Evanjelium Podľa Jána 11:17-44
Nádej pre kazdého
17 Keď prišli do Betánie, Lazár už štyri dni ležal v hrobe.
18 Betánia bola neďaleko Jeruzalema, necelú hodinu cesty,
19 a tak mnohí známi z mesta prišli potešiť sestry v ich žiali za bratom.
20 Keď sa Marta dozvedela, že prichádza Ježiš, bežala mu oproti, ale Mária zostala doma.
21 Marta privítala Ježiša slovami: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel.
22 Ale ja viem, že Boh ani teraz neodmietne nijakú tvoju prosbu."
23 Neboj sa," ubezpečil ju Ježiš, tvoj brat bude opäť žiť." --
24 Viem, že ožije v posledný deň po vzkriesení," prisvedčila Marta.
25 Ja som Vzkriesenie aj Život!" povedal jej Ježiš. Kto vo mňa verí, bude žiť, aj keby zomrel.
26 A kto žije a verí vo mňa, nikdy nezomrie. Veríš tomu, Marta?"
27 Áno, Pane," odpovedala. Uverila som, že si Kristus, Boží Syn, na ktorého sme tak dlho čakali."
28 Po tých slovách odišla, odvolala svoju sestru nabok a pošeptala jej: Je tu Ježiš a chce sa s tebou zhovárať."
29 Mária ihneď vstala a bežala k nemu.
Ježiš vzkriesi Lazára
30 Ježiš ešte nevošiel do dediny, bol na tom istom mieste, kde sa s ním stretla Marta.
31 Keď Židia, ktorí utešovali Máriu, videli, ako náhlivo vybehla z domu, pobrali sa za ňou, lebo sa domnievali, že sa šla vyplakať na Lazárov hrob.
32 Len čo Mária došla k Ježišovi, padla pred ním na kolená a nariekala: Pane, keby si tu bol býval, môj brat mohol ešte žiť!"
33 Máriin plač aj nárek Židov Ježiša rozrušili a hlboko dojali.
34 Spýtal sa ich: Kde ste ho pochovali?"
Poď, ukážeme ti!" odpovedali.
35 Vtedy vyhŕkli slzy aj Ježišovi.
36 Pozrite, ako ho mal rád!" šeptali si medzi sebou.
37 Ale iní namietali: Keď vedel uzdraviť slepého, nemohol zachrániť Lazára pred smrťou?"
38 To Ježiša znova rozrušilo a vykročil k hrobu. Bola to jaskyňa privalená veľkým balvanom.
39 Odvaľte ten kameň!" rozkázal Ježiš.
Pane, je pochovaný štvrtý deň, akiste je už v rozklade!" chcela tomu zabrániť Marta.
40 Či som ti nepovedal, že ak budeš veriť, uvidíš Božiu slávu?" pripomenul jej Ježiš.
41 Vtedy odvalili kameň. Ježiš uprel oči k nebu a modlil sa: Otče, ďakujem ti, že ma počuješ.
42 Ja viem, ty ma vždy počuješ, ale povedal som to kvôli ľuďom, ktorí stoja okolo, aby uverili, že ty si ma sem poslal."
43 Potom zvolal mocným hlasom: Lazár, poď von!"
44 A Lazár vyšiel. Ruky aj nohy mal ovinuté pohrebným rubášom a tvár mal prikrytú šatkou. Ježiš im povedal: Zložte mu to, nech môže odísť!"
Read full chapterCopyright © 1993 by Biblica