List Rimanom 11
Nádej pre kazdého
Vzdal sa Boh svojho ľudu?
11 Spytujem sa teda: Zavrhol azda Boh svoj národ? Rozhodne nie! Veď aj ja som Žid, potomok Abrahámov z Benjamínovej vetvy.
2 Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý si vyvolil od počiatku. Z Písma sa dozvieme, že už Eliáš sa ponosoval na svoj národ:
3 Pane, tvojich prorokov povraždili a tvoje oltáre zbúrali. Už len ja som zostal pri tebe, a teraz aj mňa chcú zabiť."
4 A čo mu na to odpovedá Boh? Sedemtisíc verných -- okrem teba -- sa neklania cudzím bohom."
5 Takisto aj dnes je tu zvyšok verných.
6 Boh si ich však nevyvolil pre ich zásluhy, ale zo svojej milosti. Teda nie na základe dobrých skutkov, lebo milosť by nebola milosťou.
7 Čo z toho vyplýva? Izrael nedosiahol Božiu priazeň, po ktorej túžil. Dosiahli ju len vyvolení.
8 Oči ostatných boli zaslepené. Majú síce oči, ale nevidia, majú uši, ale nepočujú. A tak je to až dodnes.
9 Dávid hovorí v jednom svojom žalme: Obetný oltár nech sa im osídlom a pascou stane, do ktorej sami sa chytia a dostanú zaslúženú odplatu.
10 Oči nech sa im zatmia, aby nevideli, a šiju nech majú navždy zohnutú pod bremenom zákonov."
Varovanie pred namyslenosťou
11 Spytujem sa teda: Potkli sa azda preto, aby padli celkom? Vôbec nie! Ich pád však umožnil záchranu pohanov, a to prebudilo u Židov žiarlivosť.
12 Ak teda ich zlyhaním svet získal a ich úpadok obohatil pohanov, čo potom, až sa všetci obrátia?
13 Vám, ktorí nie ste Židia, by som chcel povedať: Veľmi sa teším, že ma Boh poslal práve k vám, aby som vám zvestoval evanjelium.
14 Tým azda vyvolám žiarlivosť u svojich pokrvných bratov a aspoň niektorých privediem k spaseniu.
15 To, že sa Boh načas odvrátil od nich, viedlo k zmiereniu Boha s pohanskými národmi. A aké nádherné bude, keď sa Boh zase k svojmu ľudu navráti! To ako keby mŕtvi znova ožili!
16 S prvým chlebom, ktorý sa obetuje Bohu pri slávnosti prvej úrody, sa totiž posväcuje všetok chlieb. A ak sú korene stromu zdravé, zdravé sú aj vetvy.
17 Ale niektoré vetvy toho stromu -- hovorím o Božom vyvolenom ľude -- boli odlomené. Na ich miesto ste boli zaštepení vy ako konáre planej olivy, takže beriete silu z koreňa ušľachtilej olivy.
18 Nenamýšľajte si preto, že ste čosi viac ako odlomené vetvy. Veď vy nenesiete koreň, ale koreň nesie vás.
19 Niekto môže namietať: Boli predsa odlomené, aby som ja mohol byť zaštepený na ich miesto."
20 To je pravda. Boli vylomené, lebo neverili. A vy ste na ich mieste, lebo veríte. Nebuďte namyslení, ale radšej dbajte, aby sa to nestalo aj vám.
21 Lebo ak Boh neušetril vetvu ušľachtilej olivy, tým skôr neušetrí vás.
22 Pamätajte na Božiu dobrotu, ale aj na jeho prísnosť: prísnosť k tým, ktorí odpadli, a na dobrotu k vám -- pravda, ak zostanete verní. Inak odtne aj vás.
23 A takisto Židia, ak sa vrátia k Bohu, budú zaštepení naspäť. Boh má moc to urobiť.
24 Lebo ak Boh zaštepil vás, vetvy planej olivy, na ušľachtilý strom -- čo sa nikdy nerobieva -- o čo ochotnejšie zaštepí odlomené konáre na miesto, na ktoré pôvodne patrili.
Boh plní svoje zámery
25 Nechcel by som, milí bratia, aby zostalo pre vás tajomstvom, aké úmysly má Boh so židovským národom, a nechcem vás v tom nechať vlastným predstavám. Časť Židov sa zatvrdí a neprijme Krista, ale to bude trvať iba dovtedy, kým ho neprijmú všetky ostatné národy.
26 Až potom bude celý Izrael zachránený, ako to predpovedal už Izaiáš: Z Jeruzalema príde Vysloboditeľ a odvráti židovský ľud od bezbožnosti.
27 Toto bude moja zmluva s nimi, keď ich zbavím vín."
28 Ako sa teda dívať na Židov? Neprijali Pána Ježiša ako Mesiáša, preto sa stali Božími nepriateľmi, ale vás to priviedlo k Božiemu milosrdenstvu. Boh ich však stále miluje, lebo sú deťmi svojich predkov, ktorých si vyvolil.
29 Keď Boh niečo daruje, neberie to späť, a ak si niekoho povolá, sám to neruší.
30 Vy ste kedysi Boha odmietli, ale teraz sa vám dostalo Božie milosrdenstvo, keď ho odmietli Židia.
31 V podobnej situácii sú teraz oni. Stavajú sa odmietavo k milosti, ktorú ste získali vy práve preto, aby ju nakoniec mohli dostať aj oni.
32 Lebo Boh všetkých -- Židov aj pohanov -- ponechal ich nevere, lebo všetkých chce obdariť svojou milosťou.
Chválospev na Božiu múdrosť a prozreteľnosť
33 Aké nesmierne je Božie bohatstvo, aká hlboká je jeho múdrosť a poznanie! Aké nevyspytateľné sú jeho rozhodnutia a nepredvídateľné jeho zámery!
34 Kto môže pochopiť jeho myslenie, kto bol jeho poradcom?
35 Kto mu niečo dal zo svojho, aby mu to on musel vrátiť?
36 Veď z Boha všetko pochádza, vďaka nemu a pre neho všetko trvá. Jemu nech je sláva naveky. Amen.
Copyright © 1993 by Biblica