List Hebrejom 4:1-11

Nádej pre kazdého

Boží odpočinok

4  Varujme sa teda, aby o niekom z vás neplatilo, že v čase, kým ešte zasľúbenie trvá, nezískal Božie odpočinutie.

² Veď aj nám sa hlása tá radostná zvesť -- posolstvo, že nás Boh chce zachrániť -- ako tým na púšti. Zvesť, ktorú počuli, im však neprospela, lebo ju vierou neprijali.

³ Ale my, ktorí sme uverili, získame skutočné odpočinutie, ako povedal Boh: Prisahal som vo svojom hneve, že tí, čo mi neveria, nikdy nevojdú do zasľúbenej krajiny." To povedal Boh, hoci toto miesto odpočinku trvá od chvíle, keď stvoril svet.

⁴ O siedmom dni sa predsa v Písme hovorí takto: V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel."

⁵ Ale tu čítame: Nikdy nevojdú do zasľúbenej krajiny, kde by našli odpočinok."

⁶ To znamená, že možnosť získať Božie odpočinutie trvá dodnes. Naši otcovia, ktorým toto zasľúbenie najprv platilo, ho pre svoju neposlušnosť nenašli.

⁷ Ale Boh určil iný deň, ktorý sa volá dnes". Hovorí o ňom už kráľ Dávid: Ak dnes počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia!"

⁸ Keby ich bol Jozue voviedol na miesto odpočinku, nehovoril by Boh o inom neskoršom dni.

⁹ Tak Boží ľud na pravý deň odpočinku ešte len čaká.

¹⁰ Lebo kto získa Božie odpočinutie, odpočinie si od svojho diela podobne, ako si Boh odpočinul od svojho.

¹¹ A tak sa usilujeme získať toto odpočinutie, aby nik pre svoju neposlušnosť neminul cieľ. Naši otcovia na púšti sú nám výstražným príkladom.