Evanjelium Podľa Marka 2

Nádej pre kazdého

Ježiš má moc odpúšťať hriechy

2  Po niekoľkých dňoch sa Ježiš opäť vrátil do Kafarnauma. Správa o jeho príchode sa rýchlo rozletela po meste.

² Do domu sa nahrnulo toľko ľudí, že vnútri, ale ani pred domom sa nedalo ani hnúť. A on im zvestoval Božie posolstvo.

³ Keď sa k nemu chceli dostať štyria muži, ktorí niesli na nosidlách ochrnutého človeka,

⁴ videli, že sa k nemu cez ten dav neprederú, preto vyšli na plochú strechu domu, prebúrali ju a cez otvor spustili ležadlo s ochrnutým rovno pred neho.

⁵ Keď Ježiš videl, ako bezvýhradne veria, že môže pomôcť ich priateľovi, povedal chorému: Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!"

⁶ Sedeli tam aj niekoľkí učitelia Zákona a v duchu sa pohoršovali:

⁷ Ale to je predsa rúhanie! Hádam si len o sebe nemyslí, že je Boh! Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy!"

⁸ No Ježiš vedel čítať ich myšlienky a hneď namietol: Prečo vás to poburuje?

⁹ Čo je ľahšie -- oznámiť ochrnutému, že sa mu odpúšťajú hriechy, alebo mu prikázať: Vstaň a choď!

¹⁰ Ale aby som vám dokázal, že ja, Mesiáš, mám moc na zemi odpúšťať hriechy, uzdravím tohto človeka."

¹¹ Obrátil sa k ochrnutému a povedal mu: Si zdravý. Vstaň a choď domov!"

¹² A chorý ihneď, pred očami ohromeného zástupu, vyskočil na rovné nohy, vzal si ležadlo a poberal sa preč. Ľudia žasli a oslavovali Boha: Také čosi sme nikdy nevideli!"

Ježiš pozve Léviho

¹³ Ježiš sa znova pobral na breh Genezaretského jazera a kázal zástupu ľudí, ktorí sa okolo neho zhromaždili.

¹⁴ Potom šiel ďalej a zbadal Alfejovho syna Léviho. Sedel v colnici pri ceste a vyberal poplatky od pocestných. Poď so mnou a staň sa mojím učeníkom!" zavolal naňho. A Lévi bez váhania vstal a išiel za ním.

¹⁵ V ten večer usporiadal Lévi vo svojom dome hostinu, na ktorú pozval nielen Ježiša a jeho učeníkov, ale aj mnohých bývalých spolupracovníkov a ľudí pochybnej povesti.

¹⁶ Keď však učitelia Zákona videli, že Ježiš stoluje s ľuďmi zlej povesti, vraveli jeho učeníkom: Ako si môže sadnúť za stôl s takou spodinou?"

¹⁷ Ježiš to počul a odpovedal im: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som nabádať dobrých ľudí, aby zmenili svoj život, ale zlých!"

O pôste a o sobote

¹⁸ Nasledovníci Jána Krstiteľa a farizeji sa pravidelne postievali. Raz prišli niektorí z nich k Ježišovi a spýtali sa ho: Prečo sa Jánovi nasledovníci a farizeji postievajú a tvoji učeníci nie?"

¹⁹ Ježiš im na to odpovedal: Azda svadobníci odmietajú jedlo na svadobnej hostine? Kým je ženích medzi nimi, prečo by sa neradovali?

²⁰ Ale príde deň, keď ich opustí, a potom sa budú postiť.

²¹ Nový život z Boha sa nedá vtesnať do tradičných náboženských zvykov, ako sa na staré šaty nedá prišiť záplata z novej látky, lebo by vytrhla staré tkanivo a diera by sa ešte zväčšila.

²² A takisto sa mladé víno nenalieva do mechov zo starej kože. Tie by popraskali, víno by sa vylialo a mechy by vyšli nazmar. Mladé víno sa má nalievať do nových mechov."

²³ Raz v sobotu prechádzal Ježiš so svojimi učeníkmi obilným poľom. Učeníci boli hladní, a tak idúcky trhali klasy a jedli zrná.

²⁴ Videli to farizeji a vyčítali Ježišovi: Pozri, trhajú klasy, a náš Zákon predsa nedovoľuje v sobotu pracovať!"

²⁵ Ježiš na to odpovedal: Azda ste nečítali vo Svätom Písme, čo urobil kráľ Dávid, keď bol v núdzi a bol hladný on i jeho družina?

²⁶ Ako vošli do Božieho domu -- veľkňazom bol vtedy Abiatar -- a jedli z posvätných chlebov, ktoré smeli jesť iba kňazi?"

²⁷ A potom ešte doložil: Sobota bola predsa ustanovená pre dobro človeka, a nie človek pre sobotu. A preto ja, Syn človeka, mám právo rozhodnúť, čo sa v sobotu smie robiť a čo nie."