A A A A A
Bible Book List

Skutky Apoštolov 20Nádej pre kazdého (NPK)

Pavlova cesta Macedónskom do Grécka

20  Keď rozruch utíchol, zvolal Pavol celé zhromaždenie a povzbudzoval efezských kresťanov. Zároveň sa s nimi rozlúčil, lebo sa rozhodol pokračovať v misijnej ceste. Vybral sa do Macedónska

a vo všetkých mestách, ktorými prechádzal, vytrvalo povzbudzoval bratov. Došiel do Grécka,

kde strávil tri mesiace. Odtiaľ sa chystal odplaviť do Sýrie, no dozvedel sa, že Židia zosnovali proti nemu sprisahanie, preto sa rozhodol vrátiť naspäť do Macedónska.

Sprevádzali ho Sopater, Pyrrhov syn z Berey, Aristarchos a Sekundus z Tesaloniky, Gájus a Timotej z Derbe a Tichikos a Trofimos z Ázie.

Tí šli napred a čakali na nás v Troade.

Hneď po skončení veľkonočných slávností sme sa nalodili vo Filipoch na loď a o päť dní sme došli do Troady, kde sme sa zdržali týždeň.

Návšteva v Troade

V nedeľu večer sa tamojší zbor spolu s nami zišiel sláviť Večeru Pánovu. Pavol kázal, a keďže mal toho veľa na srdci, lebo ráno cestoval ďalej, hovoril až do polnoci.

V hornej miestnosti, v ktorej boli zídení, horelo veľa lámp a bolo tam horúco.

Jeden mladík zvaný Eutychos sedel na obloku, a pretože Pavol dlho hovoril, zadriemal a spadol z tretieho poschodia. Keď ho zdvihli, bol mŕtvy.

10 Pavol zbehol k nemu, sklonil sa nad ním, objal ho a povedal: Netrápte sa, žije."

11 Všetkých prítomných ovládol pocit úcty a radosti. Spolu sa vrátili a pokračovali v slávení Večere Pánovej. Pavol s nimi hovoril až do svitania a potom odišiel.

12 Eutycha priviedli zasa zdravého a to ich nesmierne povzbudilo.

Cesta do Milétu

13 Nastúpili sme na loď a odplavili sme sa do Assa, kde sa k nám Pavol pripojil. Pavol šiel do Assa po súši, kým my ostatní sme cestovali loďou.

14 Odtiaľ sme pokračovali loďou do Mitylény,

15 oboplávali sme ostrovy Chios a Samos a na tretí deň sme zakotvili v Miléte.

16 Pavol sa úmyselne vyhol Efezu, lebo nechcel stratiť v Ázii veľa času. Veľmi chcel, ak by to bolo len trochu možné, stráviť Letnice v Jeruzaleme.

Rozlúčka s bratmi z Efezu

17 Z Milétu poslal Pavol posla s odkazom do Efezu, že by sa rád stretol a pozhováral so staršími zboru.

18 Keď došli, povedal im: Iste si pamätáte, že od prvej chvíle, ako som vstúpil na ázijskú pôdu,

19 slúžil som u vás Pánovi so všetkou pokorou, neraz so slzami, vystavený skúškam, ktoré som musel znášať pre úklady Židov.

20 A viete aj to, že som sa nebál hovoriť vám pravdu, a to verejne aj v rodinách.

21 Židom aj Grékom som rovnako zdôrazňoval, že musia zanechať svoje hriechy a obrátiť sa k Bohu tak, že uveria v Ježiša Krista, nášho Pána.

22 A teraz ma Duch Svätý nabáda, aby som išiel do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká.

23 Viem len to, že mi Duch Svätý v každom meste, ktorým sme prechádzali, pripomínal, že ma tam čaká väzenie a útrapy.

24 Ale môj život nemá pre mňa vôbec cenu, keď ide o to, aby som dokončil svoje poslanie a úlohu, ktorou ma poveril Pán: niesť ľuďom radostnú zvesť o Božej dobrote a láske.

25 A dnes viem, že ma nikto z vás, ktorým som na svojich cestách prišiel hlásať Božie kráľovstvo, už neuvidí.

26 S čistým svedomím môžem povedať, že ak niekto zahynie, nebudem niesť na tom vinu,

27 lebo som vám oznámil celý plán Boží na záchranu človeka.

28 A tak dávajte pozor na seba aj na stádo, ktoré vám ako pastierom Duch Svätý zveril. Pamätajte, že je to jeho cirkev, za ktorú obetoval svoju vlastnú krv.

29 Viem, že po mojom odchode sa medzi vás vkradnú ako draví vlci falošní učitelia a narobia v stáde škody.

30 Ba aj niektorí z vás začnú prekrúcať pravdu a strhnú za sebou iných.

31 Buďte preto ostražití. Majte na pamäti tie tri roky, ktoré som s vami strávil, a že som celý čas, vo dne v noci, vychovával každého z vás; a neraz aj so slzami v očiach.

32 Teraz vás zverujem Bohu a jeho milostivému slovu, ktoré má moc vás zdokonaľovať a zabezpečiť vám dedičský podiel medzi jeho vernými.

33 Nikdy som sa nehnal za peniazmi a nestaral o odev.

34 Viete, že som si vlastnými rukami zarábal na to, čo som potreboval ja i moji druhovia.

35 Chcel som vám zároveň ukázať príklad, ako máme pracovať, pomáhať slabým a pamätať na slová Pána Ježiša: Blahoslavenejšie je dávať ako prijímať."

36 Keď dohovoril, kľakol si a modlil sa s nimi.

37 Všetci sa nahlas rozplakali a objímali ho.

38 Najväčšmi ich rozžialili jeho slová, že ho už nikdy neuvidia. Napokon ho vyprevadili až k lodi.

Nádej pre kazdého (NPK)

Copyright © 1993 by Biblica

  Back

1 of 1

You'll get this book and many others when you join Bible Gateway Plus. Learn more

Viewing of
Cross references
Footnotes