Otcovou. Preto súdim spravodlivo, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.
31 Iste by nepôsobilo vierohodne, keby som sám dokazoval, že som Boží Syn.
32 Ale je tu iný, ktorý svedčí o mne, a ja viem, že jeho svedectvo je pravé.
33 Sami ste šli počúvať Jána Krstiteľa na púšť a môžem vás ubezpečiť, že všetko, čo hovoril o mne, je pravda.
34 Ja však nemusím stavať na ľudskom svedectve, pripomínam ho iba preto, aby ste vy boli zachránení.
35 Ján Krstiteľ zažiaril jasne ako meteor a vy ste sa radovali z jeho svetla.
36 Ale je tu ešte jasnejšie svedectvo ako Jánovo, a to sú zázraky, ktoré konám. Sám Otec ma poveril ich konať a ony sú dôkazom, že ma poslal Otec.
37 A sám Otec vydal o mne svedectvo, hoci vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani nevideli jeho tvár.
38 Jeho slovo vo vás nezostalo, lebo tomu, ktorého poslal, neveríte.
39 Skúmate Písmo a domnievate sa, že ak ho budete plniť, získate večný život. Ale aj Písmo svedčí o mne.
40 A jednako nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.
41 Nečakám chválu od ľudí,
42 aj vás dobre poznám a viem, že nemilujete Boha.
43 Viem to, lebo som prišiel v mene svojho Otca, no odmietli ste ma prijať. Keby niekto prišiel vo vlastnom mene, prijali by ste ho s nadšením.
44 Nečudujem sa, že mi nemôžete uveriť, lebo vám väčšmi záleží na tom, aby ste sa páčili ľuďom ako Bohu.
45 A nedomnievajte sa, že ja budem Otcovi na vás žalovať. Vaším žalobcom bude Mojžiš, lebo dúfate, že zachovávaním jeho zákonov sa dostanete do neba.
46 No keby ste naozaj verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on písal o mne.
47 Ale keď neveríte jemu, ako by ste mohli veriť mojim slovám?"
Copyright © 1993 by Biblica